31.den - presun adrspach (zastavka na brnenskej priehrade)

---

Ranajky mix niecoho zo vcera a niecoho z dneska a to co ostalo balime na cestu.

Posielam smsku majitelovy, nech moze poslat upratovacku.

Vonku nadherne slnecne pocasie, nuz smer brnenska priehrada a plavba lodou.

Na ich stranke divny cestovny poriadok, podla, ktoreho nevyraza lod z hlavneho pristavu mimo sezonu.

Nuz tak parkujeme na ceste pri pristavisku kozi horka.

Cestou tam vsak tabula, ze cesta je od urciteho useku neprejazdna, nastastie sme sa k nasej zastavke dostali.

V okoli vsak nic neni, myslim na parkovisku. Objavili sme tu len neake ovocne bobule, isty druh malych zltych sliviek. Julia ako dievca kazasskych stepi oberala jak diva.

Ked este byvali v kazachstane, tak ako mala predavala ( < 10) na trhu dopestovanu zeleninu ci ovocie.

Jej rodina ma zaujimavu historiu. Povodne boli nemci ale katarina velka lakala ludi na ukrajinu, kde slubila pristahovalcom podu. Nuz jej predkovia sa zbalili a opustili nemecko a usadili sa na ukrajine, prichodom stalina, vsak nerusi boli premiestneny kade tade po sovietskom zvaze a juliina rodina skoncila v kazachstane. Po pade komunizmu sa vsak opat vratili do nemecka.

Dole v okoli pristaviska pekny areal, nechybaju hupacky, ktore hned testujeme.

Na brehu par rybarov.

Vo vode vidime obrovskeho hada (mozno maly, kedze voda zvacsuje). brrrr

Cakame na pontone, lod uz prichadza. Caka tu este jeden starsi pan, ten zacina vrtiet otocnym signalizacnym pristrojom. To znamena aby tu lod zastavila.

Ta prichadza, lodnici nas vyzyvaju aby sme sli za zltu ciaru.

Nuz idem asi 5m dozadu.

Naskakujeme na plnu lod, teda co sa tyka hornej otvorenej paluby, kde je klub dochodcov.

Kedze lod je mhd, treba tu mat ruska. Zostavame dole, tu skupinka postihnutych ludi z blizkeho ustavu.

Na moje velke prekvapenie sa da na lodi platit kartou. Ty vole, to len svk je take zaostale.

Inak lodnici moc prijemny neboli.

Zatial velke sklamanie z ludi v cesku.

Plavbu po priehrade som tiez uz raz absolvoval, este ked som bol v brne na medzinardonej sutazi ohnostrojov. Inak tuto sutaz vrelo odporucam, fakt nadhera.

Lodka zastavuje prakticky na kazdej zastavke.

Vyskakujeme pri hrade veveri.

Na nom som uz raz bol, este ked som chcel vidiet kazde muzeum co existovalo, no cul ma uz muzea nebavia.

Nastastie ani juliu.

S nami sa vyloduje aj cela dochodcovska banda.

My obchadzame hradby inak pekneho hradu.

Mensie posedenie a zjedenie ovocia co julia natrhala.

Obdalec je kukuricne pole, tak julia neleni a uz trha dva klasy.

Nazad na lodku, ta uz prazna.

Obsadzujeme hornu palubu a nasavame slnecne luce, popri tom sa kochame nadhernou sceneriou.

Na jednom pontone, mlady par, lodnici na nich kricia nech idu za zltu ciaru, ti ich ignoruju. Tak lodnici pustaju sirenu a furt vykrikuju. ak nepojdu za zltu ciaru tak nezastavia.

Nakoniec par poslucha.

Bezpecnost nadovsetko.

Plan je vyskocit o jednu zastavku skor.

Nuz ale co sa nestalo, lod tam nezastavila.

Tak sa radsej pripominame lodnikom, chceme vyskocit na kozej horke.

Vysielackou to oznamuju kormidelnikovy a uz zastavujeme.

Vylet super az na nie moc priatelsky personal.

Skaceme do auta, hadzem do navigacie nasu destinaciu. Popisne cislo ubytka nenachadza, no dedinka ardspach vyzera byt mala, tak to hadam zmakneme.

Ani sa moc nerozbehneme a opat rozkopavka na ceste.

Tentoraz v obci kurim.

Rozne zakazove znacky, mozna som aj neaku porusil, ktovie.

Odstavujeme sa vo viva restaurant s terasou.

Sidli v budove miestneho kulturaku.

Davame kapucinko a zakusok.

Pri vstupe do kulturaku automat na rusky. Ah kam tato doba speje.

Restika fajn, konecne priatelska obsluha.

Napajame sa na hlavny tah a uz sa vezieme vo velkej premavke.

Opat neaka ta rozkopavka.

