Phnom Penh

---

Dalsie mesto je za nami. Tentoraz Phnom Penh, hlavne mesto Kambodze. Prisli sme vcera skoro rano a po malom oddychu vyrazili do ulic a ako prve zacali hladat pobocku naseho milovaneho Chatime. Samozrejme sme zabludili do viac ako zvlastnej stvrte, kde jednu ulicu tvorili len a len lekarne ale cajovna kde nic tu nic. Sklamani sme to vzdali a vybrali sa ku krasnej pagode na severe mesta. Bola naozaj nadherna a aj ked sme tam nestretli slubovane opice tak sme tam nasli aspon obrovsku kobru spletenu zo susenych palmovych listov. Cestou od nej sa stal maly zazrak a nasli sme inu pobocku Chatime, takze sme mohli vyrazit na prehliadku kralovskeho palaca posilneni dalsou davkou Matcha Mousse. Areal kde sa nachadza kralovsky palac a prilahle budovy je jedna z najkrajsich veci co sme mali zatial moznost vidiet. Neskutocne nadherne upravene budovy a park a ako bonus dychvyrazajuca tronna miestnost. Skoda ze ta sa nesmela fotit. Milym spestrenim bol aj starucky budhisticky mnich ktory stuchal palickou do korytnacky vo fontanke a smial sa na tom ako schovava hlavu. Evka hned vyhlasila ze tak nejak si predstavuje mna s Kostom za 50 rokov. Mnichov tam bolo inak celkom vela a vytvarali svojou pritomnostou prijemnu pokojnu atmosferu. Jeden z nich sa pri nas aj pristavil len tak sa porozpravat. Stravili sme v celom komplexe asi dve hodiny kym sme to vsetko presli. Mimochodom kral je tu velmi oblubeny a ku pamatniku jeho otca ktory zomrel minuly rok sa chodia ludia klanat a modlit. Po tom co tu narobili cerveni kmeri je pre nich novy panovnik viditelnym pozehnanim.

Na dnes sme si nechali tu emocionalne narocnejsiu cast prehliadky mesta. Pred necelymi 40 rokmi sa v Kambodzi dostali k moci cerveni kmeri. V mene komunistickej revolucie vysidlili mesta, zlikvidovali infrastrukturu, zatvorili fabriky, skoly aj nemocnice. Behom skoro styroch rokov kym ich zastavila Vietnamska invazia vyvrazdili tri miliony obyvatelov. Dve z miest kde sa tato genocida odohravala su aj v Phnom Penh. Killing Fields a muzeum vo vaznici S-21. Len sme chodili, pocuvali skvely audio guide a so zdesenim spoznavali tuto velmi temnu cast Kambodzskej historie. Nefotili sme nic, nebolo co. Nikto z nas nechcel mat na fotkach z dovolenky steny zo stoviek lebiek a kosti alebo miesta kde kmeri mucili a popravovali ludi. Obzvlast v S-21 bolo desive vidiet ich pedantnost ked kazdeho vezna ocislovali a odfotili predtym ako ho popravili. Vsetky tie fotky su teraz vystavene v muzeu ako mementum tej hrozy. Cele to bolo o to desivejsie ze na mnohych tych fotkach boli iba male deti. Nehovoriac uz o tom ako tych ludi vrazdili - macetami, palicami, najmensie deti uderom o strom. Do toho hrala budovatelska hudba aby nikto nepocul krik. Bolo drsne to vsetko vidiet..

Trochu emocionalne rozbiti sme sa vydali vzpruzit sa dalsou davkou caju do Chatime a cestou spat sa presli krasnym nabrezim pri rieke. Centrum Phnom Penh je naozaj nadherne a je prijemne pozorovat ludi co v parku hromadne cvicia aerobic alebo inak sportuju. Proste to tu zije. S vynimkou centra je tu ale ovela vacsia chudoba ako vo Vietname a dost zle cesty. Prachu sme sa len za dnes nadychali na rok dopredu. Evka sa uz stava expertom na zjednavanie cien za tuk-tuk a viditelne ju to bavi, ale aj tak sa uz spat do Vietnamu celkom tesime. Vyrazame zajtra skoro rano a az do dalsej soboty uz mame v plane len lezat na plazi na ostrove Phu Quoc.

---

Photos

Nasa nova zavislost
Chatime!

Zlate kura
To tu maju snad na kazdom rohu

Vojnovy pamatnik..
..a nadsena nova generacia