57.den - presun pulau weh

---

Check out je az o 13.00, lod na ostrov mi ide 14.30 tak aspon stiham obehat tsunami atrakcie.

Sisingamangaraja ul idem k prvemu bodu.

Cesta, ziadny chodnik, vedie popri rieke co sa vlieva do mora.

Na rieke kotvi vela rybarskych lodi roznych velkosti. Skoro vsetky maju belasu farbu.

Zastavujem sa na ranajky pri jednej z mnoha mesit.

Davam prekvapenie v papierovom sáčku. Tam na zelenom liste ryza, orechy a mini kusok ryby.

S jedlom inak rano dost problem, nikde nic som nevidel, len ludi (nie zeny) popijajucich kavu.

Kokot ma pri platbe ojebal o 3k. Po indonezsky povedal 7k, dal som mu 10k a on, ze ok. Som si spociatku nebol isty ale potom ako som pochodoval po ulici mi to doplo.

Oproti mne rybari s ulovkami smerovali na trh. Jedny mali fakt obrovske ryby na voziku.

Prichadzam k mojmu cielu, lodi co po tsunami uviazla na streche domu.

Samozrejme slnko svietilo zo zlej strany, tak foto na hovno.

Otvaracie hodiny od 8.30. ak chce ist clovek do toho domu, tam su na poschodi fotky z katastrofy.

K lodi vybudovana aj plosina. Tak kazila cely autenticky dojem ale i tak fajn.

Vstup je free ale kto chce moze prispiet do kasicky.

Prave sem prisla mini tour, 4starsi domaci resp malajzyjcania.

Cez bocnu ulicku sa napajam na cestu po ktorej som prisiel.

Za rybim trhom prekracujem most, na ktorom kopa vlajok kandidatov do volieb.

Na ceste vidim odstavene aj free modre busy co premavaju po meste. Jeden ide i do pristavu a dalsi na letisko.

Vonku dobre pecie.

Smerujem k velkej mesite ( Mešita Masjid Raya Baiturrahman)

V okoli velka policajna i vojenska stanica.

To ma za nasledok, ze v obchodikoch predavaju same maskace a ine vojensko policajne oblecenie.

Z pred mesity odchadzaju vsetky free busy.

Mesita ozaj velka ale dnu nemozem ist, nemam spravne oblecenie.

Ludi je tu jak nasratych, hlavne studenti.

Okolo kopa predajcov moslimskeho osatenia vratane ciapok.

Popri mesite sa dostavam do parku Park Lapangan Blangpadang Banda Aceh.

V tieny kopa stankov s dzusmy a obcerstvenim.

Davam oblubeny avokadovy dzus.

Stankarky cihali na studentov, vzdy ked zbadali grupu tak na nich pokrikovali, len nech idu do ich pohostinstva.

Grup tu chodilo ozaj vela.

Pri platbe opat divny pocit, ze ma ojebali. Dal som tetule 10k a ta len kyvla, ze to je ok.

V parku su popri chodniku monumenty lodi zarytich do zemi.

Na kazdom monumentne ina vlajka krajiny, ktora prispela na vystavbu po tsunami.

Svk tam nebolo,z v4 madari, cesi vsak hej, zda sa mi, ze i poliaci ale neni som si isty.

Hned cez cestu je velmi pekna futuristicka budova tsunami muzea.

Tentoraz obetujem prachy a idem dnu.

Vstupne opat dvojite, bule za 10k, domaci za 3k.

Zapisujem sa do knihy hosti a cez tunel, kde po stranach tiekla voda a buracalo akoze tsunami sa dostavam k podiu.

Tu dost pultikov, na ktorych monitory kde isli dokolecka fotky.

Niektore ozaj desive. Clovek by ani nepovedal co vsetko moze dokazat voda.

Nad mini jazierkom plnych ryb po mostiku sa dostavam na podlazie.

Tu sa premieta film ale dlha cakacka. Predemnu kopa skolakov.

Tak to vypustam a prezeram si vystavu. Tu opat fotky z tsunami, obcas neaky artefakt a par modelov.

Vonku na prizemi, srot helikoptery a kusok auta.

Obdalec pekny biely nakladiak so znakmi cerveneho krizu resp polmesiaca.

Napajam sa na free wifi a rozmyslam ci ist nazad na ubytko abo kuknut este apung 1. Ukazuje mi to 15min pesi. Tak na rychlovku to stiham.

