Advertisement
Rotorua
horuce vulkanicke pramene 10.-11.11. - Horuce pramene v okoli Rotorua Od sopiek sme sa vydali dalej po sopecnom pasme, ktore sa taha od vychodneho pobrezia az po zapadne. Tentoraz sme sa vsak dostali do udoli s horucimi pramenmi, ktore su oblubenou zastavkou mnohych turistov. Bohuzial na severnom ostrove sa samoty v prirode uz nedockame.
Nase kroky viedli popri krasnom jazere Taupo, kde sme stravili takmer cele poobedie citanim slovenskych kniziek pozicanych od Kuziho a Kari a pozorovali sopky Ruapehu a Tongariro na obzore, ci nahodou nevybuchuju (uz sme boli dostatocne vzdialeni od nich.... takze uz mohli....).
Vecer sme sa ubytovali v kempe, ktory mal priamo vo svojom areali termalne pramene, z ktorych tiekol potocik s naozaj vriacou vodou a ako inak.... aj bazeny. Takze vecerne a samozrejme aj ranne kupanie v horucich bazenoch bola pridana hodnota, ktoru sme znacne odcenili.
Pomaly nam zacinaju do oci udierat rozdiely medzi juznym a severnym ostrovom. Na severnom ostrove:
- su vsade turisti
- za kazdu prirodnu krasu sa plati vstupne
- je tu ovela viac aut (uz ziadne "sukromne" cesty ako na juznom)
- aj male mesta su naozaj mestami (a nie len zoskupenia niekolkych domov ako tomu bolo na juznom)
- na uliciach
Coromandel
pobrezie polostrova Coromandel tu bezne vidiet povodnych obyvatelov Maorov a novo-pristahovalcov z Azie (ti prvi su velki, tmavi a niekedy az strach nahanajuci, ti druhi naopak mali a usluzni)
- ovela castejsie tu vidiet obezitu (a mnoho americkych chainovych fast foodov)
Raz sme si vypoculi hodnotenie dalsich backpackerov, citujem: "Juzny ostrov je Novy Zeland, Severny je Amerika" a bohuzial tomu musime dat trosku zapravdu.
Na dalsi den sme si teda zaplatili vstup do jedneho z "Thermal Wonderlandu", co bolo zoskupenie malych jazierok a kraterov roznych farieb, ktore sa sfarbili od zlta, do cervena, zelena az tyrkisova posobenim kadejakych uhlicito-sirnato-kremitych pekelnych sil. V dalsom jazierku vybuchovalo blato a vsetko to tam smrdelo ako pokazene vajcia a tak sme sa radsej pobrali opat oddychovat k moru na plaz.
12.-13.11. - Pacific Highway Hlavne prirodne krasy na severnom ostrove sme zmakli pomerne rychlo a este stale nam ostavali dva dni do planovaneho prichodu do milionoveho Aucklandu. Pravdu povediac sa nam tam velmi nechcelo ist, nakolko sme si celkom zvykli zit mimo velkych aglomeracii a mestsky ruch nas po tychto 3 mesiacoch nelakal.
Rozhodli sme sa stravit este posledne dva dni cestou po plazach na zapadnom pobrezi. Okrem mnohych vyhladov na
Miro
ok ok, uz som sa oholil pieskove plaze a surfistov bojujucich s vlnami sme navstivili vcelku zaujimavy "Gypsies Fair Market". S malymi obavami, ze nasi Romovia sa dostali az tak daleko, sme sa isli pozriet ako vyzeraju zelandsky cigani. Na nase velke prekvapenie sme na trhu nasli byvalych hipikov rozneho veku od 25 az po 60, ktori sa tam doviezli vo svojich domcekoch a predavali svoje vyrobky (rozne umelecke cacky-macky, handry, obrazy, remeselnicke vytvory...) a sluzby (vestenie z kariet, ruky alebo tvare, spev a tanec). Najvacsi zazitok vsak bolo vidiet ich domceky na kolesach, ktore boli vlastne povodne karavany alebo aj autobusy tematicky prerobene na kastiele s vezickami, kovacsku dielnu, Londynsky obyvatelny doubledecker, vestiaren.... Bolo vidno, ze k svojim domom pristupuju s laskou a obdivuhodnou vynaliezavostou v detailoch (neda mi nespomenut krasne udrziavanu zahradku zabudovanu do vchodu do karavanu, balkon trciaci z obytneho autobusu, a pod.) A vsetky tieto "domceky" boli v pojazdnom stave!
Cela tato zmes ludi, autobusov a atmosfery na trhu v nas zanechala pocit, ze tito ludia su naozaj stastni a slobodni a tak trochu sme zatuzili stravit s nimi aspon jeden den ich kocovnickeho zivota.
Ale nakoniec sme sadli naspat do nasho domceku "Subaru Kombi" a odficali pozriet sa na jedine pozostatky filmoveho Hobitinu z Pana Prstenov. Tato lokalita sa nachadzala pri mestecku Matamata, co nam sposobovalo ohromnu radost vyslovovat s mekcenmi 😊. V informacnom centre sme sa vsak dozvedeli, ze za takyto vylet, pocas ktoreho uvidime vlastne uz len diery v zemi, kde povodne stali hobitie domceky a kopec oviec naokolo, chcu nehoraznych 50 NZD (1100 Sk). Diery v zemi sme si pozreli na obrazkoch a oviec sme uz videli viac, ako nam bude treba do konca zivota.
Na dalsi den sme presli cez cely poloostrov Coromandel, ktory je oblubenym vyletnym miestom pre Aucklandakov. Opat krasne plaze, s vlnami bojujuci surfisti, silny vietor v krasnych zatokach a malebne domceky na pobrezi. Hlavnym highlightom bolo byvale zlatokopecke mestecko Coromandel, ktore si svojimi mnohymi umeleckymi dielnami a galeriami zachovalo jedinecnu atmosferu.
V pondelok, presne tyzden pred odletom, sme dorazili do Aucklandu, kde je hlavnym bodom programu predaj nasho auta. Drzte palce! 😊
PS: Update (20.11) - Tak sme dnes konecne predali nase auto jednej babe z Danska, co sa sem prisla ucit za pilotku vrtulniku. Predaj bol dost vycerpavajuci, lebo sme s nim zabili dost casu a nakoniec sme ho predali za dost blbu cenu.. Vcera sa nam naviac auto pokazilo ked nam na nom praskol chladic ! Museli sme si potom predstavovat nase krasne skialpove momenty z Mt. Cook aby sme sa dokazali usmievat 😊 Nuz co, neva. Zajtra odlietame z Noveho Zealandu na Taiwan.
Advertisement
Tot: 0.08s; Tpl: 0.011s; cc: 11; qc: 25; dbt: 0.0301s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1mb
hadajte kto :-))
non-member comment
Kaslite uz na taiwan a podte uz dooomooov!!