Advertisement
Published: November 28th 2013
Posledne dva dni sme nasadili 100%ny dovolenkovy rezim. Len lezime na plazi, napchavame sa ovocim a nicime si plet na slnku. Predvcerom sme dali zbohom Kambodzi a Phnom Penh a vybrali sa na juh spat do Vietnamu. Aby sme to ale nemali take jednoduche, tak sme sa najskor museli prebojovat cez Vietnamsku hranicu. Tradicne sme narazili na pomaleho a este pomalejsieho colnika, ktorych este zdrzovala jedna velmi neodbytna domorodkyna. Kedze sme chceli stihnut lod bolo to mierne iritujuce, ale nakoniec sa to zvladlo a este nam stihli aj teplotu zmerat. Vsetci mame vzorovych 36,6. Lod sme nakoniec stihli ale doslova v poslednej minute. Na ostrove sme uz chytili prvy volny odvoz na Long Beach. Bola to nejaka pofiderna dodavka, ktorej vodic bol zjavne zaplateny za to aby vozil vsetkych turistov k nejakemu rezortu ci chceli alebo nie. Odignoroval este aj to ze nasi spolucestujuci mali zaplateny iny hotel. Carom nechceneho nas ale vysadili pri hoteli, ktory bol asi dvestometrov od naseho vytipovaneho, tak sme im len stastne zamavali a isli prec. Kedze im ten majster sveta este aj pri cuvani rozvalil lavicku pred recepciou moc sa im ten kseft asi neoplatil.
Phu Quoc je inak krasne miesto na plazovu dovolenku.
Ludi je tu malo, vacsina rezortov je len vo vystavbe. Za 5 - 10 rokov to tu bude asi druhe Thajsko s plnymi plazami a kopou zapadnych turistov. Teraz je to ale stale raj, kde este kazdy vecer z plaze vyrazaju miestni na malych clnkoch na ryby a rezort tu znamena par bungalovov na plazi obcas aj s restauraciou. Dost vela tychto rezortov tu vedu australcania a aj tam kde chodime na plaz ma restauraciu sympaticky starsi pan. Cely vecer sam pusta z notebooku stare piesne, zjavne hity jeho mladosti a nepohne sa od baru. Vytvara to nadhernu pohodovu atmosferu. Aj restauracie tu fakt stoja za to. Da sa najest priamo na plazi s nohami v piesku a jedlo je fantasticke. Hlavne ryby a morske potvory. Z vecere sa nam tu stava pomaly highlight dna a dovolenka sa meni na degustacny zajazd. Este ze na obed jeme len ovocie, inak by nase figury zaplakali.
Este nas caka jeden den hlivenia pod palmami a pozajtra uz odlietame spat domov. Moc sa nam do tej reality vsednych dni veru nechce..
Advertisement
Tot: 0.09s; Tpl: 0.01s; cc: 10; qc: 61; dbt: 0.0622s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb
