Bangkok

---

25.-26.11. - Bangkok

Do Bangkoku sme prileteli rano po takmer uplne prebdenej noc na taiwanskom letisku (vyhliadli sme si tam krasne kozene sedacky, zaparkovali sme si tam nas vozik s lyzami a oblozili ho ruksakmi a zlozili nase unavene hlavky na dobru noc.)

Prva vec, ktoru sme potrebovali vyriesit v Bangkoku bolo uskladnenie nasej obrovskej batoziny na cely mesiac co budeme cestovat po JV Azii. Hospitality Club nam opat poskytol skvelel riesenie a nasu bagaz sme si ulozili u 60-rocneho manzelskeho povodom indickeho paru, ktory zije v Bangkoku v jednej z rezidencnych stvrti uz asi 25 rokov. Isli sme k nim s obavami na akych papalasov narazime, ale milo nas prekvapili. Doma nas uvitala domaca pani, ktora od zaciatku do konca nasho pobytu rozpravala. A tak sme sa pocas dvoch dni dozvedeli podstatne detaily z ich zivota.
Ona este ako dieta zila aj s rodinou v Singapure, pricom sem-tam chodili naspat do Indie, kde maju na vidieku nieco ako obrovsku vilu s farmou (evidentne vyssia kasta). Po tom ako si zobrala svojho manzela, tak sa stahovali po celej Indii az nakoniec skoncili v Bangkoku, kde vychovala aj svoju dceru a syna. Dcera sa nedavno vydala, ale kedze v Thajsku robia velke opletacky s papiermi, tak sa zobrali pod vodou.... ano pod vodou. Spolu s dalsimi 5 manzelskymi parmi sa obliekli do potapacskeho odevu a povedali si svoje ano pod vodou - vraj miestna turisticka vychytavka. Hned nam navrhla, ze by sme to mohli spravit aj my. Dokonca to vysielali aj v spravach na CNN a ako prvy indicky par boli zapisani do Guinessovej knihy rekordov. Jej syn je teraz namornikom a momentalne cestuje z Ciny do Zapadnej Afriky.

Doma mali domacu (lepsie povedane sluzku) z Barmy, s ktorou sa dorozumievala spletou dvoch ci troch jazykov. Tato Barmancanka, povodom z Nepalu ma doma v Barme 2 male deti, ktorym posiela peniaze na zivot, zarobene obsluhovanim tohto manzelskeho paru. To su dimenzie zivota, ktore nas sokovali a nevedeli sme si na ne zvyknut.

Na co sme si vsak zvykli velmi rychlo, bola fantasticka indicka strava, ktorou nas pocas tychto 2 dni hostovali. Jedli sme skutocne, riadne stiplave indicke jedlo, za ktorym sme si oblizovali vsetky prsty (mozno aj preto, lebo oni jedia prstami a tak sme sa prisposobili). Po takomto strasne stiplavom jedle si schladzuju svoj zaludok po domacky vyrobenym jogurtom, ktory bol 100-nasobne lepsi ako nas najlepsi jogurt z obchodu.... a naozaj to fungovalo. Recept na pripravu domaceho jogurtu uz mame, takze uz to chce len nejakych 101 pokusov a hadam nam vyjde 😊.

V Bangkoku sme si pozreli par zaujimavych stvrti, okusili miestne kulinarske speciality a vyuzili vsetky mozne dopravne prostriedky - od tuk-tuku, cez taxi, metro, sky-train az po lodku. Na miestnych trhoch sme sa ohodili do lanovo-bavlneneho volneho oblecenia a teraz ako spravni etno backpackeri cestujeme uz len s dvoma malym a lahkymi ruksacikmi. Smer - na sever do hor v okoli Chiang Mai.

(Miro) No este nejake dojmy odo mna. Jednotlivo (a zdlhavo) sa rozpisovato pamiatkach sa mi javi zbytocne, tak napisem teraz na jedenkrat o vsetkych pamiatkach a potom uz nebudeme musiet:

Pamiatky: (vsetky naraz, v thajsku aj inde) sa rozdeluju na dva zakladne typy - tie v ktorych sa treba vyzut a tie v ktorych sa netreba vyzut. V niektorych pamiatkach nemoze mat Zuzka tielko na ramienkach. Vtedy sa musi zahalit a potit sa vo svetriku.
Schody: Pamiatky maju vacsinou schody, po ktorych k nim treba chodit. Je zvlastne, ze trekovat dokazem dlhe hodiny, ale schody k pamiatke (a aj tie spiatocne z pamiatky) su utrpenim. Je to koli tomu ze pri navsteve pamiatok je treba chodit specialnym tempom, ani nie vychadzkovym (prilis rychle) ani nie trekovym (to uz je uplne prilis rychle), ale takym specialnym pamiatkovym tempom ktore umozni spravnu vizualizaciu danej pamiatky. Pre koncatiny je to ale velmi neprirodzeny pohyb a bolia. Je to podobne ako chodit s priatelkou po nakupoch.
Fotenie: Fotenie nedava zmysel, bo su fotky pamiatok vseobecne zname, nudne a tazko spravitelne koli tomu ze su obklopene turistami znemoznujucimi vacsinu vhodnych kompozicii. Ale - nasiel som si zabavku. Vzdy ked vidim turistu nastaveneho v nutenej poze pred pamiatkou, tak priletim a odfotim ho. Uz mam kopec fotiek, bude z toho album. Najvdacnejsi subjekt su Japonci. Ti fotia pamiatky vyhradne len tak, ze pred nimi stoja a zaclanaju ich.
To je vsetko o pamiatkach. Ale su velmi pekne, nemyslim to v zlom !

---

Photos

Japonec a Pamiatka
nerozlucna foto-dvojica

Comments

[dnk]

tempo...
ach ano, tempo ako pri nakupoch je najhorsie. unava vacsia ako po celodennej brutalnej slapacke po pas v snehu :-) akurat sme po fajnej zurke v carowni. bolo veselo. v BB konecne nasnezilo 30 cm tazkeho bieleho. kazdy uz vytahuje lyze. tesim sa. majte sa zatal fajne a piste dalej! skeve sa to cita - vzdy sa riadne nasmejeme. (lol ze japonci a pamiatky)