Advertisement
27.11. Chang-Mai V Bangkoku sme nasadli na nocny lozkovy vlak smerom na Chang-Mai. Nase povodne iluzie o tom ze cestujeme do turistami neobjaveneho severu Thajska sa rozplynuli hned na vlakovej stanici po zisteni ze posadku celeho vlaku takmer vylucne tvoria Europski cestovatelia. Spaci vozen vyzeral celkom zvlastne. Neboli tam kupe, ale v celom otvorenom vozni boli pozdlz poschodove postele. Dolna postel sa dala pomerne sofistikovane zlozit do dvoch kresiel a jedneho stolika. Horna postel sa dala zlozit do takej rakvicky. Dostali sme normalne aj biele plachty a tak. Cesta trvala 13 hodin ale celkom to ubehlo, striedavo sme hrali karty a spali 😊
Rano sme teda dofrcali do Chang-Mai a ubytovali sa v paradnom guesthouse s bazenom a restikou a barom a teplou sprchou. Dohodli sme si trek na dalsi den do narodneho parku pri hraniciach s Barmou a zvysok dna sa poflakovali po meste.
28.11. - 29.11. Trek v horach Zaranky sme vyrazili na korbe pick-up nakladaku hore na sever. S partickou Australcanou a ukricanych Holandanov (ktorych kvoli ich lubozvucnej reci nazyvame "Chrochtaci") a skvelym sprievodcom s minulostou Thajskeho boxera a opioveho zavislaka sme sa vydali na 4-hodinovy pochod pralesom. V pralese boli vselijake rastliny
bambusove plte
..na ktorych sme o par minut zazivali riadny adrenalin..a tak, no ved viete. Obcas bol aj vyhlad na inu cast pralesa nez tu v ktorej sme my boli. K veceru sme prisli do malej osady domorodcov, kde sme mali dohodnute ubytko. Domorode zienky zijuce v bambusovych chatrciach nam spravili skvelu veceru a pripravili postel (teda vlastne podlahu) s moskytierou.
Rano sme zase coto pochodili peso po (pra)lese az sme prisli do dediny kde chovali slony. A ze nam na tych slonoch dovolili povozit sa uz pozornemu citatelovi iste doslo. Tak sme na ne vysadli a pustili sa dole riekou, co bol miestami dost strach, lebo sme sa bali ze slonovi pod nami cvakne v bedni a hodi sa o zem, alebo take cosi. Navyse domorodec ktory nam robil sprievodcu strasne na tie slony vrieskal (sediac im na hlave) a bil ich z celej sily bambusovym papekom kym my sme na nich sedeli !
Po slonotreku sme prisli do dalsej dediny, kde nam dali zase take chabe bambusove plte. Tie pouzivaju dodnes na prepravu bambusu dole po rieke, kedze tam nie su vybudovane cesty. Bambusova plt je dost tazko ovladatelne plavidlo, co nam zarucilo vzrusenie aj v nevelkych perejach, kde sme sa par krat skoro vsetci vykotili a raz celou silou naburali do velkeho balvanu. Ja som si roztrhol nohavice v rozkroku a Zuzka si udrela kolienko. A tak sme s udretym kolienkom a nohavicami cimpr-campr a vytrcajucimi slipami dorazili do dalsej dediny, kde sme si dali obed. Potom sme sa tralalakali po prisernych zablatenych cestach na pickupe naspat do Chang-Mai.
30.11. Kurz Thajskej kuchyne Dalsi den sme sa prihlasili na kurz varenia Thajskych jedal. Tak sme s milou Thajcankou najprv pochodili miestny trh a pokupovali potrebne ingrediencie, a potom vyvarali kadejake dobroty, ktore uz teraz vieme spravit a po navrate na Slovensko vam vsetkym navarime. Spravili sme kazdy 6 chodov a vsetko sme potom zjedli, az sme sa priserne prejedli a potom ledva dogulali na autobusovu stanicu. Tam nam skoro usiel autobus do Chang-Rai.
Chang-Rai je male mestecko s velmi peknym nocnym trhom. Hrala tam ziva kapela a krasne Thajky tancovali akysi cinsko-vyzerajuci tanec. Je to tu omnoho krajsie ako v Chang-Mai, hlavne to tu nie je az take turisticke.
Advertisement
Tot: 0.116s; Tpl: 0.024s; cc: 9; qc: 23; dbt: 0.0203s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1mb
bojler
non-member comment
priznaj pravdu s nohavicami
Nebolo to nahodou s tymi nohavicami tak, ze ta ako Europana nadmerne vzrusila jazda na slonovi/slonici? Po takmer pol roku v divocine by som to aj pochopil a myslim, ze by to bolo aj spolocensky akceptovatelne. bojler