4.den - Kyoto (vychodna cast)


Advertisement
Japan's flag
Asia » Japan » Kyoto » Kyoto
May 15th 2016
Published: June 7th 2016
Edit Blog Post

Rano sa budim uz okolo 5/00. Prevalujem sa v posteli, fakt dost tvrda. Ranna sprcha a smer ranajky.

Do kanvice lejem vodu na moje nudle co som si vcera kupil. Recepcny si ich vcera dost obzeral a vravel, ze nic moc to ani nebude.

Voda teda v kanvici a problem, ako zapnut sporak. Kurva to tu nemozu mat normalnu rychlovarnu kanvicu, jaj. Je tu stary japonec, od stola ma naviguje co mam stlacit. Na 3x sa mi dari voda zohriat. Zalievam nudle, fakt slabota.

Zo stola teda este berem free ranajky, 2 sendvice. Pcham ich do mikrovlnky. Jajaj zas problem, tlacitka su len popisane len v tych divnych znakoch. Volaco stlacam, no len mi to ohrialo, ziadne chrumkave sendvice nemam. Zajtra musim zistit ako si to tu ludia robia.

Recepcny tu je az od 8/00, odmykam si dvere a vyrazam do skoreho tepleho slnecneho rana. Po par metroch sa ale vraciam, zabudol som SWG-cka do kesiek. Neake mam v plane odlovit ale hlavne su to moje orientacne body v kyote. Nasupoval som si ich do offline mapy, take tie hlavne turisticke atrakcie.

Prazdnymi ulicami sa presuvam k imperial palacu.

Dost zaujimavo tu maju riesene hydranty. Zvacsa su v stenach budov, pekne cerveno oznacene. U nas su zvacsa v ceste, dost neviditelne.

Do parku kde je imperial palac vstupujem zapadnou branou. Park teda aspon v tejto casti nic moc.

Na sirokej strkovej ceste su rozmiestnene stolicky, ma tu byt daky festival. Od organizatora posunkami zistujem zaciatok, o 10/30. Tolko sa mi tu fakt nechce cakat, este keby tu bol aspon tien ale ozaj na priamom slnku, na bielej strkovej cesty tu trcat veru nebudem.

Ojoj, prvy krat testujem japonske turecke zachody. V kabinke je dokonca navod ako ho pouzit. Samozrejme ,ze navod objaveny az po vykonani potreby a zistene, ze som cupel naopak ale neva, v pohode to islo.

Po opusteny wc stavby zacal zachod vydavat pipavy zvuk. Poplach, plyn, poplach, plyn 😊

Lovim prvu kesku a zbavujem sa jedneho swg, konecne som zas o nieco lahsi.

Smer cez most k chramu GINKAKUJICHO.

Cestou narazam pri jednom chrame na miestny trh. No miestny, predavaju tu same cackymacky, jedlo, pecivo, suveniry, caje. Ozaj kopa ludi ale fajn spestrenie.

Postupne sa zacina objavovat viac a viac skolakov v skolskych uniformach, bohuziale same male deti tak ziadne zaujimave fotky japoniek sa nekonaju.

Ku chramu vedie mensi kopcek lemovany roznymi obchodikmy so suvenirmi a jedlom. Magnetky zatial nevidim, tak kupim hadam inde.

Zaujal ma stanok so zmrzlinou, ktoru davali do peciva.

Pri pokladni kopa ludi, rozmyslam ci ist dnu abo nie. Nakoniec za 500y idem.

Dnu pekne upraveny parcik/zahrada. V bielom piesku vyryte dake ornamenty.

Kopa skolakom, ktorym ucitelia zrejme vysvetluju historiu miesta. Podotykam, dnes je nedela.

Chram za tie prachy veru nestal, dost maly, tak na dalsie platene uz seriem.

Pred chramom zacina aj cesta filozofov, je to pekne oznacene ale akoze nic moc. Dlazdena cesta popri kanale, lemovana stromami. To uz aj nas tites (nazov hradzi v seredi) mozem nazvat trebars cestou poznania a je to to iste.

Na ceste dost ludi, je tu aj par chramov. Pri jednom (Honen-in) z nich dostavam napad, kukam do gpska, ojoj ide sa na horu Daimonjiyama, bo fakt ta cesta filozofov mi ziadne filozoficke veci do hlavy nedava.

Predieram sa fajn cintorinom hned pri chrame, naskakujem na lesnu cesticku a zacina stupanie. Po par minutach stretavam cloveka, uf, hned mi odlahlo uz som myslel,ze tadeto nikto nechodi a vsetci zacinaju vyslap pri chrame GINKAKUJICHO.

O par metrov dalej narazam na mlada divokeho prasata, chyta ma mini panika, co ked vybehne familia a naberema ma na kly? uf ale kukam ako na prasa utoci havran (?), tak pohodicka presmykujem sa okolo a pokracujem v stupani.