Opat okolo parku kde je i lietadlo, no od cesty sa k nemu neda dostat, bo medzi chodnikom a parkom je priekopa. Skoda. Obchadzat to nemam cas.

Vonku fakt riadne pecie.

Dostavam ponuku na becak (ojek, mototaxi).

Prichadzam k oplotenemu arealu kde sa nachadza velka lod, ktory sem odnieslo cunami. Z pristavu ju to odnieslo neuveritelnych cca 5km. Ina sila vody. Cestou rucala domy, stromy…

Ako na potvoru je vchod z inej strany, obchadzam teda polovicku arealu.

Vstup gratis a musim povedat, ze to tu je lepsie ako platene muzeum tsunami.

Vchadzam po schodoch na lod.

Dnu opat kopa fotiek z tsunami. Fakt dost silny zazitok.

Este vybieham na rozpalenu palubu, strechu a frisko na vyhliadkovu vezu co je pobliz.

No ta je zavreta.

Okolo lode par zrucanych domov ale nic extra. Dalej su tu okolo rozne plosiny ale opat ani tie nestoja za navstevu.

Cvak cvak, posledne foto a nazad k muzeu.

Idem popri skole, niektore odvazne skolacky ma aj zdravia.

Pri muzeu zhavim freewifi a objednavam gojek.

Pri velkej lodi som aj lutoval, ze nemam miestnu lacnu simkartu. Inak by som gojeka objednal uz odtial.

Po par minutach ma sofer vyklada pri hoteli. Pesi 25min, moto 7min.

Keby ma netlacil cas v pohode by som to odslapal.

Na izbe rychlo zbalenie, sprcha, ocistenie topanok, kedze na izbe boli aj hotelove uteraky a spraveny check out.

Do pristavu ide aj free bus od velkej mesity (cca 10min pesi od ubytka) ale som lenivy a vonku mega teplo tak objednavam tentoraz grab. Cena rovnaka ako gojek.

Motorka prichadza opat expresne rychlo. Nasadzujem helmu, sadam za vodica, nohy na zasuvacie stupaky a uz sa ide.

Premavka minimalna.

Pri vstupe vodic plati vstupne fee.

Vyhadzuje ma pred terminalom.

Pomala lod vyraza za 1.5hod o 14.30.

Prihovaraju sa mi domaci.

Jeden mi dava instrukcie kde kupit listok (pokladna vsak viditelna). Ten zacinaju predavat cca pol hodinu pred odchodom lode.

Dalsi mi rozprava o zivote na ostrove. Vraj kazdemu obyvatelovy stat dava mesacne 2mil r + jednu malu plynovu bombu. Bonus za to, ze su poslednou pevnostou indonezie. Podobne bonusy su este na papue, inde nie.

Motorka v pristave za 80k, bungalovy v iboih dedinke 50-80k (len nepovedal ci s kupelku abo bez).

Prvy dojem s ostrovanmi teda pozitivny.

V pristave sa motalo aj dost cudzincov.

Rada na listky velka ale slo to rychlo. Bolo treba nadiktovat meno a krajinu.

Samozrejme nesmel chybat skurveny pristavny fee.

Nalodenie sa na trajekt zaroven s kopou motoriek a par autami.

Idem na hornu otvorenu palubu, sadam si na lavicku do tiena.

No chyba, bo lod sa po vyplavani otocila a slnko mi prazilo na chrbat

Po vzore domacich (mozno malajzijcanov, nepoznam rozdiel) si beriem velku podlozku na sedenie a rozkladam sa na zemi.

Prisada si ku mne dalsi domaci, klasicke otazky.

Kedze som nestihal obed, kupujem si instantne nudle.

Po jedle prichadza chlapik a od kazdeho co ma podlozku pyta 20k prenajom. Mu musi jebat, cesta stoji 25 a ja budem platit dalsich 20 za sedenie na zemi.

Niektory platia iny nie a odchadzaju. Ja som tiez druhy pripad.

Sadam si dnu, kde kopa sedaciek ale i kopa ludi.

Pri mne cisty ojebavac co hustil do starych handrovych hlav.

Pocitam, ze im rozpraval o nabozenstve a tak. Hlavne nech mu nakonci daju prachy.

Jebo este aj fajcil, tak ako vacsina ludi tu.

Ozaj nepochopim, som dnu a fajcim.

