3.den - presun eger

---

Skory check out a metrom smer keleti stanica.

Ranajky kupene v bufete, kavicka a plnena satocka. To zjedene vo vlaku.

Listok na vlak kupeny v automate. Dava to zlavu 5per, cez appku 10per a cez web az 20per.

Skusal som appku ale nenaslo mi to vsetky spoje, web som neriesil, bo my mame love.

Samozrejme nas vlak odchadza z najvzdialenejsieho nastupiska, troska sprinty s kavou v ruke.

Sadame do vlaku a ten sa vzapeti pohyna.

Vozne ako u nas nove regionalne vlaky.

Free wifi nesmie chybat a je dost rychla.

Prichadzame na malicku stanicu.

Navigacie sa ujima julia, bo mne furt gps nefunguje.

Cez velky park s fontanou kde je aj kupalisko sa dostavame pomalicky pod hrad.

Na ubytku vyplnene papiere, nechana batozina, bo izba este neni ready a sup ho do mesta.

Vonku krasne pripeka.

Este musim spomenut, ze julia si bookla hostel v budapesti az do 20.8. s tym, ze vacsina jej batoziny (velky asi 18kg batoh) zostal na izbe.

Prechadzame sa peknymi uzkymi ulickami.

Domceky krasne upravene, kopa suvenir shopov, ci vinnych predajni.

Prichadzame na namestie dobo istvan.

Ako v kazdom meste ani tu nesmie chybat kostol, fontana a restiky.

Skumame dalej pekne ulicky, ludi uz dost ale vsetko v norme.

S ranajkami sme neboli spokojny, tak v pekarni lipoti dalsie capucino a zakusok.

Plny energie idem k jedne z atrakcii mesta, k minaretu.

No nic speci to neni, proste len minaret, ziadna mesita.

Hor sa na hrad. No plati sa vstupne, tak nic.

Nie sme fanusikovia muzei.

Inak hrad dost velky.

V jednej skrytej cukrarni (dobos istva ul, zrejme afrodita cafe) si davam genialnu kombinaciu, pivo a zmrzlinovy pohar s rumom.

Cukraren ma vonkajsie posadenie vo dvore, ten je v style greckeho umenia. Nesmie chybat naha socha zeny.

Po osviezeny nazad na ubytko, konecne zas mame double bed.

Mensi relax a smer vinne sklipky v udoli szepasszonyvolgy.

Julie sa nelubi, ze nechcem nasledovat googlu trasu, ved googlu ma predsa vzdy pravdu.

Cestou miname aj vinarstvo s mojim priezviskom.

A sme v ciely.

Na zaciatku tri klasicke restiky plne ludi a dalej uz obluk v miernom svahu kde su jedna vedla druhej vinne pivnicky.

Odhadom tak zhruha 20pivniciek.

Po mensom okukovacom okruhu, padame do prvej restiky.

Obsluha hovori nemecky (neskor zistene, ze kazdy tu hovori nemecky, ang moc nie), tak vsetko je na mojom novom guidovy.

Napraskany padame do prvej pivnicky.

Studujeme vyber vin ako keby sme boli neaky velky znalci.

Objednava sa vnutri, platba kartou ziadny problem.

Davame 2dcl semisweet white.

Ako zapada slnko, ludi pribuda.

Kazdy sa tvari ako velky znalec vina.

Presuvame sa k susedom, tu uz kartu nepoznaju.

Davame uz len 1dcl, bo zastavok mame este neurekom.

1dcl zvacsa vsade stoji 300f.

Dalsi podnik.

Julia sa plieska po vacku a davame ladove vino, 1dcl sa 2000f.

Vino mega sladke, ledvaj sme to dopili.

Zmena strany, prechod na suche vinko.

Tu nam casnik dava vyklad o vinku, my uz podvinneni len prikyvujeme.

Posledna zastavka (nazvy pivnic si nepamatam). Jediny sklipek co ponukal jedlo.

Sem nas nalakala ponuka jedla.

Davame syrovo zeleninovu misu.

Ja davam julii na prst snubny prsten. Fotim si ju jej mobilom a fotku posielam do jej rodinneho chatu.

Urobil som chybu, popisok som dal v ang, tak nato zareagovala len jej sestranica. Julii zapina co som spravil a chytro fotku maze 😊

Neviem cim to je ale posledne vinko bolo najchutnejsie, tak davame 2x1dcl a nakoniec kupujeme aj celu flasu na zajtra.

Na ubytko prichadzame uz za tmy.

Sprcha a spanok.

---