Predbieham japonske dochodkyne, neskor dobieham rodinku. Fiha dnes bude na vrchole asi narvano.

Stupanie je stale viac a viac prudsie, zrazu sa predomnou objavuju kamenne schody na luke. Hned som si spomenul na cinu a nekonciacie schody na hua shan. Nastastie tu sa nic take nekona a po par strmych metroch dorazam na vyhliadku. Tu kopa japoncov, vyhlad uplne bombovy, stalo to za tu namahu. Kyoto mam ako na dlani.

Par ludi pokracuje dalej do lesa, kukam do mapy, aha vrchol to tu este neni. Nasledujem ich. Dost ich tu mam turisticku vybavu, niektory batohy ako keby isli na tyzden do lesa.

Priroda podobna ako u nas, nic specialne.

Na vrchole lavicky, par ludi tu piknikuje, jedny si tu v hrnci robia daku pochutku, vyhlad slabsi ale pohoda.

Po oddychu sa ide dalej, dam si mensi okruh a pokracujem po lesnom chodniku smerom na vychod.

Caka ma uz iba zostup.

Po jednej zakrute ma odchytavaju starsi japonci s vlajeckami a neakymi dotaznikmi.

Japonka na mna nieco hovori a skrta si odpovede. Prichadza japonec, zacina konecne preklad. Ci mam mapu, odkial som, vek, pohlavie sa nepyta,to je snad jasne, ci viem podla coho sa vola tato trasa. Nevedel som ani nazov 😊

Spolocna foto a ide sa dalej. Oproti mne prudia davy ludi, nieco na sposob slnecneho vikendoveho dna na Zobori.

Neskor sa odpajam z hlavnej tepny a prechadzam na menej vyuzivanu trasu. Zacina mensia divocina.

Chudakom pavukom trham pavuciny, fakt ich je tu dost.

Cez mini potoky su tu spravene drevenne mostiky. Dostavam sa k mensiemu vodopadu, uplna parada.

Prichadzam do civilizacie , zacina hladanie smetneho kosa. Jeden nachadzam pri automate na pijatiku, bohuzial moja velka flasa sa cez vyko nevojde, skusam ho odmontovat ale nejde to. Tak si idem dalej kopcom, opat dalsi automat a rovnaky problem, serem na to a prazdnu flasu nechavam pri smetiaku.

Napajam sa na precenovanu cestu filozofov. Po ceste rozne chramy, uz ma nebavia.

Musim ale povedat, ze gratis chramy boli omnoho lepsie ako ten za ,ktory som platil.

Pri chrame Nanzen-ji je dokonca viadukt na rimsky sposob. To som tu veru necakal. Objavuje sa tu prva japonka v kimone, zhavy fotak a uz cvakam.

Po foteni leziem na viadukt a vynaram sa az pri hydrocentrale nad stanicou Keage.

Vonku neskutocne teplo. Parkujem v obchode, kupujem zmrzku. Jem ju vonku pri stoliku, zas som vyhnal jedneho japonca. Trpnem kedy mi spadne na biele nohavice.

Z chramu Chion-in (free odporucam ale bacha dost schodov) sa dostavam do parku Maruyama Park.

Park nic moc ale zato kopa japoniek v kimonach,dokonca aj par japoncov. Mensi relax.

K lavicke pod tienom prichadza spanielsky hovoriaci chalan s japonkou, zacina tu pred nou klikovat.

Odchytava ma japonska skupinka, chcu aby som ich vyfotil, no veru tu zo mna neni movie star ako v cine 😊

Je tu kopa ludi a par stankov s obcerstvenim. Neodolavam a davam si kusok masa z kraba na palicke. Turisticke cena.

Zrazu z nicoho nic sa po ulici Shijo dori zacinaju premavat lamborghini. Vau, uplna bomba cca 7 aut.

Ani nevim ako a uz som vo vyhlasenom Gione.

Na gejsu je este malo hodin, inak ma moc denny gion neoslovil, zas volaky chram, uzke nic moc ulicky a plno ludi.

Co ma vsak zaujalo su policajti (?) .Asi 6 kusov tu riadi dopravu, zastavuju pesich, pustaju auta alebo naopak. Fakt sranda ich sledovat.

Z gionu teda postupne pesi presun na ubytko.

Pispauza v imperial parku, juzna strana sa mi lubi viacej, este sem isto zabehnem.

No a skoro som zabudol, samozrejme jedlo. Tu mensie traposenie. Vosiel som dnu, kukal som na obrazky hore nad pultom, obsluha mi ukazuje nech si sadnem k pultu a dava mi do ruky jedalnicok, no ja furt kukam hore na obrazky. Ok, objednane , hned pcham obsluhe peniaze do ruky, jasne, ze platit sa malo az pri odchode.

Na ubytku, zistene, ze stary japonec zrana neni japonec ale je to hongkongcan. Daky senilny truhlik. Japoncov prirovnaval k hitlerovy, vsade bol, vsetko videl. V kyote je uz 4x ale ziadne zaujimave tipy nedal, len vsetko zname atrakcie. Machroval ako v osake spal za 1000y, ty dement ja by som tam tiez spal, len keby som nemal neskory prichod.

