85.den - presun bira

---

Recepcna mi mala este vcera zistit kijang z ubytka, jasne, ze nezistila.

Na otazku ako sa dostat pomocou petepete (modre dodavky) len neurcito ukazala na druhu hlavnu cestu. Odporucila mi grab, pica keby vam ide net tak si ho asi objednam.

Vonku vsetko pozatvarane.

S pomocou dvoch zastaveni petepete a dvoch chlapikov, ktory mi zastavovali dodavky sa dostavam na bus terminal mallengeri.

Ono chodilo kopa petepete s oznacenim mojej destinacie ale skoro ani jeden tam nesiel.

Chlapici co som na ulici oslovil mi nakonec jedno petepete nasli.

V nom skoro celu cestu (asi 20min, bo zadna premavka) cisto len ja.

Cesta okolo len chatrce, smeti a smradlava rieka.

Bus terminal tez nic moc. Stali tu dva busy, no ja som sa hned nechal odchytit soferom kijangu (bolo to v plane).

Ten najskor 150k ale cena je 100k, hned na nu kyvol. Len cakacka asi pol hodinu kym sa nazbierali ludia.

Petepete sofer ma otahol o 5k. Najskor mi chcel vydat ale potom sa len usmial, podakoval a dupol na plyn.

Kupujem plnene buchty od poulicneho predajcu. Moje ranajky, bo skurveny ramadan, vsetko jedlo cestou zavrete.

Sedim v strednej casti auta.

Naberame dalsi ludi.

V zadu sa tlacia dvaja dospeli a dve deti. V strede traja ludia a vpredu spolujazdec.

Sofer ma zavodnicky volant.

Nastatie ide normalne (rozumej na indonezske pomery, inak blazen). Muzika tez v pohodicke.

Premavka v okoli makasaru nahovno.

Celu cestu nas spomalovali nepredvidatelne zastavujuce motorky a auta plus jedna havarka.

Okolie po molukach zmena. Ziadne hory ale same policka, bud ryza abo rybie farmy a zadny chodiaci macetovy ludia.

Ako sme sa priblizili k pobreziu tak pieskove zlte plaze a fajn more.

Popri ceste kopa predajcov melonov.

V dedinke pred biru na pobrezi mensie lodenice kde na brehu stavali drevenne lode. Videl som cca 4ks rozostavanych lodi.

No a v mori kopa plavajucich plastovy flias. Neskor nam to guide na potapani vysvetlil.

Neni tu ziadna regulerna marina, tak plastove flase sluzia ako smerovniky kde sa da ukotvit. Ale fakt tych flias tam bolo neuveritelne vela.

Vyhadzujeme par ludi, v bire v pristave vyhadzujeme zbytok.

Ked chce ist clovek priamo do dediny musi zaplatit vstup. Platim 15k, nevim ci lokal cena abo bule.

Sofer ma vyhadzuje pri plazi bira.

Dedinka ludoprazdna, vsetko pozatvarane.

Z vyhliadky fotim peknu bielu plaz, fajn more.

Kukam na mojho sofera a on si meni spztky. Mal nahodene cierne, cul dava zlte (taxi).

Pesibusom idem v dost velkom slnku do biradivecamp.

V dedinke ubytko na ubytku ale vsetko tutup (zavrete).

Opustam dedinku a asfaltkou smerujem k mojmu cielu.

Popri ceste same bary a karaoke. Samozrejme vsetko zavrete.

Zastavuje pri mne auto a v nom handrova hlava. Ma odviezla asi 2.5km k mojmu vytipovanemu ubytku bira dive camp.

Klesam dolu k restike, po stranach drevenne bungalovy.

V restike biele tvare, prave skoncili potapanie.

Zistujem co a ako.

Planujem tu ostat 5noci a dat 4ponory. Platit by som mal ubytko len za jednu noc v dorme so share sprchou a zachodom.

V cene su i ranajky a pri dvoch ponoroch za den i obed.

Kukam dorm, jak keby som mal na vyber vsakze. Ono je tu este i ine dive centrum ale cena skoro rovnaka ako tu za ponor ale bez free ubytka.

Dorm je vo velkom bungalove na koloch.

8dorm s poschodovymi postelami, na kazdej sietka proti hmyzu, vyberam tu najmenej poskodenu. Pri kazdej posteli maly fan.

Je tu obsadena jedna postel, podla oblecenia baba.

Sprchy aj zachody su asi 50m v inej budove.

Po ubytku, vyplnam potapacske formality a davam obed.

Vidim to na stravovanie len v tomto ubytku, bo ramadan a cez den v dedine neni nic poriadne otvorene a po zapade slnka sa mi tam nechce ist. Daleko to neni (asi 2.5km) ale cesta je nahovno.

Z restiky je vyhlad na bielu plaz.

Klesam po drevennych schodikoch na nu a rozkladam sa pod tienom palmy.

Je odliv tak clovek musi ist trosku dalej do mora. To neni moc slane ale je dost teple.

Neskor sa presuvam na ine stanoviste, bo otravne musky.

Na dlhej peknej bielej plazi nechybaju aj odpadky. Nastastie ich neni mnoho.

Staff zo susedneho ubytka ich zbieral do igelitoveho vreca. Na pomoc jej prisli aj dvaja dochodci. Naplnili cele vrece ale i tak toho na plazi ostalo dost. Zbierali len pred svojim rezortom.

Ubytka su prakticky po celej plazi ale vsetko je v kopci.

Na plazi aj kopa roznych barov ale vsetko zavrete, neni vikend ale hlavne neni sezona (jul, august)

Pri jednom jamajskom bari oznam : no free sex, no alckohol, no drugs.

Plavanie, lezanie.

Pred tyzdnom tu boli 3slovaci.

V restike objavena ceska kniha od james rollins - bozi oko. Tak hned ju zabavujem, bude sa tu hodit pri nic nerobeni. No zas take nic nerobenie tu nebude, v plane potapanie a spravenie planu na iran, armensko, gruzinsko a par dni na ukrajine.

Ostatok (turecko, grecko, macedonsko, srbsko, madarsko) nema zmysel zatial planovat, bo ktovie co bude.

Na vecer objednane nasi goreng s kuratom a to zapite bintangom.

Lezanie na terase a stahovanie tonicovych a roman herda cestopisov. Ti vzdy navstivia neake zaujimavosti a su dost kvalitne na informacie.

Net je poslabsi ale staci.

Nevim preco ale dostal som strasnu chut na vianocnu matku, ta suhlasila ale bohuzial slabsi net tomu zabranil.

Zajtra bolo v plane len nic nerobenie ale guide od potapania ma nalomil na ponory, bo sa ide niekde dalej ako sa obvykle chodi.

V mori chodili rybari so svetlami na hlavach a lovili.

Do postele zalahinam uz o 21.30.

O hodinu neskor sa budim na prichod spolubyvajucej. Mal som volaky debilny sen, ze ma prenasledovali tak dost vystraseny ked som ju ocul suchotat.

Fan som nepustal.

Naklady :

Pete pete terminal mallengeri : 10k r (normal cena 5k r)
Roti : 10k r
Kijang terminal mallengeri - bira : 100k r
Vstup do bira : 15k r

---