20.den - np paklenica


Advertisement
Croatia's flag
Europe » Croatia
August 28th 2020
Published: October 19th 2020
Edit Blog Post

Po ranajkach na balkone s vyhladom na kludne more zostupujeme do zahrady kde cakame na uja co nas zavezie do np paklenica.

Cestou nam ukazuje skratku k ubytku a obcas nieco nemecky utrusi, vyhadzuje nas pred vstup do np.

Tu budova kde sa kupuje listok, odtialto sa da ist este dalej po peknej asfaltke az ku konecnemu parkovisku na aute. No my auto nemame, tak slapeme.

Vstup 60kn (mimo sezony je to lacnejsie) sa bez problemov da zaplatit kartou, slovensky raj si moze brat priklad, i ked samozrejme tam je vstupne skor len symbolicke ale i tak. Vyfasovali sme i maly letacik.

Ak chce ist clovek do jaskyne, plati sa este zvlast vstup. my si ju nechavame ujst, mame iny plan.

Takto skoro rano (8/00) je tu este ludi po menej, obcas nas obehne neake to auto. Zvacsa chorvati a nemci, obcas cech ci poliak.

Kracame kanonom kde sa natacal winetou na co upozornuju i drevenne smerovniky.

Kanon velmi pekny, cesta po asfaltke ubieha rychlo, teplo zatial nieje ale to sa isto zmeni.

Za parkoviskom upozornenie nech ludia pouzivaju tur,topanky, to sa o mne tentoraz neda povedat. Neplanovana akcia bez tur. topanok ale pohodicka.

Cesta od parkoviska je vydlazdena kamenmi, ziadna turisticka cesta teda.

V skale je vybudovany i velky podzemny bunker, tam je muzeum, kongresova sala a kaviaren. Dnu treba ist s ruskom.

My vyuzivame kaviaren a vonku si na terase davame kapucinko pre mna a cafe americano pre juliu.

Pomalicky sa rozkladaju aj stankary, skoda, ze som poslal pohladnice uz z rijeky. Tu maju lepsie, s indianom winnetuom.

Nadopovany kofeinom stupame po kvalitnom chodnik k rozcestniku na anica kuk (712m). Ako vravim chodnik uplne pohodovy, neskor sa rovinka meni na schody ale vsetko v pohode zvladnutelne.

Na nie moc dobre viditelnom rozcestniku opustame trasu pre mestskych turistov a nastupuje konecne prava turisticka trasa.

Zacina tvrde stupanie, teplota sa zvysuje ale idem nastastie stale v tieny.

Stretavame lezcov, tych je v tomto np kopa. Sa ani neni co cudovat, maju tu vybudovanych kvanta lezeckych tras.

Konecne sme v sedle, nazad touto cestou isto nepojdeme, moc strme a dost drobnych kamenov.

Z rozcestinka uz pohodova cesta s peknymi vyhladmi na cele udolie, nas ciel a uz sa miha v dialke aj more.

Nevyhoda je, ze uz ideme po slnecnej strane.

Dobiehame cesky par. Baba to nakoniec nedala a na vrchol sa nedostala.

Pohodova cesticka konci a zacina skakanie, lezenie po obrovskych kamenoch. Adrenalin v pohode ale da sa to zmaknut. O pomocnych retazach si tu clovek moze nechat zdat.

Julia je trosku roztrasena tak spomalujem.

Dostavame sa tesne pod vrchol kde je nelogicky umiestnena vrcholova kniha.

Zaverecne lezenie a uz sme na vrchole, tu ako je tu klasika na balkane, nazov vrcholu a nadmorska vyska len nasprejovana na velkom kameni.

Vyhlad bombasticky, jedna strana pohorie, druha more a ostrov.

Po odychu sa ide dole, stretavame dalsich dvoch ludi.

Dole sa ide samozrejme horsie ale davame to.

Riadne prepoteny pochodujeme po fajn cesticke k zaniknutej mini osade jurline.

Tu oddychuje nemecka skupinka.

Nas ciel je vsak velmi velmi daleko,planinarski dom paklenica.

Ide k nemu nekonecna cesta, stupanie, klesanie, paradne vyhlady. Oproti nam ide polsky par co byva tiez v nasom apartmane.

Zaverecne krute klesanie a uz sme v ciely.

Zasluzene pivko, relax.

Da sa tu dat i polievka ci klobasa. Ceny samozrejme trosku vyssie.

Julia si kupuje dzus a vodu. Na moje prekvapenie chce nedopitu vodu nechat na stole. Tak toto nie, hned ju konfiskujem. Nevydrbem predsa 2€ za politrovku, z ktorej si odpijem asi stvrtinu. Fakt ma niekedy udivuje tato osoba.

Nazad uz ideme pohodovym chodnikom az k cielu.

Vyhlady prakticky ziadne, bo chodnik ide pomedzi stromy.

Ako keby mam ist od parkoviska len k tejto chatke po hlavnom chodniku a zaplatim 60kn vstup, bol by som riadne nasrany, bo fakt tu nic neni.

Co sa tyka znacenia, bolo v pohode, nebolo sa kde stratit, chodniky vychodene.

Trasu dlhu 27km sme dali za 8,5hod. Odporucam ale zacat skoro rano, hlavne v lete. Po opusteny tienistej strany, bolo slnko naozaj velmi ale velmi spalujuce

prejdena trasa

Skratou pokracujeme nazad do ubytka.

Tu okamzite sprcha a relax.

Vecera overene grilovane/fritovane morske plody. Tentoraz losos a ktomu cela flaska vina.

Nase miesto bolo obsadene, tak si sadame na druhu stranu kde je este jeden stol.

Zapad slnka opat z pristavu.

Tentokrat s radlerom, pivkom a sardinkami co sme si este zobrali z restiky.

Tie klasicky ako vsetko jedlo z tohto podniku, genialne.

Po zapade slnka presun na ubytko a okamzity spanok.

Zajtra moje posledne mesto, zadar.

Advertisement



Tot: 0.047s; Tpl: 0.017s; cc: 7; qc: 23; dbt: 0.0086s; 1; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 2; ; mem: 1.2mb