Mt. Cook National Park

---

11.9.2005 - Wanaka lezenie

Rano sme sa zobudili v kempe pri krasnom Wanaka jazere. Kemp bol plny miestnej mladeze co sa snazi snowboardovat v susednom lyziarskom stredisku Treble Cone. Na kopcoch sme zatial videli len velmi malo ludi co by naozaj vedeli slusne jazdit.. co ale chyba miestnym lyziarom na technike hravo dobiehaju v stylovosti - v kempe sa to hemzilo imidzovymi deckami ktore zjavne kazde rano pred zrkadlom tvrdo hodinu pracuju na tom aby vyzerali nedbanlivo.. Vsetci tu nosia take stylove ciapocky a to nielen na svahu, ale aj dole pri jazere, aj ked je tu asi 20 stupnov Celzia.

Dole v meste Wanaka vzdialeneho 50 kilometrov od najblizsieho lyziarskeho strediska, kde vsetci chodia v trickach a kratasoch, nie je problem stretnut na ulici snowboardistu s obutymi snowboardovymi topankami, stylovou paperovou bundou, lyziarskymi gatami s razporkom spustenym az ku kolenam - a hlavne - s nasadenou ciapkou a lyziarskymi okuliarmi. To aby bolo vsetkym jasne.

Od kempu to bol len kusok do malej lezeckej oblasti, ktoru sme si vyhliadli den pred tym. Najprv sme poliezli na rozcvicku dve take lahke trojky/stvorky, potom sme sa presunuli kusok vedla na krasnu skalu s nazvom “Tombstone”, ktora naozaj vyzerala ako nahrobny kamen. Tam sa nam ale vobec nedarilo potiahnut cestu, najlahsia cesta tam bola 6-ka a vsetko ostatne este tazsie.. takze kusok frustrovani sme opustili skalu a vykotili sme sa pri jazere a vyhrievali na slnku. Nasledne posilneni pozitivnou predpovedou pocasia sme odsoferovali cc 200km do Mt. Cook National Park s viziou poriadneho skialpu..

12.9.2005 - Mount Cook National Park - vystup na Mueller chatu

Zobudili sme sa na brehu jazera Pukaki skoro rano a hned sme vyrazili do Mt. Cook village, co je vlastne zhluk niekolkych hotelov na okraji narodneho parku. Nabaleni tazkymi batohmi, v ktorych sme mali kopec jedla, zimne oblecenie, kadejake zelezo na ladovec, lyze, lyziarky, atd.. no hroza... sme zacali stupat strmym kopcom hore. Trepali sme to nekonecnych 700 vyskovych metrov az do vysky 1500m kde sme celi stastni zocili prve naznaky snehu a hned sme si nahodili lyziarky, lyze a pasy na seba. Po dalsej hodinke slapania (s o trosku lahsimi ruksakmi) sme dorazili na Mueller chatu vo vyske 1860 metrov. Ta nadmorska vyska asi znie z pohladu slovenskych hor dost nezaujimavo, ale tu sa nam uz v tejto vyske naskytli pohlady ako v Alpach zo 4000 metrov - pred nami obrovske strme ladovcove steny, vrcholy hor a ladovcove udolia...a samozrejme zvukova kulisa padajucich lavin z naprotivnych strmych skalisk, ktora nam bola vernym spolocnikom pocas nasledujucich dni. Nastastie nas od ich dosahu delilo udolie, no svojim buracajucim hlasom si vzdy vynutili nasu pozornost.

Pocasie bolo priam dokonale, bolo uplne azurko a bezvetrie. Toto nas inspirovalo len ku kratkej pauze na chate a pokracovali sme dalej na svahy za chatou. Spravili sme si dva krasne zjazdy, asi 300-400 vertikalnych metrov zakazdym a kochali sme sa sceneriami na Mt. Sefton (3151m) a najvyssi vrch NZ - Mt. Cook (3754m). Inak sme boli celkom milo prekvapeni kvalitou snehu co sa tyka lyzovania - bol to mokry jarny sneh zrana uplne primrznuty, ale okolo obeda na na nom bola celkom slusna lyzovacka.

Mueller chata je velka, priestranna a asi najluxusnejsia horska chata na Novom Zealande, ale ako vsetky NZ chaty bola bez personalu, kurenia a plynu na varenie.. Mali tam aspon zberac dazdovej vody s filtrom, takze sme nemuseli roztapat sneh.. Vecer sme si uzivali svetlo dobijane zo solarnych panelov, riadna hifi vychytavka.. a dokonca sme sa s vysielackou spojili so svetom a dozvedeli sa predpoved pocasia na dalsi den.

