Advertisement
elephant rocks
vyhlad z naseho stanu..Stravili sme dva prijemne oddychove dni na Unwin chate. Postretavali sme zopar skialpinistov a horolezcov; co clovek to riadny pribeh.. Najviac sme sa bavili s Jakubom, co bol svajciarsky zidovsky zlatnik v dochodku, kedysi horlivy horolezec, teraz nadseny skialpinista. Spravili sme si aj jednu peknu vychadzku do Hooker Valley a ladovcove jazero, v ktorom plavali ladove kryhy ako v Antarktide..
Podvecer sme skocili do blizkeho mesta Twizel kde sme spravili nakupy a vecer upiekli paradnu bublaninu, ktora sa vcelku stala hitom celej chaty 😊
16.9.2005 - z Mt. Cook village do Elephant Rocks Rano v Mt. Cook prsalo a predpoved pocasia tiez nebola velmo ruzova, tak sme sadli do auta a vyrazili za lepsim pocasim. Lepsie pocasie bolo hned za rohom, naozaj je neskutocne ako sa meni pocasie z doliny do doliny. Sli sme smerom na vychodne pobrezie prechadzajuc okolo sustavy styroch vodnych elektrarni, ktore udajne zasobuju NZ tretinou energie.
V sprievodcovi sme sa docitali o zaujimavych boulderoch s nazvom “Elephant Rocks”, tak sme sa rozhodli zastavit sa tam.. Bola to krasna lokalita kde boli na luke obrovske vapencove balvany, ktore vznikli eroziou pody a ktore naozaj z
dialky pripominali svorku slonov. Na tabulke pri vstupe bolo telefonne cislo majitelov miestnej pody, tak sme im zavolali mobilom a spytali sa ci im nebude vadit ked pri tych slonoch prespime.. Majitel suhlasil a tak sme stravili paradnu noc medzi slonimi hlavami.
17.9.2005 - z Elephant Rocks do Dunedin Rano sme poliezli pekne cesty na slonoch.. Niektore boli skoro bez chytov ale s miernym sklonom a tak sa dali liezt na trenie, ine boli zase dolamane a ostre ako britva.. Pohlady, ktore sa nam naskytali z chrbtov poniektorych slonov, stali tiez za to..
Na obed sme sa presunuli na pobrezie do maleho mestecka Oamara.. Videli sme tucniaka. Tucniak vyzera zhruba tak ako sme predpokladali ze by mohol vyzerat. Pre priaznivcov Linuxu mozem len potvrdit ze tucniak vyzera urcite krajsie ako Windows. Potom sme videli tulena. Vyzeral tiez ako sme predpokladali, ale zvlastne bolo ze sa pohyboval po parkovisku a prskal na priblizujucich sa ludi..
Teda ale ked uz hovorime o NZ faune - jedno zviera nas riadne dostalo. Existuje tu papagaj “Kea”, ktory zije vysoko v horach, normalne si lieta po ladovcoch a tak. Uz sme ho videli dva-krat.. Clovek si slape v snehu v takej
nadmorskej vyske ze tam ani vrabec nedoleti a tu zrazu pribehne pol-metra-vysoky zeleny papagaj a sadne si meter od vas.. fakt exotika.. Aj sme ho fotili, ale bolo zle svetlo a tak.. Azda nabuduce.
Podvecer sme dorazili do 4. najvacsieho mesta na NZ - Dunedinu. Je to pomerne velka dedina na vychodnom pobrezi, zalozena skotskymi osadnikmi priblizne ako vsetky Anglo-saske kolonie po celom svete, cize zhruba takto:
Prisli Skoti na lodiach, vystupili na breh, vyzabijali Maorov a zalozili mesto Dunedin. Potom objavili zlato a ked ho vsetko vytazili zacali chovat ovce. Tie su tu dodnes.
Keby sme mali moznost vratit sa do nasich studentskych cias, tak rocny pobyt na Otago Univerzite by bol urcite nas sen. Je to velka a dost vychyrena skola a zaroven kulturno-intelektualne centrum NZ.
Napadlo nas opat kontaktovat clenov
hospitality clubu a tak sme spoznali mladeho kiwaka Johna, ktory bol po dvoch SMS-kach ochotny nas ubytovat na vikend. John byva spolu s troma dalsimi kiwakmi v dome nedaleko centra a stale vypekaju steaky. Ked sme prisli, mali na veceru stavnaty steak. Na ranajky neocakavane opat spravili obrovsky steak. Co sme mali dalsi den na veceru si mozete domysliet. Ale boli paradne, stavnate ako
melon a hrube ako tehla 😊
18.9.2005 - Dunedin Chlapci nam ponukli ze nas zoberu na jazero povozit sa na motorovom clne a pojazdit na vodnych lyziach. Bolo to dost zabavne, ale este teraz mam z toho vytahane ruky. Na obed sme spravili zemiakove placky a potom sme pojazdili po meste po par peknych vyhliadkach a plazach.
Vecer dopisujeme dennik a este ani nevieme kam zajtra rano odcestujeme.
Advertisement
Tot: 0.105s; Tpl: 0.01s; cc: 7; qc: 45; dbt: 0.0611s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb
Duri
non-member comment
ako pekne sa to cita
Caute zelandania. tak pekne sa citaju tie vase pribehiky. Hlavne ked pri tom vsetkom mozem zaspominat na nase krasne casi , ked sme boli na zealande. Skoda len ze nemate tolko toho snehu. Cakal som ze budem citat o paradnych zasnezenych zlaboch a krasnych vystupov do nich. Skoda. Tak nech vam pocasie praje a este vam tam posnezi. ved nam nasnezilo pol metra este aj v polke decembra!!! duri