Sighisoara

---

Vstávať sa nám po včerajšku veľmi nechcelo, ale museli sme. Do Sighisoary išli v tento deň len dva vlaky a my sme chceli stihnúť ten skorší. Pomaly sme začali plánovať ďalšiu cestu a odchod z Brašova sa nám prestával hodiť. Na stanici v Sighisoare sme sa preto informovali na možnosť nastúpiť do nášho vlaku späť domov na neskoršej stanici. Toto sa ukázalo ako závažný a nevyriešiteľný problém. Pani nám tvrdila, že musíme nastúpiť v Brašove a hotovo. Na svete neexistovala možnosť ako lístok prebukovať, dokonca ani za poplatok. Nejaký rumuni, rozprávajúci po anglicky sa nám pokúsili pomôcť. Po rozhovore s pracovníkmi stanice nám taktiež tvrdili, že zmeniť nástupnú stanicu je nemožné. Ako vysvetlenie uviedli toto: v Rumunsku to tak proste chodí a hotovo. Prišlo nám to zvláštne ale nechali sme to byť a vybrali sa do centra Sighisoari.

Centrum Sighisoari bolo malé, ale o to krajšie. Boli v ňom len staré, pekne opravené domy a medzi nimi aj ten, kde sa narodil Vlad Tepeš. Po asi tak dvadsiatich rokom sme si kúpili langoš a bol výborný.

Lístky nám stále vŕtali hlavou a tak sme zavolali do Čiech. Tu nám samozrejme potvrdili, že zmena nástupnej stanice je možná. Vrátili sme sa preto na stanicu a pani nám opäť tvrdila, že to nie je možné. Nakoniec však pochopila, že sa nás len tak ľahko nezbaví, zdvihla telefón a zistila že to predsa len ide. Potom už len stačilo skoro hodinu počkať. Pani ešte pár krát zatelefonovala, nechala si vysvetliť presný postup a nakoniec sme odchádzali s novou nástupnou stanicou - Deva.

---