Advertisement
zapad slnka
..pri queenstowne 19.9.2005 - z Dunedinu do Queenstownu pise Miro Kym predosly den bolo letne pocasie a uzivali sme si slnecne prechadzky na plazi, toto rano nas prekvapil vonku sneh. Riadne sa ochladilo. Zvlastnostou je ze Zealandania kuria velmi minimalne, doma nemaju ziadne klasicke riadiatory ani ustredne kurenie. Ak vobec kuria, tak len malymi prenosnymi elektrickymi radiatormi. V to rano u Johna som nameral na izbe teplotu 12 stupnov Celzia. Nechapeme ako to tu vsetci zvladaju. Nam dodavaju nadhlad nad vecou a usmev na tvari nase paperove spacaky do -40 stupnov, ktore vzdy nasadime do akcie proti chladu.
V to rano bol sneh potom aj na pastvinach za mestom smerom na zapad uz vo vyske 300 m.n.m. Cestou do Queenstownu sme prechadzali takmer opustenymi zlatokopeckymi mesteckami ktore mali kedysi tisicky obyvatelov, ale teraz uz tam byva len hrstka ludi. Dnesni potomkovia zlakopov presli na pestovanie ovocia (zlate zily uz dosli...) a tak nas po ceste do Quenstownu sprevadzalo niekolko “Fruit Shopov”, kde sme neodolali a nakupili od susenych kiwi a jahod az po cerstve sezonne ovocie...a samozrejme ... domace lekvariky 😊
Podvecer sme sa zastavili vo vinici kde sme ochutnali miestne vino. Zealand je vyhlaseny hlavne pre biely Sauvignon Blanc
a cerveny Shiraz. V miestnej vinici mali aj vyrobnu syra. Vyrabali tam dokonca “vychodoeuropsku specialitu” s nazvom “brinza” co mala byt zjavne bryndza, ale chutilo to dost inak. Snazili sme sa tam jednej pracovnicke vysvetlit ze pochadzame z krajiny odkial spominana pochutina pochadza, avsak odbila nas len obligatnym usmevom vytrenovanym rokmi turistickeho ruchu.
Vecer sme dorazili do Queenstownu, hlavneho centra krajiny, co sa tyka zimnych a adrenalinovych sportov. Je to komerciou prepchate turisticke mesto kde vymyslaju blbosti pre prachate zapadne deti. Kupte si bundgee jump z mosta za 100 dolarov. Na druhy skok je zlava. Na treti je este vacsia zlava. Vyvezte sa helikopterou na kopec a zjazdite ho na bicykli (heli-biking). Jazda na jet-boate v uzkom kanone. Vyhliadkove lety na hydroplane. Toto vsetko si naviac mozte kupit vo vyhodnejsom balicku! A tak dokola, vsade tony prospektov a billboardov.
V ten vecer husto snezilo dokonca aj dole v meste, co dodavalo mestecku rozpravkovu atmosferu a nachvilu zahalilo aj kopu neonovych reklam. Tak trochu nam to pripomenulo utulne europske Chamonix.
Ubytovali sme sa na hosteli kde mali na izbe, ako inak, riadnu kosu. Vyriesili sme to paperovymi spacakmi, ako vzdy, ale rano nam vynadali ze nesmieme mat spacaky
jazero Te Anau
pohlad cestou na Luxmore chatu nad urovnou lesa lebo sa tak rozsiruju choroby ci co.
20.9.2005 Queenstown - Remarkables Plan dna bolo vyskusat lyzovacku v (zevraj) svetoznamom zimnom stredisku Remarkables kde sme vyhodili majland za permanentky a zazili velmi zle pocasie na velmi zlom, malom a plytkom lyziarskom svahu. Cez hmlu a sneh sme zahliadli aj strme freeridove svahy, na ktorych vsak teraz trcala len trava a skaly. OK, stacilo lyziarskych stredisk na Zealande, uz je na to asi naozaj prilis jar.
Podvecer zacala aj nas obchadzat ponorkova nalada a v takejto atmosfere sme opustili Queenstown a vyrazili do Te Anau.
21-23.9.2005 Te Anau - Kepler track Te Anau je mesto v oblasti Fiordland na juhu Juzneho ostrova, co je asi najjuznejsie ako na Zealande planujeme byt. Blizkost juzneho polu je tu citit na kazdom rohu, rotacia zeme je taka obrovska az to cloveku susti vo vlasoch a ked sa splachuje zachod tak voda frndzi proti smeru hodinovych ruciciek jedna radost, vdaka gigantickej odstredivej sile, opacneho smeru pravda ako na severnej pologuli.
Hned doobeda vyrazame na 4-dnovy Kepler track, co je vyhlaseny 60-km dlhy pochod v pohori Kepler mountains (meno je naozaj po onom Nemeckom astronomovi Johannesovi Keplerovi, ale co inspirovalo prvych
hreben Kepler hor
v dialke Zuzka robi stopu.. osadnikov a ich ovce k vyberu prave takehoto nazvu pohoria nam ostalo zahadou).
Prvy den pochodu prechadzame popri jazere Te Anau krasnym pralesom hore cc 800-metrovym prevysenim na Luxmore chatu. Pri chate je dost dlha a hlboka jaskyna. Spomenul som si na davne casy jaskyniarske (pozdravujem Piestancov) a vyrazili sme objavovat hlbiny zeme, vyzbrojeni dvoma celovkami. Dostali sme sa asi 400 metrov hlboko a nezdalo sa ze jaskyna konci, stale bola dost uzka a obcas sa bolo aj treba plazit, tak sme sa rozhodli usetrit si oblecenie a vratit sa spat. Fotky bohuzial nemame, pretoze sme tam vlastne zabudli zobrat fotak..
Druhy den sme zazili pekny prechod zasnezenym hrebenom pohoria. Kedze v informacnom stredisku v Te Anau vsetkych (vratane nas) upenlivo odhovarali od “nebezpecneho, lavinozneho, zladovateleho, exponovaneho a narocneho vysokohorskeho pochodu”, nebolo tam ani zivej duse a tak sme cely den nikoho nestretli a robili sme prvu stopu v asi 20-30 cm cerstveho snehu. Podvecer sme ako uplne jedini ludia prespali na opustenej obrovskej 50-miestnej Iris Burn chate dole v udoli. Nasli sme tam aj kachle, tak som pozhanal nejake palivo a potom sme zvysok vecera civeli do ohna.
Treti den bol prijemny pochod udolim dole k
Manapouri jazero
vcera sme sa este brodili v snehu ! :) jazeru. Tam sme chceli prespat, ale bolo tam vela nechutnych musiek “sandflies” ktore ukrutne stipali, tak sme dotiahli trek k zaveru a zbehli do Te Anau. Tak sme vlastne skratili 4-dnovy prechod na tri dni. Zazitkom tohoto dna bolo tiez to, ze sme stretli turistu - vlastne prveho cloveka po dvoch dnoch.
viac fotiek tu
Advertisement
Tot: 0.163s; Tpl: 0.011s; cc: 11; qc: 49; dbt: 0.088s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb
Duri
non-member comment
pekne vidiet tieto miesta aj v zime
Jak som videl ten hreben, co zuzka pred tebou preslapavala, tak som si spomenul, ako to vizeralo za krasneho slenecneho pocasia v lete. Ale z tej pasaze to bol uz len kusok. Neviem si vsak predstavit ako nekonecne museli byt pre vas tie serpentiny dole z hrebena k chate. Tusim ich bolo 52. V snehu to muselo byt o drzku.. tak nech sa dari.duri