39.den - presun valbone

---

Rano rychlo davame ranajky a cakame na nas odvoz.

Johnovy este vravime, ze mozu zjest dinku co sme nestihli zdolat.

Polka co ide s nami zacina stresovat. Najskor si na ubytku chce nechat asi 3/4 veci ale john jej vravi, ze tu nema tolko placu.

Fakt cely obry batoh tu chcela nechat. Nakonec nachadzaju neake to miesto.

Dodavka trubi, ideme dole ale polka stale nic.

Prichadza dole az po 10.min. Vodic uz dost nervozny. V aute zatial len my a este jedna osoba. Postupne vyzdvihujeme aj dalsich ludi. Cudzokrajnych turistov skoro ziadnych.

Opustame mesto a dostavame sa na polnu cestu co ide totalne blizko zrazu k rieke drin. Cesta je miestami naozaj uzka, nastastie moc aut v protismere nejde. Ak aj neake ide, miname sa na milimetre resp my ci druhe auto musi trochu cuvat aby sme presli.

Asfaltka, tunel a uz sme pri ferry.

Parkovisko prepchate dodavkami a kvanta ludi. Jedna ferry je totalne napraskana, samy turista.

Nas sofer sa snazi zaparkovat medzi dve dodavky, no nevidalo a riadne odiera svoj bok a na druhej dodavke demoluje okno. No problem, nikto nic neriesi, len sa vsetci okolo smeju.

Po opusteny auta mensi chaos, bo stale neviem co a komu platit. Nakonec platime len cestu u sofera, listok na ferry si musime kupit u ineho cloveka. To neni problem, nadhanaci su uz pri nas. Ceny rovnake len ina ferry.

Ideme do restiky na kavicku, ta nechutna a mega predrazena. Polka je totalna chaosna.

Trubenie preplnenej ferry, tak idem na nastup, no lodnici nas nepustaju a ukazuju nam na druhu, prakticky prazdnu ferry (rozafa ferry). Tam mame listok. Tak cakame asi dalsiu polhodinu a nakoniec sa pohyname.

Sice vyrazame neskor ale ferry je skoro prazdna, neni problem si sadnut na lavicu, pobehovat po lodke. Mimo ludi vezieme aj jedno auto a par motoriek.

Motorky patria nemcom, ti si robia tour de....

Na palube i jedna baba, co ma spiatocny listok, nepokracuje dalej ako vacsina ludi ale vrati sa nazad v ten isty den. Pre ludi co nemaju radi turistiku ci nemaju cas velmi dobra volba, bo plavba po rieke drin je genialna.

Miestami mi to tu pripomina halong bay vo vietname. Genialne skalne utvary, zelen, krasna voda a v dialke kopa bielych malych vtakov na vode. Nuz ale po priblizeny sa vtaci menia na plastovy odpad.

Toho tu neskor pribuda viac a viac. Neviem co by sa stalo keby kazda lod co tu plava mala neake syto a cestou tento bordel lovila.

Ale i tak je to nadherna plavba.

Prichadzame do ciela, cul uz len treba vymysliet ako sa dostaneme do valbone. Ono tu je len jedna dodavka, vsetky ostatne co tu boli, pobrali ludi z prvej lode.

Dodavka tu caka na dvoch ludi z nasej lode, ti ju mali zrejme objednanu. Sofer nema problem a berie nas a este jednu partiu. Zjednat cenu neni sanca.

Zastavka v meste, kde sofer robi nakup a uz ideme krasnou prirodou do nasho ciela.

Na par usekoch cesty su tu zosuvy pody, popadane skaly, jedneho soferovho znameho to tu minuly tyzden usmrtilo.

Prichadzame do dedinky valbone, cakali sme turisticku dedinku ale je to tu take no, tam kde sa vrany otacaju.

Sice je tu velky hotel ale prazdny.

Gps mi nechyta signal ale sofer vie kde je nase ubytko Guesthouse Skender Selimaj. Polka ide so soferom, ma vplane spat v stane na neakom pozemku. To sa tu dost praktizuje co som cital. Da sa neaky baksis domacim a clovek moze ostat u nich na zahrade.

Nakonec sme zistili, ze toto je jej prva a aj posledna expedicia v albanskych horach. To akoze fakt nechapem naco mala batoh zbaleny jak keby isla na prechod neakej dialkovej trasy. Ono kopu toho nechala na hosteli a furt ma obrovsky batoh (vacsina miesta stan a jedlo s varicom). Ale na instagrame to bude dobre vypadat, hory, obri batoh, stan. Totalna zbytocnost na prechode valbone-teth, co sa normalne robi za den a v oboch dedinach su ubytka. A hlavne ak clovek planuje trekovat a spat v horach cisto len raz, zbytocne tahanie veci.

Na ubytku nas uz caka domaca aj s privitanim. Caj, nieco sladke pod zub a nieco silnejsie. Tetula vie len albansky.

Pyta sa nas ci chceme aby nam nachystala veceru, no to odmietame, co bola chyba.

Dohadujeme cas ranajok a uz stupame do nasej izby. Z nej mame paradny vyhlad na pohorie prokletije. Uplne sa tu citime ako na samote u lesa. Totalna oaza kludu.

Po ubytovani ideme obzriet dedinku.

Na obed parkujeme hned cez cestu v kombi ubytku a restike natyra. Zadelujeme teplu polievku, predsa len tu je o dost chladnejsie ako bolo v inych castiach albanska.

Jedlo nas vsak moc neoslovilo, bez chuti.

Najedeni ideme po novej asflatke k zaciatku trasy do teth. Okolie je neskutocne nadherne a nikde nikoho, sem tam akurat neaka ta krava na ceste ci kon.

Z tohto konca dedinky idem nazad na zaciatok dedinky, kde je rozostavany velky hotel.

Co sme citali s ubytkami tu nema byt problem, no co pozerame tak moc ich tu oznacenych neni a tie co aj su, vyzeraju zavrete. Obchod sme tu nasli len jeden, prakticky len kontajner, no a este jeden kontajnerovy obchod tu ma domaci. Staci zazvonit a chlapik pride von a preda co treba.

Restiky taktiez prakticky nula bodov. Nasli sme az 3kusy.

Na veceru testujeme restiku izeti co je pri pristupovej ceste do nasho ubytka.

Velky prekvapenie, menu a aj ceny maju rovnake ako restika cez cestu. Objednavame kura. Cakacka asi hodinka.

Preco taka dlha doba? nuz, majitel musel ist pre kura k neaku znamemu, tam predpokladam, vybral zive kura, to zabili a priniesli nazad do restiky kde ho upiekli.

Kura naozaj obrovske ale totalne bez chuti. Zajtra veru dame veceru u nasej hostitelky.

Stmieva sa, najvyssi cas ist nazad na izbu. Verejne osvetlenie tu neni a do toho je este aj vypadok elektriky. Internet na ubytku bol nula bodov.

Zajtra si dame mensiu rozcvicku v turistike, taka predpriprava pred prechodom do teth.

Povodne som chcel ist na ciernohorsky vrch zla kolata ale ked sme videli aky je vysoky, rozmyslel som si to. Dve narocne tury by sme po sebe nedali a este ktovie ci hore neni sneh. Teda on tam je urcite, len v akom mnozstve.

Zaspavame teda so spliepkami

foto

valbone

---