117.den - brunei


Advertisement
Brunei's flag
Asia » Brunei » Bandar Seri Begawan
May 25th 2018
Published: May 28th 2018
Edit Blog Post

Rano nabieham na ranajky.

Plnena buchta, sendivce, cokonatierka cierny sendvic + caj.

Po jedle nahadzovanie dalsich cs ziadosti do taipei.

Zatal mi odpovedaju zaporne ale vraj stretko moze byt. Fakt som zvedavy kolko ich realne aj pride.

Ked to bude take ako v cinskom sne, tak dakujem pekne.

V kk mam jednu cs ale budem jej pomahat so stahovanim. Som pytal jej adresu, ze kam mam prist. Odpoved ma prekvapila, nevie adresu, mam sa ozvat ked dorazim. Som zvedavy ako ked nemam net. Asi sa na to vyserem, uvidim po prichode.

Do kk skusim kombi lod-lod-bus. Len nevim o kolkej ide lod z labuan do menumbog a co som kukal bus na nete, ten je vypredany (to nemusi byt ovsem pravda).

Priamy bus z brunea je najdrahsi (45bd) a ide cez kopu hranicnych prechodov.

Este sa da ist z labuan lodou (34rm) ale to oproti busu z pevniny (menumbog 15rm) vychadza tez drahsi. Trajekt labuan-menumbog okolo 5rm, domaci vraj 2.5rm.

Dnes je piatok, vsetko je od 12.00-14.00 zavrete. Tak robim nakup uz hned aj na zajtra.

O 11.00 stretavka s nemcom a smer mesto.

Nemec ide pracovat na rok do australie.

Vonku fakt teplo, slnko dost pece.

Kampog ayer je nas ciel.

Ideme k nemu cez neexistujuci most (v mapy.cz neni ale v google mapach je), ktory je na juhovychode.

Pekna stavba so zlatou kupolou navrchu. V noci svieti na zeleno.

Mensi problem sa dostat na most ale nakonec sa to dari i ked pri prechod blatom prichadzam o slapku. Uplne sa mi zaborila, este, ze nemec isol za mnu a vytiahol mi ju.

Nemec je odpaleny z toho tepla. Z europy je este cely biely.

Po prechode mosta, z ktoreho su fajn vyhlady, zacina klesanie do dedinky na vode.

Domceky su postavene na koloch a poprepletane drevenymi mostikmi.

Su dost osarpane, ludia nikde. Velmi zaujimava prechadzka po molach nad riekou.

Je tu aj taka mensia nobl stvrt (rozumej u nas normalny domcek), obcas sa mihnu aj mini potraviny a dokonca aj jednoducha posilka.

Mesita nesmi chybat.

Popri hlavnom mole su lodzastavky. Normalna mhdecka. Clovek sa postavi a caka kym pojde okolo clnok.

Kedze nemec je ulepeny z hovna, koncime nasu exkurziu asi v strede dediny na ferry zastavke. Clnok je pri nas do pol minuty.

Do pol minuty sme aj na druhej strane.

Odporucam radsej zobrat clnok nez sa drbat po moste. Je to jednoduchsie a cestou k mostu i tak nist neni.

Na ubytku wifi zas nejde tak si davam hodinovu siestu.

Vonku je aj tak vsetko pozatvarane.

Po budicku neprijemne prekvapko, prsi.

Nastasti len slabucko.

Vyberam sa na prieskum mesta uz bez nemca.

Ten sa chysta na zapad slnka pri mesite a vraj od 18.00 by tam mali davat zdarma jedlo.

Ked to bude take ako co som zazil v indii, kde sa zver doslova byla o jedlo, dakujem pekne.

Smerujem k Muzium Alat Kebesaran Diraja.

Jeden usek chodniku je z dlazdic co sa fakt dost smyka po dazdi.

Oproti na parkovisku sa prave rozkladaju predavaci s jedlom.

Tak hned kupujem a po uisteny, ze neni problem to zjest na verejnosti sa do toho pustam.

Jem tu jediny, ostatny si jedlo beru domov. Moc tomu neverim, ze cakaju az na zapad slnka. Podla mna hned jak zavru dvere sa do toho pustia.

Cez fajn stvrt okolo modreho kostolika sa dostavam do Park Taman Jubli Perak.

Pekne upraveny plac kde je aj detske ihrisko a vonkajsia posilovna.

Spusta sa dazd, kotvim v pristresku pri ramene rieky.

Tu chytaju dvaja chalani ryby, len nahadzuju silon a cakaju.

Dazd ustal, po hlavnej ceste jalan jame asr moje kroky vedu k Mesite Jame Asr Hassanil Bolkiah.

Vsetko by bolo ok, len chodnik je totalne zanedbany, obrasteny travou, nanosy blata. Jedna dlazdica sa podomnou normalne preborila.

Okolo mesity velky plac na parkovanie.

