32.den - presun tirana

---

Pesibusom sa vydavame na vzdialeny bus terminal. Ako kazdy den, i tento riadne, pripeka.

V plane je machiato a nieco sladke, no takato kombinacia v tunajsich kaviarnach neni.

Zalozny plan je pekaren ale ani tu nikde nevidime, zlate macedonsko.

Nakonec jednu nachadzame, kupujem si dve super sladke baklavy.

Cez cestu zapadame do kaviarnicke, plnej dochodcov. Majitelovy nevadi, ze sme si priniesli vlastne jedlo.

Bus terminal je ozaj daleko, nabuduce treba zobrat mhd.

Minibus smer tirana je uz plny ludi, no neni nastartovany tak dnu riadne, peklo.

Cakame vonku. Nepochopim ako tak ludia mozu vydrzat sediet, hotova sauna.

Konecne sa pohiname, smer hlavne mesto, tirana.

Za mestom este naberame neakych ludi, sofer zacina vyberat peniaze, zda sa nam, ze nas natiahol.

Perfektny povrch cesty, trochu hustejsia premavka a uz sme na bus stanici v tirane (Terminali i Autobusave të Jugut dhe Veriut). Ta je dost mimo od centra ale sledujeme ludi, hned pri nej cez cestu odchadza mhd do centra.

Najskor sme isli nastupit na zly bus ale vyberac listkov nas nasmeroval na spravny bus.

Dnu riadna tlacenica, vyberac listkov chodi busom a predava listky. V plnom buse teda nic moc robota, ked sa musi pretlacat cez vsetckych ludi a este k tomu si musi zapamatat kazdeho komu predal listok ale nevyzeralo to, ze by tu niekto chcel byt cierny pasazier a ludia sa sami prihlasovali vyberacovy.

Vyskakujeme na konecnej v centre mesta na namesti skenderbej.

To je obkolesene velkym kruhacom. V strede sa buduje obrovska vyskova budova.

Pochodujeme rozpalenymi ulicami k nasmu hostelu buff hostel. Po dlhej dobe teda opat hostel.

Hostel je blizko stareho bazaru, teda fajn pozicia.

Dnu nas najskor na dvore vitaju sikmaci, neskor aj majitel.

Ten totalne nabity informaciami. Pracoval pre cestovku a ma za sebou rozne krajiny od ciny cez uzbekistan az po ameriku.

V ubytku zvacsa sikmaci.

Majitel vravi, pred koronou to tu bolo plne nemcov, ked zacala korona tak to su bolo plne juhoamericanov a teraz zas sikmacov. A preco? no pretoze albansko je krajina, kde su neni ziadne korona buzeracia. Tak ludia po vyprasany schengen viza, ludia prichadzaju sem, kde vraj mozu zostat 3 mesiace.

Na odporucanie ideme do oda restiky, ta uplne zastrcena a uplne prti ale usiel sa nam stol. Obsluha vsak vobec neni mila a jedlo predrazene i ked dobra. Podla toho co sme videli sem hlavne chodia turisti s lp ci inym sprievodcom v ruke. Neodporucam tuto restiku, obsluha ozaj vobec nie mila, zjest a vypadnut. Zlata lili restika v berate.

Najedeny vegetarianskeho jedla si to mierime rozpalenym mestom okolo narodneho stadionu, pred nim klobuk dole, k grand park.

Pobavilo stage na namesti, kde je fan zona kvoli euro 2020 (i ked je rok 2021). Tu obrovska obrazovka, stanky s jedlom a pitim, nuz a hend vedla ockovacie centrum.

Tak sup pichnut vakcinu a potom to oslavit.

V parku konecne chladok, ten je rozsiahli. Cyklo chodniky, outdoor gym, sem tam pitna voda z fontanky, velke jazero ale nie moc ciste, no fajn miesto na relax.

Po relaxe, odpocinok na izbe. Tu ac neni zapnuta ale neni tu moc horko.

Postupne sa tu objavuje viac sikmacov, zvacsa cina, taiwan, korea. Vyzera to, ze tu dlhodobo byvaju a vypomahaju v hosteli. Jeden taiwancan je tu na bicykli.

Dalej je tu kolumbijsky par, ti si poulicny umelci. t.j. nieco predvadzaju na ulici a za to dostavaju prachy. Lenze chalan mal nehodu a cul ma zlomenu ruku.

Obcas sa tu mihne i daka bleda tvar.

Dalsi par je rusko azerbajdzansky. No azerka vie len rusky. A je dost nasrana ked jej frajer s nami vravi anglicky.

Po oddychu sa vyberame na free walking tour co staruje od opery.

De facto navstevujeme rovnake miesta co sme aj videli pri nasej prechadzke do parku avsak sprievodca je genialny. Nehovori len klasickuu historiu ale vsetko doplna osobnymi skusenostami, snami.

V nasej skupine su rozne narodnosti od izraela po australiu.

CHalan vravi o dobe komunizmu, ktory bol najtvrdsi v europe. Albanci sa prakticky zavreli pred vsetkymi, ako pred zapadom tak i pred vychodom. Preto tato krajina bola a este aj je jedna z najchudobnejsich.

Ich vodca trpel paranoivo, ze krajinu moze kazdy napadnut, tak vystavat kvanta bunkrov po celej krajine.

Po pada komunizmi boli ludia v soku. Jeho osobna skusenost s dedkom. Dedko vravi prines mi z obchodu banan (v cas ekomunizmu toto ovocie nemali). Tak mu chalan priniesol banan, no dedko zdeseny, ja som chcel ten cerveny banan (mal na mysli coca colu, o ktroej existencii v komunizme tiez nechyrovali)

Alebo trebars, dedko isiel po ulici a cely z deseny zo zien, preco nosia take male minisukne ci zas opak, preco su cele zahalene (burka) Toto v komunizme nebolo.

Ideme okolo obrej mesity, ktoru stavbu financuje turecku. No chalan vravi, ze ta nikdy nebude plna, bo ludia tu vieru neriesa. Moslim, krestan, ludom je to jedno, v komunizme nic nebolo a tak je to aj cul.

Vchadzame do blloku, kedysi zakazane uzemie pre domacich, kde bol kusok zapadneho zivota. Dnes je tomu tiez tak, no narozdiel odvtedy uz sem mozu ist obycajny smrtelnici. Je to tu sama pekna budova, restika, bar, ci nocny klub. Cenovo vsak vysoko ako vravi domaci.

Bari plne nobl vyzerajucich ludi, same pekne devy, paradne auta. Samozrejme nechybaju turisti.

Fakt tuto tour vrelo odporucam, nenormalne dobra.

Po tour, ideme jest do stareho bazaru. Tu stretavame chalana z ubytka, co dnes vecer leti domov. Nuz tak si prisadame.

Na ubytko socializacia so sikmacmi. T.j sedenie vonku a popijanie.

Uz mi tento hostel zivot chybal, prijemne spestrenie. Rozhodujeme sa, ze tu pobudneme trochu dlhsie ako sme planovali.

foto

tirana

---