Miname cernu horu, svitavy, vsetko pivovarnicke mesta.

No clovek keby sa chce zastavit vsade kde je nieco zaujimave, tak sa do ciela nedostane ani za tyzden. Rovnako to bolo na tripe po svk, cestou bolo este kopa zaujimavosti ale proste sa neda navstivit vsetko.

Nove mesto nad Metuji, o tejto dedinke som v zivote nepocul, no ako sa stverame autom po macacich hlavach (kamenne kocky zo stredoveku) do kopca, pada nam obom sanka.

Paradne utulne namesticko obklopene peknymi domcekami.

Hned parkujeme a hladame parkovaci automat. Info centrum nam poradi. Hadzem mince, listok davam za predne sklo a uz si uzivame pekne prostredie.

Skoda, len, ze hlavny tah ide cez toto pekne namestie. No aut prilis nastastie nechodi.

Farebne domceky s podchodmi, kde su obchodiky, no zvacsa cukrarne a restiky.

Pri namesticku je i zamok. Vstup free, dokonca i do par expozicii.

Vystava fotiek, ci vystava hadraplanu. Ikonicke auticko z filmu vrchni prchni.

Je tu u zamocka zahrada, no ta nas neocarila. Avsak v zahrade je velky kryty drevenny most co spaja zahradu s parkoviskom.

Neskory obed vbavujeme v restike u broucka . Je to hned aj hotel.

Posedenie na zahradke, dalsie typicke jedlo, plnene knedliky. Uz len to pivko chyba. Nevyhoda byt vodicom.

Napraskany opustame pekne namesticko a ideme pozriet do noveho mesta. Tu nic zaujimave, mimo sochy slecny co skace zo skaly.

I tu su ludia milssi. To vyzera, ze v kazdom ceskom regione to bude s ludmi ine. V predoslich krajinach (svk nepocitam) boli ludia prakticky vsade priatelsky.

Opustame neplanovanu zastavku.

No prejdeme len par km a uz stojime v nachode.

Tu robim mensi nakup, kedze v dedinke adrspach nepredpokladame neake vacsie potraviny.

V nachode opat fajn namesticko s peknymi budovami a kostolikom.

Nakup sme spravili u sikmaca. Neskor zistene, ze nam kokot nauctoval 2x jednu cokolodu.

V brne bolo kopa sikmackych obchodov, ci uz oblecenie alebo restiky. To vyzera, ze vietnamci su po celom cesku.

Par km pred nasim cielom prichadzame na krizovatku. Tu neprijemny oznam, cesta je v rekonstrukcii. t.j. obchadzka ma 25km.

To ma uz zacina tento stat nasierat, fakt vsade neake obmedzenie na ceste.

Mini dedinkami a mini cestickami sa dostavame do nasho cieloveho bodu.

Bohuzial ani mobilna navigacia nenachadza nase ubytko chatky adrspach nie a nie najst.

Fakt debilny nazov ubytovania.

Nakoniec po telefonickej navigacii od majitelky to nachadzame. Je to spojene s penzion adrspach . Samozrejme i ten je v google mapach zle umiestneny, je to v hned oproti umiestneniu v bocnej ulicke.

Majitelka mila, ukazuje nam nasu chatku z cias komunizmu. Wifi funguje len v penzione, tepla voda vo vonkajsej umyvarke (ubytovanie je na styl kempu) nefunguje cely den ale len navecer a skoro rano.

Ubytovany sme tu len my a este jeden par v druhej chatke. Penzion je plny ale pre nas bol drahy. Ono keby ideme len na vikend tak dame asi penzion ale ked clovek dlhodobo cestuje, tak niekedy sa v niecom obmedzi ale zas na druhej strane to niekde zasa dobehne.

V chatke ziadne kurenie ale periny dost hrube, ibaze bez navlecok.

Tak reku, kde su, majitelka vravi, ze ludia tu spavaju vo vlastnych spacackoch. Navlecky su za poplatok. Tak ich teda doplacam. a to som myslel, ze len na svk su velky biznismeni.

Ale inak areal i majitelka fajn.

Kedze je tyzden a neni uz sezona, restiky su v dedinke neni pootvarane. Teda az na dve. No jedna zatvara za 15min a v druhej podavaju uz len napoje.

V penzione zamecka davam pivko z ceskeho raja, rohozec. Chutne veru.

Nasli sme tu aj tretiu restiku resp penzion u karabiny . dnu normalne capovali pivo, menu na stole, plno ludi ale obsluha nas poslala kade lahsie. Je to len pre ubytovanych. A potom nech sa hoteliery stazuju v covid krize, ze nemaju obraty, ked ludom ani podrbane pivo nechcu predat.

Po tme prichadzame do chatky, kde jeme este neake tie zasoby co mame. Dieta teda.

V noci dobra kosa.

---