Rano sme sa zobudili do krasne slnecneho dna. Krasny den nam nicili len, hlavne rano, komare. Tie su tu velky problem, pretoze roznasaju malariu, repelentom sme v tento den pre istotu nesetrili. Pomaly sme sa vybrali na cestu nadhernou krajinou. Kracali sme okolo dalsich ryzovych policok a malych jazierok s kacickami. Predavacky sa nas dnes rozhodli nechat napokoji, a tak sme sa mohli len kochat okolim, a nemuseli odmietat dalsie a dalsie ponuky vysivanych veci. Cestou sme sa zastavili pri vodopade s cistou a osviezujucou vodou. Chlapci sa okupali, ale pomohlo to asi tak na pol hodinu. Potom boli olepeny presne tak ako ja. Po vodopade nas cakal posledny vystup, kde sme mali obed. Znova nam ponukali mnozstvo veci na predaj a my sme znova neodolali a nakupili dalsie suveniry. Potom nas cakal uz len autobus ... read more

Hned rano nas cakala navsteva, ktoru sme si urcite nechceli nechat ujst. Chystali sme sa do mauzolea sudruha Ho Ci Mina. Mauzoluem sa nachadza vo velkom parku v ktorom sa tiez nachadza jeho muzeum, dom kde zil, zahrada kde sa prechadzal atd. Ako sme sa k miestu priblizovali pridavali sa k nam dalsi a dalsi slavnostne vyobliekany vietnamci. Pri navsteve sme mali mostnost uvidiet na vlastne oci, co sa skryva pod pojmom kult osobnosti. Pravidla navstevi su taketo: v ziadnom pripade nefotit, nedavat si ruky do vreciek, nerozpravat sa a uz v ziadnom pripade sa nesmiat alebo ukazovat prstom. Odhalene ramena alebo kolena su taktiez nepripustne - to bol dovod preco sme boli napriek velkemu dusnu v dlhych nohaviaciach. Stryko Ho vyzeral ako spiaci starcek. Vsade okolo sa prechadzali vojaci v slavnostnych bielych uniformach, ktory usmernovali ... read more

Spali sme skoro do 12, rano prsalo ale velmi to nepomohlo teplo je aj tak. Dnes bola nedela, vsetko pozatvarane, nikde nikto a tak sme cely den len prelezali. Uz sa vobec necudujeme ludom zijucim v takychto teplych krajinach ze cele dni len sedia a nic nerobia. Stanik vcera zabil svaba, dneska ho objavili mravce a tak si ho po kuskoch pomaly odnasaju. Chodia len popri stene a tak nam nevadia a aspon sa tu nieco deje. Navecer mesto ozilo, ludia konecne povychadzali von. Vsetci tu jazdia na motorkach, dost casto velmi mlado vyzerajuce deti, skoro ziadne auta. We slept till 12, it was raining but it is very hot anyway. It was Sunday, everything closed, nobody to be seen and so we just spend whole day lying in bed. We dont anymore wonder while people ... read more

V noci sme sa velmi nevyspali, ako sme ocakavali bolo velmi dusno, ale stan sme radsej neotvarali kvoli hmyzu. Najprv sme sa cestickou cez hustu vegetaciu vybrali k vodopadu Guarani, v podstate taky potocik padajuci z vysky asi 7 metrov. Neskor sme sa dalsou cestickou pomaly vybrali k vychodu. Okolo nas husta vegetacia a kopu poletujucich motylov. Zrazu ma z nicoho nic zacalo nieco hrozne pichat v stehne, nastastie sme mali pinzetu a Stanik mi s nou vybral hrozivo vyzerajuci trn/zihadlo, nevieme co to bolo ani ako sa to tam dostalo. Po tom zazitku jedine na co som myslela bolo ako sa co najrychlejsie dostat na koniec chodnicka. Coskoro sa pred nami vynorila luka a na nej ruiny byvalej bane na zelezo. Odtialto to bol len kusok k vychodu a po asi hodinke sme sa dostali ... read more