Na horskej chate stretne clovek zaujimavych ludi z roznych koncin sveta. My sme mali stastie na postarsieho australskeho horolezca, mlady francuzsky parik a zaujimavu dvojku - mlady chalan zo Svajciarska co sa uci na NZ anglictinu (skvele miesto na studium...) a jeho vyse sestdesiat rocneho ucitela anglictiny, ktory bol riadny horsky vlk. Mal vylezeny asi kazdy vrch na Zealande a okrem skvelych prihod oplyval svojskym humorom, takze sme mali celkom zabavny vecer.

13.9.2005 - Mount Cook National Park - skialp na Annette Plateau

Aj ked nas ranne slnko zobudi vzdy uz o siedmej hodine, tentoraz sme si pockali az do deviatej, kym primrznuty sneh trochu zmakol a vyrazili sme na zjavne najlepsi skialpovy den nasho zivota - teda aspon co sa tyka pocasia a scenerii.. V uplne krasnom slnecnom a teplom pocasi sme presli dlhym traverzom az na Annette Plateau, co bola obrovska snehova plan so slusnym sklonom. Na prave poludnie sme si spravili obedovy piknik a asi do dvanastej sme sa kochali vyhladmi a cakali kym sa este popusti sneh. Nasledoval skvely zjazd s prevysenim 500 metrov, potom vystup naspat a potom este raz vedlajsim zlabom, no proste parada 😊 Bozske ticho hor narusil len jeden krat prichod vrtulnika, ktory spravil okolo nas scenicky okruh (urcite sme odfoteni na mnohych japonskych fotkach) a pristal na pol hodinovu obligatnu prestavku, aby si cestujuci mohli uzit hory aj na vlastnej kozi.

Vecer sa osadenstvo chaty uplne vymenilo a tentoraz sme si pokecali s dvomi skotskymi horolezcami.

14.9.2005 - Mount Cook National Park - Mt. Olivier a zostup

Rano sme si vybehli na najblizsi kopec za chatou - Mt. Olivier spravit rannu davku skialpu. Bol taky tvrdy firn, ze sme si ani nedavali pasy, len sme peso v lyziarkach, obleceni len v trickach, vybehli s lyzami v rukach na vrchol a ..... nechsapaci jarna lyzovacka 😊

Potom sme zlyzovali zostupovu cestu ktora uz bola ale riadne rozmocena.. a po nej este isli pesi nechutny zostup k autu s tazkymi baglami..

Poobede sme sa ubytovali dole v doline v miestnej chajde “Unwin Lodge” patriacej New Zealand Alpine Club a tam toto vlastne piseme.. 😊 Je to krasna velka chata, s nadhernym presklenym vyhladom, no opat vsetko bez obsluhy a tak si kazdy vzdy po sebe umyje riady, pozameta podlahu, oplachne umyvadlo.. je to celkom mily system..

15.9.2005 - Unwin Lodge, Mt. Cook Village

Dnes oddychujeme na chate. Vecer zisli aj James a Sam (skotski horolezci), boli sme dost prekvapeni ze vcera okrem dost narocneho vystupu na Mt. Sealy zvladli aj zostup a zastavku v bare. Holt - “British is British” 😊

Dalsie plany: Teraz sa sem blizi tlakova niz, chceme ju preckat a potom ist naspat do hor. Tentokrat chceme ist dalej a vyssie a to sa da len lietadlom. Snazime sa preto pozhanat dalsich ludi aby sme vytazili jedno cele lietadlo (6 ludi) na cestu hore do Tasmanovho sedla, kde by sme chceli pobudnut nejakych 4-5 dni.. Vyslapat pesi 27 km dlhy Tasmanov ladovec posypany morenami by totiz bola privelka drina, vsetci tu tvrdia ze je to priam nemozne.. Nuz.. pristavanie lietadlom na ladovci bude iste nezabudnutelny zazitok 😊

Dlhodobe plany:
-Do konca septembra stihnut Milford Track, zevraj “najkrajsi trek na svete”
-Zaciatkom oktobra sa pozriet uplne na juznu cast NZ a vidiet tucniaky 😊
-V polovici oktobra mozno ist na ostrovy Fiji ?
-Koncom oktobra spravit Abel Tasman Trek - 3-dnova turistika po pobrezi severnej casti juzneho ostrova.. a naspat mozno na sea-kajaku ?
-Zaciatkom novembra spravit 6-dnovy splav Wahangui (alebo tak nejak) River journey, to uz je na severnom ostrove
-Ku koncu novembra sa presunut do Aucklandu a predat auto a mozno aj lyze a cast vybavy..