Behnutie teda radsej na prizemie do sprchy a neskor relax v posteli. Dnes som sa riadne nachodil, serem na to, zajtra naskakujem na relaxacny pobyt, nemusim vidiet kazdu top atrakciu co je v LP resp v inych sprievodcoch.

Juj zajtra hlasia prehanky, no uvidime co budem teda robit.

Tak po relaxe v dvojsposchodovej posteli (spim hore,zvyk z vojny) nahodenie dlheho tricka a smer jedlo.

Vcera som blizko ubytka videl fajn restiku, vonku stalo kopa ludi, tak pome tam teda.

No nakoniec koncim v turistickej pasci, v ramen restike . No v turistickej, normalne nudle tam maju za normalnu cenu (teda aspon myslim). Vonku cakaju dvaja sikmaci,obsluha ich berie dnu, mna tiez. Otazka, chces fire ramen pri pulte alebo klasicky. Tak idem podla hosti a idem k pultu. To som este nevedel co ma caka.

Obsluha mi dava menu, vyberam si stredne menu,nudlova polievka + ryza s vajcom + plnenene mesiaciky (gyoza). Furt nevim co sa bude diat. Vedla mna je 5 chalanov z HK. Neskor zistene,ze japonsko je velmi oblubena destinacia HK ludi (postretal som ich tu kopu). Obsluha mi bere mobil, zapina video, dava mi papierovu zasteru, ukazuje mi v anglictine instrukcie co mam robit. a kurva toto bude drsne. Ruky za chrbet, v pripade dlhych vlasovov si ich treba dat do gumicky (to u mna nehrozi). HK chalani vyzeraju so sponkami fakt srandovne. Sou moze zacat. Do polievky s nudlami a masom,cibulou leje obsluha vreli olej. Buuuum a z misky vyslahol plamen. Fakt parada ale trva to kratko a je po sou. Jedlo chuti fajn ale za tu cenu je ho malo ale zas treba uznat ,ze aj sou musi nieco stat. Inak bomba zazitok, odporucam.

Sranda pri plateny, pri vydaje drobakov mi padla,jedna kovova minca do polievky a nesla mi vybrat, tak chlapci dostali sprepitne.

Po jedle presun nocnou mini ulickou na ubytko.

V mini lobby pisanie denniku. Recepcny je tu furt ten isty. Testujem prve japonske pivo (asahi), uplny humus.

Moc som denniku nedal, bo nenapadne sa zacala rozbiehat debata s pritomnymi. Japonka zo sappora hovorila 70%!j(MISSING)aponsky, 10%!v(MISSING)daka prekladacu v mobile, 10%!v(MISSING)daka kresleniu obrazkou a zvysnych 10%!a(MISSING)nglicky. Fakt sranda. Priletela sem lietadlom, bo sinkanzen je pre dost japoncov fakt drahy. Dost dievcat sa chodi do kyota modlit za najdenie manzela. Takze mila rodinka, na vianoce vas ocakavam v japonsku, uz sa mi tu chysta svadba 😊

Klasika porovnavanie obyvatelstva, jo 20 000 ,skoro sa jej oci pretocili, to je u nich vacsie sidlisko a ked som jej povedal pocet obyvatelov pastejkova, len sa zasmiala,ze aka to je dedina.

Velice smiesne bolo ked sa niecomu cudovala. Uplne take pazvuky vidavala. Dobre srandovne to bolo.

Do debaty sa pridal aj stary HK. Furt cestuje, dlho zil v thajsku a na maldivach a neskor v japonsku. O tyzden cestuje za kamosom do nemecka. Strasne premudrovali inak clovek.

Okolo polnoci presun do dormitory a spanok.

naklady (€ = euro , y = japonsky jen)
1€ = 122,654 y - zaratal som sem aj poplatok za vyber 1,2€ inak by bol kurz 1€ = 123,0164

vstup do chramu GINKAKUJICHO - 500y
nakup - zmrzlina 140y , voda 2l 98y
krabie maso na palicke - 500y
jedlo - 680y
jedlo v ramen restike - 1 690y (100y mi padlo do polievky a neslo vybrat)
nakup - voda 2l 68y , plechovkove 0,5l pivo 258y , jogurt 138y + dan 8%!y(MISSING)

foto
Kyoto

Advertisement



15th June 2016

ten
názov fastfood z predošlého dňa inak nemal chybu plynový poplach rozosmial, aj si zistil čo to pípanie nakoniec znamenalo? zmrzlinu v sladkom toastovom chlebe som mal v thajsku, chutí to lepšie ako znie, úplne v pohode

Tot: 0.049s; Tpl: 0.009s; cc: 8; qc: 23; dbt: 0.0222s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1; ; mem: 1mb