25.den - potapanie

---

Skory budicek, rychlo spravene vajicka so syrom a rajcinou a sup ho sam na mhd smer sarande.

Z centra vyraza okolo 750, prakticky prazdny.

Vyberci rovnaky ako minule. Bud ma dvojca alebo mam na nho stastie.

Dnes bol trochu nervozny, sa mu nelubilo, ze clovek vystupoval mimo zastavky a dalsi, ze prevazal kosacku.

Vyskakujem na prvej zastavke za dive centrom, mam este skoro hodinu cas. Objednany som na 900.

Mensi parcik a relax v tieny. Lepim nalepku a nazad do dive centra.

Tu zamknute, no dnu je clovek. Nevsima si ma.

Prichadza asi 10rocne dievca. Otvara, zameta. Vyuzivam zachod a cakam.

Postupne prichadzaju majitelia.

Budem potapat s advance ukrajinskym parom. Ti maju svoj neopren, plutvy i masku.

Sasa kupil novu masku ale bal sa ju vypalit, bo ma farebne skla. Instruktor mu to nedoporucoval, bo ktovie co sa s tym stane.

Ukrajinci su tu na tuzdnovom tripe. Doleteli sem, bo sem ide priama linka, to je aj dovod preco je tu vela ukrajincov. Nepotrebuju ani ziadne testy a ine priblble veci.

Neskor prichadza druha ukrajinska skupina, novacikovia.

Od majitelky dostavame instruktaz, bo nas guide nehovori dobre ang.

Fasujem veci a sup ho do taxiku.

Na lodi uz nachystane flase.

Taxi odchadza avsak po chvili sa vracia sofer, ten bere do ruk kormidlo a uz sa plavime asi tak 500m k boji.

Tu sa z nasho taxikara, kapitana stava aj nas guide pod vodou.

Jo na lodi som len ja a ukrajinsky par. Novacikovia potapaju z brehu.

Ukrajinka mala problem namontovat bcd, tak som jej to nasroboval, no ked pustila vzduch z flase zacal niekde sycat.

Guide sa pustil do opravy, co zabralo dost casu, hlavne ked som bol uz navleceny v 5mm neoprene, neskutocne teplo.

Skaceme do vody a zanorenie sa.

Ukrajinka zacala klesat strasne rychlo.

Ako tak ju guide stabilizoval a mohlo sa zacat spoznavanie rybarskeho vraku tomorri.

Viditelnost slaba ale v pohode, vrak nie moc velky a ani nie moc vabny. Ako sme sli hlbsie, teplota klesla az k 15c.

Ukrajinka mala stale neake problemy.

Po 2x oboplavani vraku sme sa zacali vynarat.

Dole moc ryb nebolo.

Cely ponor podla pocitaca (vyzera to ako hodinky) trval 30min, max hlbka 26.5m

Na lodi prehodenie flasi a presun k druhemu vraku. Ten kusok dalej.

Ukrajinka druhy ponor uz nedava, bo jej bolo zima.

Pauza pol hodinka, opat ziadne obcerstvenie tak ako minuly rok na malte ci ciernej hore, zlata azia. Ale sak co by clovek chcel len za 100€.

Druhy vrak je talianska lod probitas. Ta je mega dlha nieco cez 110m. Lezi na boku, jedna strana lode je len v 3m hlbke. Ukrajinka tu okolo snorchovala a bola dokonca i vnutri lode, my sme neboli i ked nam to na briefingu bolo slubene. Proste napicu guide.

Najskor si obzerame brucho lode, tam nic zaujimave.

Dostavame sa na vrch lode, tu uz je to uplne super, skoda, ze neni lepsia viditelnost.

Mostik, stazne a vnutorne priestory, tam nejdeme, nemame svetlo.

Par farebnych ryb, par normalnych ale ziadne obrie.

Guide sa moc o nas nestara.

Prichadzame ku koncu lode tu obrovska vrtula.

Ideme vyssie, konecne trochu teplejsia voda.

Po 41m a max hlbke 17m sa vynarame.

Teda mimo ukrajinca, ten je stale pod vodou. Skusa, vypustat boju, aj sa mu to dari.

Po vyzleceni a odstrojeny flase skacem do vody, trochu to tu pokropit.

Nazad do blizkeho pristavu, nalodenie sa do auta a smer diving centrum.

Keby ni neboli zadrzali potapacsky preukaz tak sa hned odpojim a chytim bus do ksamil, no bohuzial, vdaka tomuto ho nestiham a musim cakat dalsiu hodinu.

V dive centre strata casu, nie moc priatelsky personal. Ukrajinci ci dohovorili dalsie potapanie na zajtra, dostali razitka do logbooku, ja berem licenciu a kedze mam kopu casu idem pesi az k odbocke k heaven beach.

Na advance mali ukrajinci len 18ponorov, proste rychlokvasky co bolo vidiet na ukrajinke, chalan bol v pohode ale fakt nechapem naco mu bol noz. To som este nevidel nikoho potapat sa s nozom.

Cesta k odbocke najskor pomedzi hotely ci apartmany. Tych je tu kopa na predaj. Jeden som videl za 45k €, hned vedla za 43 a dalsi za 41€.

Opustam sarandu, slnko nenormalne pece, vyholad na hory a policka.

Cakacka na bus asi 20min. Kosovcania sa ma pytali na cestu do gjirokaster. Ako cesta ma len jeden smer a oni sa pytaju ci idu spravne. Nepochopim.

V buse opat rovnaky vyberci. To tez furt nechapem ako mozem mat na nho stastie.

Julia na ubytku neni, kluc nachadzam podla instrukcii v ponozke.

V chladnicke ma caka obed, zakusky.

Po prichode julii este ostavame na ubytku.

Julia bola v butrinit. Mala stastie bo narazila na ukrajinsku grupu, tak dostala zlavnene vstupne 800l (pri 12ludoch) vs 1000l.

Butrinit vraj nic extra ak sa clovek tula bez guida. Staroveke pamiatky, ktore clovek ma moznost vidiet v taliansku gratis. Ale zas pekne prostredie.

Na veceru parkujeme opat ako vcera za supermarketom v lokalne vyzerajucej restike.

Opat dost domacich tu kupovala surove ryby.

My objednavame dve mensie ryby. Kazdy ineho druhu ale nazvy neviem.

Mila obsluha, fajn jedlo. A dnes aj najlacnejsie ale zas ryby neboli velke, cca asi polkila.

Ruky si po jedle umyvame citronom. Dobry zlepsovak.

V centre kupene zmrzlina, co aj chutila ako zmrzlina a rovnaka trasa ako vcera na zapad slnka.

Po zapade nazad na ubytko a cervene striky, no i tak sme flasu vina nedorazili.

V plazovych restikach oproti vcerajsku (sobota) menej ludi a ziadna hudba. Vcera to tu zilo.

Zajtra uz mierime po pobrezi na sever albanska.

Naklady

Butrint vstup + spiatbus - 1000l (8+2)
Bus ksamil-sarande a spat - 200l
2ponory, spiranca diving center - 100€
Zakusky - 540l
2x vecera - 1000l

---