Presne po 2hod prichadzame do pristavu balohan.

Postupne idu von motorky, ludia a auta.

Okolie pristavu sa preraba resp je prebieha tu nakomplet nova vystavba terminalu.

Cakal som kupu nadhanacov ale oslovil ma len jeden.

Dalsi az pri hale, za 100k ma chcel na motorke odviest do mojej dedinky iboih, dodavky idu po 50k (info od domaceho na lodi). Nakonec u nho zistujem motorku, na 4dni chcel 350k, davam ho na 320k, co je 80k na den ale ked odpocitam dopravu tam a nazad tak to vychadza okolo 55k.

V dedine poziciavaju za 100k.

Foti si ma, ja ho vyplacam a uz sa rutim po dobrej ceste smer sabang a potom po pobrezi. Tato cesta je kvalitnejsia.

Stupanie, obcas serpentiny, obcas vydrbane opice a sem tam domceky.

Nuz ale co sa to deje. Spusta sa dazd, nasadzujem prsiplast a pokracujem.

Dazd uplne moc zosilnel, mam stastie, pri ceste je akurat warung.

Ledvaj som to ubrzdil. Davam bakso s kuratom a k tomu teply caj.

Prichadzaju handrove hlavy z malajzie. Tak pokec.

Eric gh je vraj full, tak hned mam o jedno vytipovane ubytko menej.

Po dazdi vyplacam jedlo, opat pocit , ze ma s usmevom ojebali.

Cesta velmi dobra, na chrbTe batoh, medzi nohami batuzek a pod sedanku topanky.

Hej idem v slapkach, bo na prste este chrasta.

Prichadzam do dedinky.

Ta totalne zamerana na turistov.

Same ubytko, restika a pozicovna zachrannych viest pre azijskych snorchlovacov. Vacsina chodi snorchlovat ale plavat nevie.

Mensi sok, na mape cesta zakreslena az k mojim ubytkam no v reali je to len chodnik so schodami.

Nuz parkujem teda motorku a ide sa pesi.

Zastavka v idc (modre dive centrum). Ceny ok, prvy dojem z ludi tiez.

Pomedzi suvenirove obchodiky stupam po schodoch a pokracujem po rozpadnutom chodniku.

Mama gh, nikto tam nebol, tak isto ani v dalsich dvoch. Je nieco po 18.00 tak asi sa setci modlia abo co.

Rubiah tirtra dive centrum je pri fajn plazi ale pocit z ludi nemam dobry.

Prichadzam k odporucanemu olala ubytku (libor z cl).

Prvy dojem z chlapika fajn.

Ukazuje mi bungalov v lese za 100k, s tym, ze zajtra by ma presunul blizsie k moru. No v bungalowe sok, kupelka je zamknuta, to som este nikde nezazil. Odomknutie stoji dalsich 50k, inak share kupelka.

Tak mu dakujem a reku idem dalej.

Este ma zdrzuje, ze kolko teda dam. 100k aj s kupelku. Vola sefke, ta to odsuhlasuje ale ziadne stahovanie blizsie k moru. To mi je fuk, i tak vacsinu budem mimo.

V ich restike davam ryzu, dva kusky ryby a tanier zeleniny. Drahe a chutovo velmi slabe. Zjedol som len rybu.

Jedlo predrazene, za refill vody chcu 5k, kurvy ale je to furt lacnejsie ako normalna voda.

Na ubytku omladina co je tu dlhsie takze uz su parta. Neskor prichadza starsia objemnejsia tetula, ta hovori plynule indonezsky.

Obsluha samozrejme priteplena.

Ko zaspavam na dvojposteli pod sietkou proti hmyzu.

Sracka uz trochu polavila ale i tak to este neni ono.

Foto

Ketambe

https://photos.app.goo.gl/ATFwtqiX3PMj3shY7

Naklady :

Ryza, ryba(mini), caj : 10k r
Avokadovy dzus (v parku pri tsunami muzeu) : 5k r
Vstup muzeum tsunami : 10k r
Gojek z muzea tsunami do hotela wisata : 6k r
Grab hotel wisata - pristav ulee lheu : 14k r
Slowly boat banda aceh - pulau weh : 27k r (2k r terminal fee)
Pop mie (na lodi) : 10k r
4dni motorka (v pristave) : 320k r
4xolala , bungalov v lese, vlastna kupelka : 400k r

---