8.den - Koya san


Advertisement
Japan's flag
Asia » Japan » Wakayama » Koyasan
May 19th 2016
Published: June 10th 2016
Edit Blog Post

Nakoniec rano zaspavam, budik zazvoni ako mal ale este som si povedal pat minut a bola z toho pol hodina, takze nakup v obchode nestiham.

Rapid vlak vyzeral uplne ako local, len s tym rozdielom,ze nestal na kazdej stanici.

Takze smer Osaka. Vlak dost plny, hlavne skolaci a pracanti. Kancelarske krysy tu maju tiez rovnake uniformy teda obleky a japonky kostimceky.

V osake (stanica SHINIMAMIYA) bezproblemovy prestup na expres smer hashimoto (nankai linia). Musel som si len prepipnut kartu, bo som menil spolocnost jr za nankai.

Vo vlaku zvacsa len skolaci v roznych uniformach.

Na konecnu stanicu prichadza vlak takmer prazdny. Cestu som skoro celu prespal.

Na stanici sa pytam vypravcu ci mozem nastupit dovlaku, nie nie, tento ide nazad do osaky, treba ist cca 25m dalej,tam na rovnakej kolaji pride vlak do kudoyma. Vlak prisiel,vypravca sa pre istotu presvedcil ci som nastupil.

Vlak sa skladal len z dvoch voznov, dnu stary japonsky turisti a par bielych.

Vyskakujem na 3 zastavke, kudoyama.

Vypravcu sa pytam na skrinky na batozinu, nachadzaju sa hned pri vychode. Bohuzial napisi len v japoncine, skusam sa pytat vypravcu ako nastavim skrinku na dva dni. Nerozumel mi, ang nula bodov. No nic teda, batoh berem so sebou na 31km turu, sak je to len nieco okolo 10kg.

Po dvoch spytaniach sa dostavam k ubytku samuraja Sanada-an, odtialto zasa vdaka ochotnym japoncom sa dostavam k chramu Jison-in. Sranda jeden japonec mi cestu vysvetloval len po japonsky ale dako sme sa pochopili a dostal som sa do ciela.

Pri tomto chrame zacina Cho-ishi-michi trail . Jeden japonec sa tu nahlas modlil, mi to pripadalo ako modlenie pravoslavnych knazov. Fakt dobre to znelo.

Este pred prichodom k chramu, nakupujem mega predrazene buchty. Nuz debil, to je tak ked som si vcera nenakupil jedlo.

Inak cesta k chramu zaujimava, uzke ulicky ,prechod cez rieku, kde boli na povraze zavesene neake handry.

Tak ale pome nazad na zaciatok cesty. V chrame zistujem od predavaca modlitebnych veci kde vlastne zacina moja tura. Ukazuje mi na strme schody a potom na jeden kamen. Vysoke kamene boli v minulosti znacenie tohto trialu. Dava mi gratis velmi uzitocnu mapu, len skoda,ze je po francuzsky ale neva. Inak dobre,ze mi ju dal, bo s tou mojou co som mal by som riadne asi pobludil.

V mape su velmi pekne oznacene nebezpecne useky,kde clovek moze zle odbocit + su tam popisane rozne zaujimavosti, bohuzial francuzsky neviem, tak kukam len obrazky.

Nastup na trasu je brutalny, strme schody, po vyjdeni si hned davam pauzu na lavicke a tlacim do seba prvu buchtu zo siestych.

Kukam dalsi chram a podmeho uz do lesa. Cesta asfaltka sem tam prirodna. Znacenie zatial v pohode. Stupanie mierne.

Po prejdeny hlavnej cesty sa stupanie zhorsuje, zacina fakt mega stupak, k tomu este pekne pecie slnko. Dostavam sa na neaku vyhliadku, totalne zo mna tecie, uf uz nech som zas v lese. Idem po okraji kopca. Vyhlad je paradny, celu kudoyama a okolie mam ako na dlani.

Prechadzam okolo sadu pomarancovnikov, bohuzial zatial len kvety. Par ludi to tu obraba.

Cesta sa meni na prirodnu, stupanie stale pokracuje. Konecne v lese a v chladku, priroda opat podobna ako u nas. Chodnik v pohode, obcas blato ale nic co by sa nedalo zvladnut. Obute mam klasicke botasky, turisticke topanky som nechcel zbytocne tahat kvoli jednej ture.

Jupi, konecne vrchol, uz ziadne stupanie, iba rovinka. Zatial prevysenie cca 550m. Kusok za Ropponsugi Pass stretavam prveho cloveka. Starsi japonec, poprial mi vela stastia na mojej ture.

Po par minutach narazam na zmiesany par, ktory momentalne zije v tokiu. Zacinali zo stanice Kami-Kosawa , su uplne mokry,zadychany, vraj tiez dobra makacka do kopca. V koya san planuju spat v chrame.

Na vyhliadke Futatsu-torii , je v altanku umiestneny funkcny defibrilator. Sak japonsko co vam povim, u nas neviem aku by mal zivotnost, par hodin alebo minut ?

A po stupanim fajn rovinke ,zacina klesanie. Dobieham dochodcovsky japonsky turisticky klub, opat bagle jak na tyzden.

Zrazu sa predomnou objavi mala lucka, uz sa tesim ako sa tam vyvalim, po dorazeni zistene,ze to je odpalisko miestneho golfoveho klubu. Tak nic teda, v dialke vidim golfistov, dufam,ze ma ziadna lopticka netrafi do hlavy.

Za Kiikogen Golf Club sa nachadzaju policka ryze. Nic moc na krasu ale aspon som videl ako ju tu sadia. Maly traktorik ide zaliatim polickom a automaticky sadi ryzu, vodic len udrzuje smer resp doplna zasobnik ryze.

