139.den - presun nahorny karabach / zastavka khndzoresk/


Advertisement
Armenia's flag
Asia » Armenia
June 29th 2019
Published: July 2nd 2019
Edit Blog Post

V pohodicke vyspaty.

Na ranajkach zabozrutia rodinka. Jedna z nich je dobrovolnicka v jerevane. Ostatok familie ju sem dosol kuknut.

Cinanka opusta ubytko velmi skoro, ide k dakemu blizkemu jazeru.

Rozlucka s domacou, ta nestastna, ze som u nej nemal veceru.

Idem na vypadovku smer karabach.

Zacina stop na slnku, nik nezastavuje, tak po 25min presun asi o 100m vyssie do tiena.

Este ani nestacim dat dole batoh uz mi zastavuje lada niva a dnu sofer a riaditel miestneho lesneho zavodu.

Riaditel prisiel prave z lvova, kde bol na konferencii.

Mam obrovske stastie bo ma privazaju az k lanovemu mostu v khndzoresk.

Ako sme vosli do dediny, tak trubenie a zdravenie vsetkych obyvatelov.

K mostu sa ide polnackou.

Na parkovisku i v okoli zname tvare, vsetko ludia co som sa pokusal stopnut. Boli isto prekvapeny ako som sa sem rychlo dostal

Dost mikrobusov s turistami, neake to pohostinstvo.

Neklesam hned dole drevennymi schodikmi ale idem kusok za branku kde je vyhliadka na cele udolie.

Uplna bomba, tak asi ako vsetko tuna.

Most dost dlhy, v skalach vytesane pribytky ludi co tu nedavno este zili. Taka mensia kapadacia.

Lepim nalepku a zahajujem zostup.

Pred mostom mini obcerstvenie, male muzeum a dobrovolne vstupne.

Cakaju tu aj taxi lady nivy co vyvazaju hore lenivych turistov.

Vchadzam na most, pekna prechadzka. No tu mi na konci kazi skupinka ludi co sa furt foti, kazdy sa musi odfotit so svojim mobilom. ah.

Vyhlad z mosta fajn, hlavne pod nohy.

Zacinam prieskum skalnej dedinky. Skoro v kazdom obydli su momentalne stajne.

Docapovavam vodu v prameni. Som rad, ze takychto pramenov je po armensku kopa.

Navstevujem pekny kamenny kostolik.

Nevraciam sa nazad ale pokracujem do dedinky na kopci.

Pomedzi obydlia v skalach stupam po fajn polnacke.

Preskumavat obydlia mimo cesty sa mi nechcelo, predstava brodenia sa travou ma po vcerajsku moc nelakala.

Udolie velmi krasne, relax na streche jedneho skalneho domceku.

Ako sa blizim k dedinke pribudaju kravince.

Dedinka uplne, ze nic. Horse nez v slnko, seno. Proste nic tu neni, len domceky domacich a kopa polnohospodarskej techniky.

V okoli samozrejme kvanta poli zrelych na zatvu.

V dedinke su i kasarne, pri nich zacinam stopa. Hned prve auto.

To ma vyvaza na hlavny tah, nuz a tu dlho nic. Potom nik nezastavil, mimo dvoch taxikov.

Opat mi zastavuje biela lada niva.

So soferom v ramci moznosti kecame. Pozyva ma k nemu domov, ze odtial pojde neake auto do mojej destinacii stepanakert.

Tak suhlasim.

Nakonec prichadzame na kraj sveta, prti dedinka kornidzor.

Hned ma zoznamuje s rodinou, pekna zena, dve male deti, babka, dedko.

Zasadam za stol a uz to ide. Prichadza domovina, potom dalsia. Vacsinu sa bavim s dedom, on na mna rusky, ja slovensky dako si rozumieme.

Dedo vychvaluje sovietsky zvaz, kazdy mal robotu, cul robotu ludia nemaju.

Moj hostitel odbieha pre piva, medzi tym sa na stol nesie obed. Vsetko vegetarienske ale velmi chutne. Nesmie chybat syr. Vsetko co je na stole je domaca vyroba.

Po jedle ma dedo berie do zahrady. Prekracujeme vybeh s malymi kuratami a ocitame sa v zahradkarskom raji. Naozaj tu pestuju vsetku moznu zeleninu, nesmu chybat ovocne stromy.

Prichadzame do kolnicky, v nej dva sudy a v sudoch sa uz kvasi palenka. Morusovica to bude. Jeden sud uz ma peknu vonu.

V stajni maju jednu kravu ale ta ma neaky problem s nohou.

Pred domom hranie sa s detmi loptove hry.

Deti sa v druhom rocniku ucia rusky a od tretieho zacinaju ang.

Kukam na hodiny uz okolo 17/30/ Tak reku, ze nech ma hodi na hlavny tah a ja zacnem stopa. Nie, nie. Jeho kamos ide do mojho mesta. Tak cakam hodinu a pol.

Uz rozmyslam, ze toto bola dobra blbost, som myslel, ze to bude ako v irane ked ma chlapik zobral k sebe a potom hodil na hlavny tah.

Prichadza rodinka s ktorou idem do stepanakertu.

Cely cas co som bol u mojho hostitela tak som sa bavil len s dedom a hral s detmi, hostitel si ma moc nevsimal.

Este ma presviedcal nech ostanem u nich na noc.

Nuz ale uz sedim v aute a ideme na hranice.

Tie len mensia budova, zastavujeme, davam pas.

Colnik z nahorneho karabachu ma berie k stolu a zacinam vyplnat jedno lajstro, kde budem byvat, kolko tu budem, co chcem navstivit.

Toto iste vyplnaju aj rusi.

Fasujem karticku s vizom a registracnu kartu. Tam som povedal, ze tu budem do stvrtka tak dovtedy mi tam napisal datum.

V okienku este moj sofer nahlasuje svoju spztku, bo je to moj odvoz.

Tada a uz som v neoficialnej republike artsakh. Very high risk of armed conflict in the nagorno-karabach region tak sa pise na wikivoyage.

Nasadame a uz sa valime hore kopcom. Fasujem ladovy caj.

Krajina nadherna, kopce, polia, paradny maly kostolik.

Cesta dost kvalitna.

Uz sa zvecerieva, okolo shushi ideme uz za tmy. Do ciela prichadzame okolo 21/15.

Zena mojho sofera mi ukazuje cenu ubytka 6000d. Nuz suhlasim.

Nakonec sa z toho vyklul ich penzion.

Prenajimaju dve izby, v kazdej 3 postele, tv, kupelka.

Vedla maju aj svoje vlastne potraviny. Kupujem tam veceru, daky miestny salam, uharek a chleba.

To do seba hodene, sprcha a spanok.

Este som rozmyslal, ze si dam frtana domoviny co som vyfasoval ale rozmyslel som si to. Necham si to na neaky hostel.

Domovinu mi dal dedo pri odchode, 0.5l v plastovej flaske od pepsi coly.

naklady :

3xaregak b&b, 4dorm, share sprcha : 13 500d
Nakup : 770d

Advertisement



Tot: 0.101s; Tpl: 0.038s; cc: 7; qc: 23; dbt: 0.0133s; 1; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 1; ; mem: 1.2mb