57.den - oswiecim


Advertisement
Poland's flag
Europe » Poland
October 7th 2020
Published: January 11th 2021
Edit Blog Post

Prehliadka v osiecimenam zacina az 12/30, tak pohodove vstavanie.

Ranajky vybavujeme domacim svedskym pokrmom, ktory splachujeme kapucinov/kavou.

Podnik KAFFÉ BAGERI Stockholm je taky maly hipstersku podnik, kde chodi stala klientela. Jedlo bolo ok ale zas nic z coho by mal byt clovek paf. Kapucino nic moc, takze ani moc neodporucam.

Prechadzame zel.stanicu za ktorou je bus stanica.

V predajni listkov chceme kupit listok ale pani velmi neprijemna, listok sa 20min pred odchodom neda kupit a bus zastavku nam velmi neochotne zdelila. Naozaj neprijemny clovek.

Berieme trosku drahsi priamy spoj do osviecimu firmy lajkonik. Vyhodi nas to priamo pred vchodom do muzea.

Listok kupeny u vodica.

Obchadzame cely krakow, sem tam este pribudnu ludia a po dialnici smer nas ciel.

Po prichode do auschwitzu mame este kopu casu.

Co ma prekvapilo, parkovisko totalne prazne, len sem tam neake auto ci bus. Vdaka za koronu, aspon to tu nebude ako v disneylande.

Idem si odlovit kesku, ktora je umiestnena pri vlakovej vykladke vaznov, co putovali do pracovneho taboru.

Je tu len koniec zeleznice nic speci.

Vonku riadna kosa, navstevujeme restiku, kde si julia dava kavu. Dnu sa dalo vstupit len v maskach.

Pobavili krabicky na sprepitne, na jednej bolo trip do ny, dalsi trebars na bali ci na studium.

Vyuzite free wc, kde som mal aj strach ist. Na stoliku bola flasa a na nej napis plyn do dezinfekcii. Tak aby to nebolo ako s tyma sprchami co tu mali.

Prva kontrola, len vizualne skontrolovani qr kodu s casom. Vsetko ok, tak sup na dalsi check point.

Batozina do rontgenu jak na letisku, clovek prechadza ramom, kde na nho vysplechne dezinfekcia. Fakt humus, tieto covid opatrenia.

Na dalsom stanovisku fasujeme nalepku a sluchatka.

Cakacka na nasho guideho.

Postupne nas predbieha polska ciganska skupinka. Taky ti insta cigani.

Prichadza nas guide, na sebe stit. Postupne otazky kto odkial je, rozne konciny, pri julii sa jeden z nasej skupiny pozastavil ked povedala z nemecka. To chlapec netusil, ze ja som zo slovenska, spojenca nemcov pocas vojny a este zo serede odkial sa posielali vagony priamo na toto miesto.

Zacina prehliadka, este naladenie frekvencie v sluchatkach a ide sa na to.

Arbiet macht frei je za nami a ocitame sa medzi pekne vybudovanymi tehlovymi barakmi.

Po prvych 5 fotkach ma fotenie prestava bavit, bo vsetko je na jedno kopyto, ulicka, stromy, baraky. Dnu sa niekde dalo fotit niekde nie ale s mobilom som to ani neskusal, kvalita i tak o nicom.

postupne niektore navstevujeme, niektore su zavrete bo covid resp mame len ten najzakladnejsi okruh.

Guide uplne genialny co sa vsak o vystave neda povedat. Zvacsa len fotky. samozrejme nesmiu chybat vsade propagovane vlasy ci rozne batoziny. Ale je to pre mna take slabe, bez iskry. Nechapem ako ludia mozu byt z tohto v takej depresii.

Ako som spominal, celu prehliadku zachranuje genialny guide, co tu uz robi neake tie desiatky rokov. Jeho vyklad je uplna bomba. Bez neho, by to bolo len jedno z tuctovych muzei.

V jednej miestnosti je spomenute aj moje mesto a pribeh dvojcat co prezili holokaust.

Baraky opustame, prechadzame plotom z ostnateho drotu a uz sme pri spalovni.

Opat genialny vyklad, prehliadka spalovne a tu nasa prva cas prehliadky konci.

Mensia pauza a samy sa presuvame free busom do tabora birkenau.

Tu si nas odchytava nas guide.

Prechadzame branou, dezinfekcia ruk nesmie chybat ale to som si veru nespravil.

V tejto casti boli baraky vaznov. Nizke budovy, vacsina vsak zlikvidovana, ohrady s ostantym drotom, v strede zeleznica odkial vystupovali vazni a nasledne ich tu triedili, okamzita smrt ci postupna v neludskych podmienkach.

Prichadzame k pamatniku kde je aj v svk odkaz buducim generaciam.

V tejto casti tabora je vsetko skoro zbombardovane, vratane peci.

Navstevujeme jeden barak, uplne husa koza. Tu by som veru nechcel byvat.

Pohybuju sa tu aj turisti bez guideho ale to fakt neodporucam.

Pehliadky je koniec, naskakujeme do busu co nas odvaza nazad do auschwitzu.

Mame kopu casu, obzerame si novo otvorenu galeriu prezivsich a ich odkazy.

Nazad ideme rovnakym busom, dalo sa ist aj vlakom ci busom ale ozaj sa nam nechcelo slapat az do mesta.

Do krakowa prichadzame uz za tmy.

Vyskakujeme na zastavke blizko ubytka a hned zapadame do dobre vyzerajucej restiky s vonkajsou presklenou terasou.

Kazdy davame grilovane rebra so zemiakmi. ja k tomu pivko cieszyn. To dost chutne.

Totalne napraskany padame do postele.

Sa to nezda ale v osviecime sme sa dobre nachodili.

Ak sem chce ist clovek, jednoznazne odporucam sprievodcu.

Toto bol moj druhy nemecky tabor v tomtu roku. V lete som navstivil seredsky s vm. Tam ma zaujala hlavne prva polovica co bola venovana slovensku a lovu na zidov. Nieco co sa clovek v skole neucil resp sme to prebrali len letmo. Co je dost na skodu.

Advertisement



Tot: 1.041s; Tpl: 0.01s; cc: 5; qc: 45; dbt: 0.7298s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1; ; mem: 1.1mb