Prvy krat ma niekto predbieha, mlady junak, uplne nalahko, len flasa vody. Neskor ho predbieham zasa ja, ked si daval pauzu.

Pomalicky sa blizim k civilizacii, po lavej strane uz vidim perfektnu asfaltovu cestu. Ocitam sa v yadate.

take odpocivadlo pre motoristov. Davam si pauzicku na lavicke. Okolo mna pracuju elektrikari. Jeden na stlpe a dalsi traja pod nim mavaju zastavkami aby do stlpu nik nenarazil.

Po oddychu ma caka opat stupanie.

Sok, predomnou asi 1,5m had. Dupem o zem nech zmizne, po par dupnutiach sa nastastie odplazil prec. Samozrejme som dupal od neho v dobre velkej vzdialenosti, takych 5m tipujem.

Posrany pridavam a stupanie ani neregistrujem, po par desiatkach metrov sa ukludnujem a uz idem opat klasickou chodzou.

Cestou popri kamennych stlpoch boli aj rozne sosky, pri nich nahadzane peniaze. Zaujimave na soskach bolo, ze mali capice. Normalne strikovane capice.

Z lesa sa vynaram pri ceste smerujucej do koya san, pokracujem avsak mojou cestickou a uz som zas v lese.

Ojoj, volanie prirody, hladam neaku odpocku ale nikde nic, uf nastastie v poslednej chvili mini zarasteny chodnik, bolo to o chlp.

V altanku dalsia pauza. K diamond gate to mam uz len kusok.

Po pravej strane sa objavuje potok. Nasleduje posledne strme stupanie.

Tada a som pri diamond gate.

Padam hned na lavicku, tece zo mna ako keby som vysiel prave z bazena. Branu si obzeraju oddychnuty turisti.

Jednych pri nej aj fotim.

Uz len cca 45.min chodze a som v ubytku.

Mestecko je vymrete, obchodiky zavrete, je tu prakticky len jedna hlavna ulica.

Kukam doprava, tam pumpa, kukam lepsi a pistole vyseli zo stropu. Tak to som teda fakt este nikde nevidel.

Za pumpou padam do familymartu. Kupujem jedlo na veceru a na mieste do seba hadzem cokoladovu koblihu.

Cestou k ubytku si robim zrychlenu prehliadku mestecka. Vsetko je tu velmi pekne upravene, skoda,ze som si tu nenaplanoval este jeden den naviac. Konecne vidim aj pekne zahrady, stromceky krasne ostrihane do gul a pod tvarov. Len ako sa tak obzeram okolo seba samy dochodci.

Popri cintorinu Okunoi sa dostavam k ubytku.

Vita ma budova na sposob skandinavskych domcekov. Vnutri je to tiez take chladne, skandinavske.

Uvital ma talian co tu pracuje pre japonskych majitelov. Zije tu spolu so zenou. Ide mi hned davat rady,co kde a ako. Zastavujem ho. Smrdim, potrebujem najskor sprchu a potom mozme ist na instruktaz.

Ok, vyplacam svoju koju a sup ho do sprchy.

Vybral som si koju na poschodi. Byva sa v takej velkej "skriny". Nieco na sposob capsule hotelov len bez klimy a tv.

Po sprche dostavam teda info o mestecku,co kde kuknut atd. Bohuzial nemam cas, rano si dam len cintorin a pesiu turu k stanici Gokurakubashi.

Taliana testujem ci je ozaj talian. Si zo severa talianska alebo z afriky?Evidentne tento vtip pozna. Je z Brescie, takze je to talian 😊

Fakt zhovorcivy chalan. Len ja som uz totalne k.o.

Kontaktujem couchsurfera v osake, instrukcie na stretko mam este z domu, cul posielam uz len poznavacie znamenie, zlty batoh, klobuk. Dufam,ze nedopadnem ako s prvym couchsurferom.

Talian mi v mikrovlnke ohrieva jedlo. Da sa tu objednat vecera aj ranajky ale to nevyuzivam.

Prekvapilo ma,ze talian to tu ma cele nastarosti, mam na mysli teraz kuchynku. Hostia nemaju pristup za barovy pult. Talian vsetko umyva, ohrieva, capuje.

Voda je tu gratis z barelov.

Z hosti je tu zatial len jeden chalan. Vypada na pohodaka ale som fakt ko,tak len dopisujem dennik a uz o 19/30 padam do postele.

Este dobre, ze som pred cestou trenoval a prakticky spoznaval slovenske pohoria, behal obden 20.minutovky a samozrejme nesmiem zabudnut ani kazdodenu cestu do prace cca 22.min pesibusom. Inak neviem ci by som dal podla endomonda 32km trasu za 8 hodin normalnym tempom (na istych usekoch zrychlene tempo ale inak normal.)

Nazov ubytka je Koyasan guesthouse , odporucam, len bacha bo tusim po 21/00 zaviraju dvere a uz sa clovek nedostane dnu ani von 😊

endomondo trasa

naklady (€ = euro , y = japonsky jen)
1€ = 122,654 y - zaratal som sem aj poplatok za vyber 1,2€ inak by bol kurz 1€ = 123,0164y)

JR vlak nara-SHINIMAMIYA - 560y (icoca karta)
Nankai vlak SHINIMAMIYA-kudoyama - 790y (icoca karta)
6ks buchty - 395y
ubytko Koyasan guesthouse single koja shra bathroom - 3 500y
nakup - 664y (jedlo 448y, voda 2l 98y, kobliha 118y)

foto
koya san

Advertisement



Tot: 0.248s; Tpl: 0.015s; cc: 12; qc: 48; dbt: 0.015s; 1; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 3; ; mem: 1.4mb