41.den - presun harau valley

---

Pici rano zas okolo 5.00 ma zobudili kokoti z mesity. Jebovci este aj kazanie davaju na vonkajsi mikrofon. V zadnom pride neodporucam sa ubytovavat na ulici teuku umar. Fakt v mesite a pobliz su totalny fanatici.

Psoledne ranajky na terase, tak ako v prvy den tak i den bola ryza, vajco, chipsi a uharok.

Po jedle na recepcii stretnuti ujko co mi pozical motorku. Vraj co nejdem do harau udolia na motorke. No veru vcerajsie jazdenie mi stacilo a este sam neviem kolko sa zdrzim v tom udoli a zbytocne platit motorku nechcem keby len tak stala.

Na porovnanie, motorka stoji cca 1.5piva

Majitel mi vravel, ze minibusy chodia o 8.00 rano takze by som mal stravit este jednu noc tu.

Cez appku gojek objednavam mototaxi. Bemo (angkot alebo jak sa to tu vola) stoji 3k r vs 5k r mototaxi, tak nema cenu sa triast nad 2k r, i ked pred 7 rokmi by som to riesil inak. Nuz ale cul uz beriem cestovanie inak.

Ten chuj taxikar mi volal na mobil, tak som ho hned zrusil a napisal mu moje ubytko.

Nasadam na motorku a ideme na terminal.

Konecne som uz neni ovesany ako vanocny stromcek, bo uz mam nahodene topanky. Pred tym (kvoli zraneniu) som mal na chrbte batoh, maly batuzek (tam voda, prspiplast, hygien.veci a lekarnicka + mala taska s dokladmi) a igelitku s topankami. Cul uz bez igelitky.

Terminal totalny chaos. Ziadne oznacenia odchodov busov.

Hned sa ma ujima moj friend. Vravim destinaciu, neni problem, tu sa postav a zachvilu ideme, cena 45k, no naser si.

Idem par krokov, dalsi chlapik sa ma ujima, opat no problem, cena 15k (tolko to ma udajne stat). Tak ok, hovori mi pockaj tu a odchadza.

Nuz ja mu hovorim, ze si idem preverit busy na lake toba a vratim sa. Ok.

Ked vravim lake toba uzaj ma jeden taha do kanclu. Odchod o 12.00 a cena 250k r. Cena je podla jednych udajov z netu spravna podla inych vysoka. Vravim ok, pondelok alebo nedelu sa zastavim. Aspon viem, ze bus ide o 12.00, takze to stiham bez zastavky v bukittinggi, ovsem za predpokladu, ze nebude plny. Inak cesta okolo 16hod. Ma aj drbne, este musim vykoumat ci neni cestou neake zaujimave mestecko.

Dojdem naspak k busu kde som mal cakat, chlapik nikde. Idem dnu do busu tam sa pytam na destinaciu tanjung pati, kukaju na mna jak keby som padol z mesiaca, tak dodavam harau valley. Zly bus.

Tak bludim po nastupistiach, zas sa ma volado ujima. Chlapik mi uz ide vypisovat listek s cenou 35k. Tak to ne. Este mi prekladaca robil jeden predajca s mobilom.

Chodim hore dole, kazdy ma posiela inde az nakonec koncim pri vychode z terminalu na jl by pass.

Tu konecne rozumny clovek, vravi nech cakam. Postupne prichadzali minibusy ale ani jeden moj. Clovek tu bol doplnac, usmernovac minibusov.

Niektory ludia okolo mali zo mna dobru sou. Asi tu moc cudzincov nemavaju.

U tety kupujem volaco pod zub. Som jej povedal nech mi nalozi za limaribu, nalozila. Zadny ojeb, ked som sledoval kolko nakladala druhym.

Konecne prichadza moj bus. Druhy chlapik co ide s nim mi ukazuje nech nastupim.

Striborny minibus (debil keby si precitam travelfish hned by som ho na nastupisti nasiel) firmy ayah.

Tam uz sedeli ludia, ja sadam na zadnu sedacku. Neskor sa zaplnil ale nie doplna bo 3prirobene sedacky v ulicke ostali prazdne.

Ideme najskor roznymi bocnymi ulickami.

V mestecku payakumbuch prakticky vsetci vystupuju. Na firemnom stanovisti, uplne zastrcene v mini ulicke, sa menia soferi.

Povodni vybera prachy, davam mu 15k, neprotesuje. Do tohto mestecka stala cesta 10k (tolko platili ludia).

V minibuse len traja ludia.

Na moju destinaciu idem uz len ja. Sofer ma vyklada a obracia sa nazad.

Tu tez po mne vacsina ludi pokukuje.

Skolacky si precvicuju svoju ang. Povedia 2 vety co sa naucili. Ako sa volas, ako sa mas a tym to hasne.

Zapadam do miestenej restiky. Tu si z jedla co mali nachystane vyberak kura na zelenej zelenine. Chutovo genialne. Opat mi doniesli kopu ryze a oblohy, jedlo sa rukami.