Mesite fakt pekna so zlatimy kopulami.

Moslimi z/do prudili vo velkom pocte. Samozrejme obuv ostavala pred vstupmi.

Co ma zaujalo, dnu som videl farebnu fontanu, hneda, modra a cervena voda.

Po relaxe vyzva dostat sa na moju stranu rieky.

Prechadzam nemocnicou (cakal som nieco honosne na brunei ale nic extra)

Napajam sa na hlavnu cestu druheho mosta. Len chodnik nikde iba na druhej strane. Nastasti ziadna velka premavka na 4prudovej ceste tak v pohode prebehnutie na druhu stranu.

Pri rieke v okoli Mesity Masjid Omar Ali Saifuddien je vybudovane pekne nabrezie.

Cesticka pre bezcov, cyklistov, par strojov na cvicenie, detske ihrsko a vsade vsetko upravene.

Opat kotvim na jedlo a opat mi je dovolene jest vonku, i ked ma trochu skryli za auto.

Dobra polivecka v plastovej nadobe.

Co sa tyka plastovych sackov, vsetko tu do nich balia. Kupoval som si flasu coly a kym som vytiahol prachy uz som ju mal v igelitovom sacku.

Fakt demencia.

Inak sade de volaco kupujem hovorim no plastic. V jednom obchode to predavac nemohol predychat. Ako si len niekto dovoli odniest jednu vec v ruke bez sacku.

Na ubytku prekvapivo isol net ale len 10.min tak opat lezanie v posteli.

Z tejto klimy budem asi chori, je to tu nastavene na 23c, vonku asi o 10 viac.

Na veceru bolo v plane ist na trh kde som bol poobede, lenze opat dazd.

Tak kotvim u blizkych indov, Restoran Ismajaya.

Dalo sa tam dostat bez toho aby som zmokol, bo okolo domov su tu vybudovane podchody.

Jedlo drahe ale zas kopa masa v nasi goreng a nakonec som to mal aj problem zjest.

Casnik je z bangladesu.

Posedavali tu aj ludia s farebnymi ucesmi, bradami (rysavo cervena farba). Zver z indie mozno bangladesu.

Ako na potvoru po jedle uz vonku neprsalo.

Navstevujem obchodny dom (ludoprazdny tak ako vsetko tu) na jalan pretty.

Kupujem pohladnice a predrazene znamky (0.6vs0.8).

Paradoxne znamky nepredavali tam kde pohladnice ale len v takom pojazdnom stanku. Ten uz zatvarali ale ochotne na mna pockali kym pohladnice vypisem (mal som ich pero), este sa ponukli, ze ich zajtra odnesu na postu. Co som odmietol, bo posta je len o ulicu dalej.

Na poste pobavil vonku vypis krajin (rozdelene do regionov, podla,,ktorych sa kupovali znamky) kde absentovala slovakia ale bola tu czechoslovakia. Taktiez tu nebolo srbsko ale juhoslavia ale pri tom bosna, solvinsko (neni to preklep, takto to tam bolo), chorvatsko tu boli.

Nuz zaostali moslimi co na to povedat.

Pohladnice hadzem do vonkajsej schranky, uvidime kedy dorazia.

Z javy dosli dnes, teda cca mesiac.

Po vonku sa nemalo zmysel flakat, nikde nic a hlavne furt poprchalo.

V lobby net fachcil vynikajuco ale iba do prichodu domacej pani, potom zakapal.

Poslednu noc objavena tepla sprcha, vcera som sa sprchoval v kabinke so studenou. Ono nebola az taka studena ale debilna klima robila svoje.

Dnes tu pribudli namyslene holandanky, spanielsky (?) par, kery v noci sukal, takze ich bolo ocut na cele poschodie aj ked sa snazili byt potichu.

Dalej tu byva jedna rodinka, v mini izbicke 2x3m natlaceny 4 ludia.

No a bol tu aj jeden ind.

Nemec sa s nim bavil, vraj rozpravkar. Ma 16pasov, navstivil 110 zemi, ovlada 25 jazykov, jednu zenu ma v korei, dalsiu v timor leste a rozne neuveritelne pribehy.

Z ludi v brunei som prijemne prekvapeny. Priatelsky, usmievajaci, odzdravia, napomocny nie ako v malajzii, tam totalne sklamanie z ludi.

Naklady :

Nakup : 9.05bd
Lodka : 1bd
Ryza, kura, priloha : 2bd
Modry napoj : 1bd
Coca cola 0.5l : 1.2bd
Soto : 1bd
Nasi goreng pattay special, orange juice : 7bd (4+3)
3xpohladnica : 3bd
4xznamka : 3.2bd


Advertisement



Tot: 3.862s; Tpl: 0.041s; cc: 11; qc: 46; dbt: 0.0528s; 3; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 3; ; mem: 1.4mb