pohorie Bucegi - 2. deň

---

Na hmlu sme mali v poslednom čase nejaké šťastie. Tentoraz bola naozaj hustá a bolo vidieť len na krátku vzdialenosť. Posilnili sme sa dvoma čajmi a vyrazili. Hmla neustupovala a trocha nás to aj mrzelo, radi by sme niečo videli. Nakoniec sa nám to však vrátilo a to keď sa z hmly vynoril kamzík. Proste si len tak prekráčal okolo nás a zmizol v hmle. Samozrejme sme boli nadšený a tešili sa aké sme mali šťastie. Neskôr sa pri nás vynorilo celé stádo. Hmla sa postupne dvíhala a klesala a vždy keď ustúpila príliš a kamzíky nás mohli vidieť poriadne, tak kúsok odbehli. Cesta nás však stále viedla ich smerom a tak sme sa na nich mohli vynadívať koľko sme chceli. Mali sme tiež šťastie, že sme na tejto ceste boli jediný a tak sa nenašiel nikto, kdo by ich rušil zbytočným krikom.

Kopec bol stále strmší a strmší a zostup dole sa stával dosť nepríjemným hlavne kvôli kolenám. Vždy keď sme si mysleli, že to najhoršie už máme za sebou, tak sa to ešte zhoršilo a nakoniec sme zliezali pomocou reťazí. Postupne sa začali objavovať stromy a my sme sa konečne dostali dole.

Po zostupe sme plánovali prespať v kabani Guru Diham. Čakali sme niečo ako kabaňu Omu, ale nakoniec sa z nej vyklul trojhviezdičkový hotel. Toto nám troška skrížilo plány, bolo už okolo šiestej a naokolo žiadne ďalšie ubytovanie nebolo. A tak sme sa rozhodli odšlapať si ďalších päť kilometrov späť do Bušteni. Tu sa na nás usmialo šťastie a asi tak za 15 minút sme mali ubytovanie u dvoch starkých a opäť v ich obývačke.

---