Zacina moj asi 5km pochod do ubytka abdi homestay s tym, ze cestou preverim dalsie homestay, na mape ich bola kopa.

Premavka dost velka. Inak na motorke sem neodporucam ist, cestou nic zaujimave nebolo len kopa aut.

Cestu obliehaju ryzove policka.

Neskor sa dostavam blizsie do kanonu. Skaliska vysoke, odhadom asi tak 50m.

Ludia ma opat zdravia. Predbieha ma aj kopa busov plnych deti a domacich turistov.

Ono asi moc ludi tuto cestu neslape pesi. Podla mna nikto.

Obiehali ma aj bema a ked som jedol videl som ist aj klasicky minibus.

Prechadzam okolo budky ticketing, tam cena 5k r ale nik ma nezastavuje.

Zacinaju sa objavovat homestay. Navstivil som 4ks, v troch nik nebol a jeden zadrel cenu 350k. Kokot.

Este navstevujem dalsie dva ale nikde nikto. Jeden ujko z obchodu ma posiela do vytipovaneho abdi.

Prechadzam most, riadim sa drevennou navigaciiou a ocitam sa v raji.

Velmi pekne chatky vsadene v ryzovych poliach hned vedla utesu (alebo ako sa nazyva kanonova stena). Po skale velky vodopad.

Majitelia mi ukazuju izbu, ze normalne za 150 ale daju mi ju za 120 ale nemam to nikomu hovorit. By ma zaujimalo za kolko maju tieto izby ostatny.

Chatky su full, inak tam to moze byt uplna bomba.

Ranajky su v cene, obed a vecera za priplatok.

Davam sprchu, zacanie robenie sumaru malajzie.

Neskor sa vyberam pozriet na cca 3km vzdialene vodopady.

Opat ma na hlavnej obieha kopa aut, motoriek a busov. Je sobota, domaci idu na vylet.

Nedostavam sa vsak moc daleko, bo zacina prsat.

Skovavam sa v bilza homestay. Tu ma bez problemov uchylili pod strechu, este mi donisli aj stolicku. Maju tu i bazen ale neni napusteny.

Nuz po dazdi a zhodnoteni situacie to obraciam nazad do ubytka.

Hrmi a dalsie cierne oblaky sa blizia.

Zastavujem sa na jedine otvorene jedlo v mini dedinke oproti mesite.

Davam rovnaku plnenu placku ako v bukittinggi.

Dokupujem este dva vysmazane banany, dve kocky plnene nudlami a jednu placku. Jednoznacne ma v meste ojebali resp tam mali tur.prirazku, bo tu za vsetko platim 19k , v meste len za martabak 20k.

Nuz ale zrada, spusta sa strasne husty lejak, ktory trva dobru hodinu a pol.

Ostavam v pojazdom stanku pod plachtu.

Dazd je taky silny, ze pod nohami sa nam tvori jazierko.

Presun na terasu blizkeho domu.

Cely cas pokec s jednym miestnym, teda len som prikyvoval bo vacsinu hovoril indonezsky ale sranda.

I ostatny ludia tu boli do pohody.

Najlepsi bol maly chlapec. Dosol na skutry cely premoceny, natlacil do seba jedlo a pokracoval v ceste. To ze lialo ako z krhli mu nevadilo.

Dazd trochu ustal ale stale prsi. Chlapik ma naklada na motorku a odvaza ma par stoviek metrov k odbocke k ubytku.

Tu pridavam do kroku, mensia cakacka na krytom drevennom moste.

Ale uz fakt len kvapkalo co problem nebol. Problem zatopena cesta.

Nohy sa mi ponaraju az nad clenky.

Prichadzam na ubytko, sedenie na terase a sledovanie resp pocuvanie velkeho a teraz i mohutnejsieho vodopadu vzdialeneho asi 55m.

Tak ako v predoslich ubytkach i tu je free voda, caj, kava.

Na veceru idem do restiky (resp len miestnost na ranajky).

Tu skupinka belochov aj s malymi detmi. Jeden ma za zenu domacu tak vravi plynule indonezsky. Sranda bola sledovat jej mamu (?), ta dosla zahalena ale tu v pohode chodi bez pokrivky hlavy. Tak s tym islamom to neni az take ako si niektory ludia myslia.

Tez cs z davao, ta je tez moslimka ale vravela, ze moderna, ziadna pokryvka hlavy, alkohol pije tez.

Vecera vekostne ako jedlo dnes na obed. Som zvedavy na cenu.

Staff velmi priatelsky. Nevim ci tu neostanem nakonec aj tri noci.

Uvidim podla osadenstva.

Zatial je tu ta velka rodinka, fra mlady par, dve holandanky, jedna samostatna holandanka a jedna ang(?), no a este par domacich.

Jaj keby tu mali pivo uplne idealne miesto.

Naklady :

Gojek cca 3,5km : 5k r
Vysmazany snack : 5k r
Minibus bukittinggi - tanjung pati (harau valley) : 15k r (prepravca ayah)
Ryza, kura, obloha : 15k r
Martabak mesir , 5ks vysmazanich veci : 19k r (14+5)

---