z Christchurchu do Wanaky

---

Nedela - 4.9.

Christchurch again - vyborne miesto na doplnenie zasob, ci uz potravinovych alebo vystrojovych. A samozrejme to znamena aj skvely cas straveny s rodakmi - najskor obed s Kuzim a Karou v Asian Food Courte (tu sme sa dozvedeli ze stiplave jedla vymrstuju deti z mamkinho lona 😊) a potom krasna prechadzka po plazi v ChCh. ...este musime Christchurch viac poobjavovat...


Pondelok - 5.9.

Nabaleni potravinami (zaberaju takmer cele zadne sedadla) sa vydavame smerom k Mount Cooku - najvyssi vrch NZ obklopeny mnohymi ladovcami. Po predoslych skusenostiach usudzujeme, ze je to najvhodnejsie miesto na skialp (kedze zima je tu tento rok v nizsich polohach velmi skupa na sneh).

Cestou sa zastavujeme v Peel Foreste, co je nejake odlahle miesto po ceste do turisticky znameho Quenstownu. Tu vyrazame na kratku 3-hodinovu prechadzku, ktora nam trva polovicu oznaceneho casu. Les, ktorym prechadzame nas vsak ocaril svojou nezvycajnostou - tropicka zelen sa na nas sklanala z kazdej strany. Vrcholom bolo objavenie 14 m vodopadu uprostred machovej oazy.

Po ceste k Mount Cook Village zacina stale viac a viac prsat. Priamo na mieste, v dedine, sa dozvedame, ze hore zatial nasnezilo 2 m noveho snehu a najblizsie dni sa pocasie nezmeni. To znamena najvyssi aktualny stupen lavinoveho nebezpecenstva. Tak sa rychlo rozhodujeme pokracovat v ceste do Wanaki, co je alternativa turisticky rusneho Queenstownu.

Vo Wanake sme navstivili Puzzling World - miesto s drevenym bludiskom, mnozstvom hlavolamov a inych iluzionistickych halusiek. Po kratkej prechadzke mestom (co nam nezabralo vela casu vzhladom k velkosti mesta) sme sa vydali hladat miesto na prenocovanie, co najblizsie k vychodiskovemu bodu nasho zajtrajsieho tracku - French Ridge Hut v Aspiring National Park.

Vecer sme teda absolvovali 50 kilometrovu cestu po kamenistej ceste plnej brodov cez rieky, skvely off-road zazitok, esteze bola tma a nevideli sme kade ideme.. V noci sme rozlozili stan pod takou strieskou co bol skvely napad, kedze v noci trochu prsalo a fijukal riadny vetrisko..

Utorok - 6.9.

Skoro rano (10:00) sme sa vydali na pochod hore udolim ktore malo Maorske meno priblizne Matakutiki alebo Matakutikakitaki alebo tak nejak, pamatat si Maorske mena sa nam stale vobec nedari 😊 Po dvoch hodinach brodenia sa v kravskych.. ehm.. srackach.. a nespocetnych pritokoch hlavnej riecky sme sa dostali k Aspiring chate, ktora bola ludoprazna a bola dost zatuchnuta.. tu sme absolvovali maly obedik a pokracovali prechodom cez kraaasny elfsky les plny papradia, obrovskych stromov obrastenych machom a elfskych princezien. Boli tam tiez tie skvele lanove mosty ako v Nepale, najprv sme ich kazdy fotili v takych tych akcnych pozach, ale po desiatom moste nas to prestalo bavit.
Potom sme zacali stupat neskutocnym stupakom hore na chatu French Ridge (1430m, prevysenie z udolia 800m). Vlastne sme isli uplne vertikalne splhajuc sa po korenoch stromov, v dazdovom pralese.. Z neho sme sa dostali do pomerne klasickej alpskej kosodreviny a este vyssie do oblasti snehu (cc od 1300m) a tam nas cakala opustena cervena French Ridge chata.. Teda pre poriadok treba uviest ze vsetky chaty na Zealande su opustene bez obsluhy, jedla a vacsinou aj bez kurenia a vody a tak.. Vlastne len taky pristresok pre opustenych tramperov..

Na chate sme ale nasli vselijake moderne vychytavky, ako napr.:
Slnecne konektory napajajuce vysielacku a ziarovky
Nejaku hifi cisticku vody ktora vyrabala z dazdovej vody Mattoni mineralku
Nejaky hifi hajzlik ktory vyrabal z oneee (ved viete) nieco co sa potom uskladnovalo v takych velkych bandaskach
Kopec jedla ktore tam ostali po zahynutych horolezcoch

Takze na veceru sme mali necakane velke hody, nasli sme tam po uhynutom lezcovi fajnove neotvorene Muesli vlocky a ovsenu kasu a cinske vifony, takze sme to vsetko pojedli a sli sme spat 😊

Streda 7.9.

Plan bol zaranky skoro vyrazit do sedla Quaterdeck (2300m), z kadial by bol krasny vyhlad na Mt. Aspiring (3030m).. Ale v noci prsalo a rano bolo vsetko v oblakoch a sneh bol taky makky a blby na slapanie, tak sme to vzdali a sli sme naspat do doliny uplne tou istou cestou k autu ako sme sli hore, takze uz nic nebudeme pisat, precitajte si predosly text este raz ale pospiatocky.

Aha, vlastne predsa mala zmena, namiesto obchadzania rieky velkym oblukom cez lanove mosty sa jeden z nas odhodlal na hrdinske brodenie rieky nasadenim vlastneho zivota do pazurov vodneho zivlu, vid prilozene foto 😊

Poobede sme sa vycerpani doplazili k autu a odfrcali do Wanaky, tam sa ubytovali na hosteli a teraz vysedavame pred krbom (nehoriacim) a piseme toto.. 😊

---