konecne vyrazame

---

Konecne sme sa dockali dna, kedy vyrazime. Tak nejak sme uz boli pobaleni, rano sme este vybehli dokupit par veci a o 10 rano vyrazili na letisko do Prahy. V Budejoviciach sme mali este mensi problem s nastupom do autobusu, kedze sme zabudli zobrat povrdenie o rezervacii. Slecna vsak nastastie bola rozumna a nechala nas nastupit.

Po prichode na letisko sme si hned isli k prepazke vyzdvihnut nase listky. Pani nam vsak vysvetlila, ze takto sa to uz nerobi. Na vydavanie listkov uz maju novy, modernejsi system. Masinke, do ktorej bolo nutne natukat potrebne informacie sa vsak nejako nechcelo. Tretia masinka v poradi sa rozhodla spolupracovat, bohuzial len na chvilu. Chlapci dostali listky ako mali, mne vydala listok len do Frankfurtu. Stornovat to uz neslo a ani dokoncit rucne. Nasledna "ochota" na vyriesie bola obrovska - nic sa neda robit, listok si vyzdvihnite na dalsom letisku, kde mate hodinu na prestup do dalsieho lietadla. Odpovede na otazky kde sa zacinali slovickami ako mali by a asi. Po prichode do Frankfurtu sme sa dozvedeli, ze dalsie lietadlo ma dve hodiny meskania. Vobec nam to nevadilo, o to menej budeme cakat v Soule na nas posledny spoj. Ako pozornost sme este kazdy dostali 10 euro na obcerstvenie. A tiez sme aspon mali cas na vybavenie lisku, teda listkov, pretoze listky vydane masinkou z Prahy aj tak nestacili.

Z Frankfurtu sme leteli spolocnostou Korean Air. Zmena vo vybaveni lietadla a pristupe letusiek sa nedala nevsimnut. V case ked sme odlietali uz bola tma, za par hodin sme vsak "dobehli" den, a tak sme vatsinu cesty leteli za svetla. K jedlu sme okrem ineho dostali tubu s palivou omackou. Pre mierne palivy efekt sa odporucalo pouzit len polku. Ja som pouzila maximalne tretinu a mala som dost.

---