30.den - brno

---

Skore ranne vstavanie a smer pesibusom centrum brna.

To je obehnute zachvilku, kedze je malicke.

Na zelenom trhu uz kopa predajcov ovozelu a aj burcak sa uz objavuje.

Katedrala sv.petra a pavla obrovska ale odfotit ju neni sanca, nakukujeme dnu ale moc nas to neocarilo. To je tak ked je uz clovek namlsany inych bombastickych interierov.

Ulice su dost plne. Ludia tu vyzeraju taky divny a niesu ani moc priatelsky.

Stupame k dalsej dominante mesta, hrad spilberk. Koncime vsak pred hradbami. Dnu nas to nelaka.

V prilahom parku su uviazany ponici. Pri nich sa zastavuje ciganska skolka.

My parkujeme v prijemnej kaviarnicke cafe podnebi . Kde davame kapucinko. Tu som bol minuly rok s filipinku a atmosfera sa mi tu pacila. Prijemna zahrada, obsluha mila.

Odfoteni velky cierny vibrator na namesti slobody a nazad k ubytku kde vyzdvihujeme auto.

cestou sa este pristavujeme pri svetelnej fontane v sadoch oslobodenia. Vcera sme ju videli z dialky ale prsalo tak sme tomu moc nevenovali pozornosti. Za dobreho pocasia je to fajn spestrenie avsak na budapestiansku sa to nechyta.

Dnesny hlavny ciel je priepast macocha a jej jaskyna.

Tam som uz velmi davno bol, pacilo sa mi tam, tak preco tam nezobrat aj juliu.

Ta nechala cele cesko na mna.

Cesta ubieha rychlo, obcas nas spomali neaka ta rozkopavka v dedinke po ceste.

Navigacia funguje spolahlivo, i ked ani netreba, kedze na ceste je kopa znacenia.

Parkujeme na vrchonom platenom parkovisku odkial sa da ist do udolia bud pesi alebo lanovkou. My volime prvu moznost.

Dalsie parkovisko je aj dole,odtial sa da ist tiez pesi (po rovinke) ci turistickym vlacikom. To som vyuzil pri poslednej rodinnej navsteve.

Listok do jaskyne som objednal tyzden dopredu cez ich web . Co ma prekvapilo, nebol vobec problem kupit listok aj den prednavstevou. Mimo covid sialenstva a v letnej sezone nieco nepredstavitelne. Na parkovisku tiez uplne malicko aut.

Miname lanovku a po lesnej cesticke zaciname klesanie do udolia. Cesta ok avsak ak pojdeme hore, riadne sa zapotime.

Obcas stretneme neakeho cloveka ale ozaj minimum ludi.

Co ma sklamalo tak sa tu ludia moc nezdravia.

Opustame lesnu cesticku a po asfaltke udolim ideme az k vchodu do punkevnej jaskyne.

Tu ludoprazdno.

Narozdiel od dobsinskej ladovej jaskyni tu netreba mat ruska, no par ludi ich ma.

Slecne davam vytlacenu vstupenku, qr citacka im nefunguje tak to odfajkuje len perom.

Sme medzi prvymi.

Prichadzame do obrovskej saly s magickym jazierkom. Uplne genialne. a co je genialne, za fotenie mobilom sa nic neplati, nie ako debilne svk jaskyne, kde fotenie stoji tak isto ako normalna vstupenka.

A cul negativum, nasa sprievodcicka je uplna pica. Arogantny fracek co si mysli, ze zjedol vsetku mudrost sveta.

Z jaskyni sa dostavame na dno priepasti macochy. Tu je nam pustena pekna hudba.

Z dna priepasti klesame este hlbsie, tu menime sprievodcicku za sprievodcu.

Teda skor za lodnika. nastupujeme do lodky a uz sa plavime po podzemnej riecke.

Lodnik uplne genialny, vtip za vtipom.

Prichadzame k prvej zastavke, muzi maju vystupovat na lavu stranu kde je pristavisko a zeny na pravu kde je len voda. No ziadna zena neuposluchla toto nariadenie. Kam ten svet speje.

Super miestnost s krasnou vyzdobou a nazad na lodku.

Rieka nas vypluva na bozie svetlo, vylodenie sa a nazad udolim k lesnej cesticke.

Zacina krute stupanie, robime si mensiu zachadzku na vyhliadku odkial je vidiet na dno priepasti. Ludia su dole uplne mrnavy.

Sadame do auta, s tym, ze sa cestou niekde najeme avsak nic nenachadzame. Jedlo pri lanovke nas moc neoslovilo.

Nachadzame akurat mega dlhe kolony aut, nastastie z opacneho smeru.

Zastavka v kauflande, nakup surovin a varenie na ubytku.

Mnamka so shrimami a k tomu uz klasicky biele vinko.

Jedla sme uvarili kopu, tak ostane i na ranajky.

Zajtra opustame brno a smer sever. Povodne sme chceli ist smer juh avsak pocasie nam zmenilo plany.

---