Milford Trek

---

24-27.9.2005 Milford track

pise Zuzka
Rano sme z Te Anau vyrazili po 120 km dlhej a v podstate slepej Milford Road smerom na sever. Konecnou stanicou je Milford Sound, co je jeden z mnohych ladovcom vytvorenych fjordov. Scenic Milfoard Road, ako ju tu nazyvaju, je popretkavana mnohymi scenickymi vyhliadkovymi zastavkami a tak sme sa na jednej z nich zastavili aj my a spravili si maly 3 hodinovy track k Lake Marion. Cesta dalej viedla tunelom, ktory skor pripominal banicku sachtu (bol bez osvetlenia, bez obkladov stien, s velkymi dierami v asfalte a pomerne strmym sklonom.... brrr... klaustrofobik by tu dostal zachvat), no spolahlivo nas doviedla az do ciela. Ako byva zvykom, Milford Sound nas vital dazdom a tak nam neostavalo ine, ako ubytovat sa v jedinom moznom ubytovacom zariadeni Milford Lodge. Po chvili pobehovania po okolitych informacnych a restauracnych zariadeniach sme pochopili, ze odpovede na vsetky nase otazky najdeme prave v nasom hosteli, kde sme si zarezervovali lodku na Milfoard track - vraj zelandsky track so vsetkymi superlativmi naj.... Jedinou nevyhodou bolo, ze sme prisli mimo sezony a spristupnena bola len prva polovica tracku. Na druhej strane to bola aj vyhoda, pretoze sme sa vyhli rezervacnemu systemu, preplnenym chatam a drahym poplatkom.

Rano nastastie prestalo prsat a tak sa nam z lodky, ktora nas viezla na vychodzi bod nasho 3-dnoveho tracku, naskytol krasny pohlad do Milford Sound. Po 6 hodinach chodze zelenym pralesom plnym papradia a machu sme dosli na Dumpling Hut, kde sme stravili vecer s 3 chalanmi z Izraelu, Kanady a Francuzska. Bolo zaujimave dozvediet sa pri vecernom ohniku o zivote v Izraeli viac a sprostredkovanejsie ako len z novin.

Na druhy den tracku sme sa zobudili do krasneho pocasia (a to nas vsetci strasili ze vo Fiordlande stale len prsi). Popri odporucanych Southerland vodopadoch (vraj druhe najvacie na svete s vyskou 580 m) sme si turu predlzili a vysli sa pozriet do najvyssieho bodu tracku, do Mackinnon Pass (1070m). Z tohto bodu sme videli na obidve strany tracku, do strmych udoli. Krasne pocasie a nezabudnutelne vyhlady dali tejto ture svoj zmysel a my sme museli uznat, ze Milford Track je opravnene jednym z Great Walk na Novom Zelande. Na vrchole sme pochopili aj maskrtnost, ba priam az nenasytnost vtaka Kea, ked si z nasho odlozeneho a chvilu nestrazeneho ruksaku vybrala a zjedla takmer cely nas obed. Cuch a sikovnost Kei nie je dobre podcenovat.

Treti den sme sa vracali tou istou cestou naspat do Milford Sound (kedze druha strana tracku bola podla informacii z DOC kvoli lavinovemu nebezpecenstvu zatvorena...no snehu tam takmer nebolo), avsak mnohe pohlady sa nam naskytali ako prvy krat, len opacne. Predchadzajuce dva dni pekneho slnecneho pocasia boli na Milford viac nez nezvykle a treti den nam preto zacalo prsat.

O com vsak cestovatelske prirucky mlcia a co nam pocas celeho tracku dost otravovalo zivot, boli vsade pritomne male musky Sandflies, ktore napriek svojmu nevinnemu vyzoru vedeli riadne postipat. Jedinnym unikom pred nimi boli chaty alebo nepretrzita chodza.

viac fotiek tu

---

Photos

Milford Sound
krasny fjord po vcerajsej burke

Comments

[Duri]

som rad ze pocko praje
Caute Tak to vam fakt zavidim, ze vam to pocko na milforde vyslo. My sme videli tak na 5 metrov a lejak taky ze som v zivote nezazil aby tak dlho a tak intenzivne niekedy lialo. Musela to byt parada, mat krasne hned dva dni v milforde.. Jaaaj, uz sa tesim na tie fotky. Tieto ma budu obzvlast zaujimat. Jo a inak, mate uz tie letenky do bulharska, kupoval som ich na poslednu chvylu. Viac v maile. Som zvedavy ako dopadnete na Routebourne a hlavne ked sa budete vracat spat. Modlim sa za vas aby vam nezaprsalo, lebo to si potom este len uzijete dva dni trekom vo vode..