Ráno nás nepríjemne prekvapilo - hmla ešte zosilnela a k tomu sa pridal hustý dážď. Vôbec sme si neboli istý čo robiť, ale aj tak sme sa vydali k lanovke. Boli sme si istý, že nebude premávať a pomaly sme začali rozmýšlať čo ďalej. Na naše veľké prekvapenie premávala a tak sme sa rozhodli nechať sa vyviesť hore. V kabínke sme boli my a ešte štyria pracovníci lanovky s lopatami. Na druhú stranu nás viacerí miestny varovali, že keď je pekné počasie, tak na lanovku sa stoja aj niekoľkohodinové rady, takže aspoň nejaká pozitívna správa. Hore, v osamotenej budove lanovky sme si dali čaj. Dážď medzitým pomaly prestával a my sme sa vydali na chatu Babel. Kým sme k nej došli začalo svietiť slnko, hmla ustúpila a deň vyzeral oveľa sľubnejšie. Pri tejto chate sme zišli ... read more

V okolí Brašova sa nachádza pár pekných hradov (minimálne dva), ktoré sme sa v tento deň rozhodli navštíviť. Prvá zástavka bola hrad Bran. Tento hrad je veľkou turistickou atrakciou a každý kdo navštívi Brašov je povinný navštíviť aj tento hrad. Hradu sa prezýva "drákulov" hrad a to aj napriek tomu, že Vlad Tepeš (ktorý mal byť akože drákula, ale aj toto bolo len dodatočne vymyslené) tu nikdy nebýval a nič s týmto hradom nemal spoločné. V každom prípade miestne obyvateľstvo si zvolilo tento spôsob prezentáciu hradu a lákania návštevníkov. O tomto svedčilo aj plno stánkov v podhradí s rôznymi drákulovskými motívmi a tiež strašidelný drákulov dom (tam nás ani nenapadlo ísť). Mne sa hrad páčil kvôli samotnému hradu. Zariadený veľmi nebol ale bolo tam kopu malých chodbičiek a izbičiek medzi ktorými sa dalo prechádzať. Pod Branom ... read more

Do Rumunska sme sa rozhodli dopraviť vlakom. Dôvodom bolo hlavne to, že sme sa rozhodli pre lehátka a tak sme sa mohli poriadne vyspať. Najprv sme sa museli dostať vlakom do Prahy, odtiaľ vlakom do Budapešti. Tu sme konečne nastúpili na vlak do Rumunska, konkrétne do mesta Brašov. V našom kupé s nami cestovali ešte rumunská rodinka, boli milý a pán sa s nami aj troška rozprával po anglicky. Do tohto vlaku sme sa dostali dosť neskoro večer a tak sme si hneď ľahli spať. Po nástupe sme ešte pani starajúcej sa o náš vagón museli odovzdať lístky. Dôvod bol jasný - budeme môcť spať a nebudú nás budiť revízori. Nápad to bol skvelý až na to, že nás aj tak zobudili kvôli pasom. Ale čo sa dá robiť, pravidlá sú pravidlá.... read more

Vstavali sme pomerne skoro, rychlo sa pobalili, autobus nas vyzdvihol okolo 8 a za 3 hodinky sme boli v delte. Sprievodca nam s kamennou tvarou tvrdil, ze sa vola Buffalo, samozrejme, ze sme mu neverili, ale jemu toto oslovenie evidentne robilo radost. Trocha sme sa previezli po rieke, navstivili vyrobnu medu a cukroviniek. Exkurzia spocivala v tom, ze nam asi tak v desiatich minutach ukazali co a ako robia a potom nas tam drzali dalsiu hodinu a nukali nam veci na predaj. Lode na rieke boli plne vsakovakeho tovaru, prevladalo vsak ovocie a zelenina. Kazda lod mala stoziar s pripevnenou vzorkou ponukaneho tovaru, takze najst ziadany tovar nebol problem. Pomaly sa zacalo stmievat a my sme sa pomaly presuvali k dedine s miestnou rodinkou u ktorej sme mali spat. Autobus zastavil v poliach, kde na nas ... read more

Asi tak o pol druhej rano nas sofer zobudil s tym, ze autobus je pokazeny a budeme musiet prestupit do nahradneho, ktory je uz na ceste. Pri style jazdenia miestnych soferov to ani nebolo prekvapenim. Retarder nie je ziaden dovod na spomalenie. Nahradny autobus prisel skoro, ale bol sklamanim, pretoze to nebol spaci autobus, ale obycajny sedackovy. Tento sofer jazdil este horsie ako predchadzajuci. Par krat musel poriadne dupnut na brzdu, par krat ho pretrubili pretoze predbiehal v zakrute a podobne. Nakoniec sa nam podarilo zaspat a tak sme sa na to nemuseli pozerat a stresovat sa. Rano sme dorazili do Nha Trangu. Plan bol taky, ze tu ostaneme cez den a vecer sadneme na nocny autobus do Saigonu. Plan sa vsak musel velmi rychlo zmenit, pretoze to co nebol problem v Hoi An sa cez ... read more