Bavi ma pisat zoznamy.

Veci na ktore sme si na NZ uz zvykli:
-Ovce. Vsade su ovce. Uplne vsade. Aj tam kde by nemali byt ovce, su ovce. Na vysokych a nedostupnych miestach kde je podla fyzikalnych zakonov nemozne aby boli ovce, su ovce. Aj v narodnych parkoch su ovce a vsetky turisticke chodniky su obsrate. Ked sa zda, ze ziadna ovca nie je poruke, staci sa obzriet - a hned hla na vas civi zo desat parov prihluplych oci zasadenych v bielej vlne. Zvlastnostou je ze ludia na NZ nemaju s ovcami ziadnu robotu. Nie je to ako na Slovensku ze treba ovce vyhnat rano na pasu a vecer zahnat do kosiara. Kdeze. Ved staci cely Novy Zealand obohnat tisicmi kilometrov plotov a zasadit tam ovce a nechat ich tam cely rok kvasit a zut travu a len obcas nejaku ostrihat alebo zjest. Bacovia a honelnici (krasne slovo) tu vobec nie su a farmari cely den snowboarduju. S jednym sme sli hore na sedacke, usmieval sa ako ovca a akiste vedel plynule beeekat.
-Vytunovane auta. Pre fanusika motorizmu je tu co pozerat. Vyladena Subaru Impreza je tu na kazdom rohu, Mitshubishi EVO je bezny rodinny sedan a upravene robustne off-roady s privodom vzduchu vytiahnutym nad strechu su nutnostou.
-Dlho spavame. Vacsinou od 9pm do 7am.
-Riadime sa pocasim. Vacsinou nevnimame ci je sviatok ci piatok, ale kazdy den vysime na predpovediach pocasia.. Tie su na NZ neskutocne nepresne, pocasie je tu na kazdom rohu ine a meni sa velmo rychlo..

Veci na ktore si nevieme zvyknut:
-Miestne umyvadla maju dve oddelene armatury - teplu a studenu vodu. Takze nie je mozne namiesat si vlaznu vodu, proste si clovek moze pustit len studenu vodu, alebo len horucu vodu. Stale nevieme prist na to ci je lepsie umyvat si zuby v absolutne kockatej ladovej vode, alebo obarit si usta vriacou vodou.. Uvitame rady a napady.
-Soferovanie na lavej strane chapeme. Ale nechapeme preco tu platia niektore pravidla cestnej premavky ktore davaju zmysel len pri jazdeni vpravo. Priklad - plati tu ze auto odbocujuce vpravo ma prednost pred autom odbocujucim vlavo. Skuste si to nakreslit.

No dost, uz som sa rozrdristal....a sup vsetci naspat do prace..... 😊

viac fotiek ako vzdy tu..

---

Photos

tombstone
..ale vyliezt az hore sa nam nepodarilo..

veget pri jazere
..po lezeni

cestou na mueller chatu
nabaleni az po usi..

Mueller Hut (1860m)
zaranky..

skialp na Mueller range
jupii :)

cestou na Annette Plateau
kusok nafukalo..

zuzka a Mt. Cook
..najvyssi kopec zealandu

egotrip
za mnou Mt. Sefton

Lyzovanie Annette Plateau
dost siroka zjazdovka ?

Comments

[dnk]

stastie
ahojte moji mili! ak sa ma niekto opyta, co je to stastie tak ho odkazem na Vas blog! okolie mueller hut je fantasticke! drzim Vam palce v dalsich planoch, zoznam vyzera poriadne dobrodruzne! prave som sa vratil z Zugspitze (2962m), no od jeho vysky treba odratat restiky, supermarket, hotely, bary, kostol, zeleznicu, lanovky a muzea, ktore su na vrchole vybudovane. ale inac pekny zazitok a krasny vyhlad. horam zdar! dnk :-)

[evina]

armatury
Nad tymto problemom travim uz niekolko rokov kedze snad v kazdej "vyspelej" krajine v europe maju oddelene armatury. Najviac ma hneva ze tie armatury su tak daleko od seba ze nabrat si z oboch naraz je nemozne. ale tak snad to ma asi dovod ;)