Advertisement
Published: September 9th 2010
Edit Blog Post
Takze nase sluby nakoniec neboli plane. Ako sme odisli z Kazy tak internet bol cista utopia a dokonca aj mobilny signal a pevna linka neboli k maanii. Predvcerom sme vysli zo Spiti a Kinnaur a dorazili do Kalpy. Tu uz sice internet je, ale az dnes je prvy raz funkcny. :-)
Takze kde sme to vlastne boli posledne dni? Prva zastavka bola Tabo. Je to na konci udolia Spiti a je to malebna mala dedinka, uplne ina ako Kaza. Ma siroke ulice, neposobi tak typicky Indicky spinavo a je obklopena jablkovymi sadmi. Prijemna zmena. Stravili sme tam tri dni ktore sme poctivo preliezli po okolitych kopcoch. Hned prvy den sme vyliezli asi kilometer nad mesto kde sme vyplasili par miestnych kamzikov a nasledne v panike hladali cestu dole. Ako sme isli hore radsej nespominat. :-)
Druhy den sme isli patrat po stratenom udolii kdesi za mestom. Mali sme info ze tam je opustena dedinka a stary klastor, ktory stale este obyva miesty lama. Mala tam byt aj zaujimava jaskyna pouzivana ako meditacne miesto, plna sosiek Budhu. Napodiv sme s duchom objavitelov nasli udolie aj dedinku, ktora az taka opustena nebola. Bolo tam par miestnych ludi a nieco oslavovali. Po starom lamovi
uz tiez nebolo ani stopy, zato tam bolo par mladych mnichov. Slovo 'cave' zjavne nepochopili a poslali nas niekam velmi vysoko, odkial sme isli dole po zadku. Ale aspon mame super sexi rifle teraz. Ciastocny neuspech bol ale nakoniec vynahradeny tym ako sme miestnym pomahali robit brod cez rozvodneny potok (ano, Kosto nasiel ten najvacsi suter a smaril ho do rieky a samozrejme vsetkych ospliechal :-D) a nasledne sme cast cesty domov zvladli na vlecke za traktorom. Na miestnych cestach navskutku famozny zazitok. Posledny den sme stravili susenim veci lebo sme zmokli cestou k blizkemu vodopadu.. :-)
Nako bolo zase uplne iny zazitok. Je to dedinka polozena vysoko nad udolim a aj z nej samej je nadherny vyhlad do okolia. Uprostred ma jazero a podarilo sa nam vychytat paradne byvanie dokonca s terasou priamo pri jazere. Plus chalan co sa o to staral bol pomerne promptny v zasobovani cajom a varenie mu tiez viac ako slo. No luxus. :-)
Stravili sme tam tiez tri dni a moc sa nam odtial nechcelo. Bolo to zatial asi najkrajsie miesto kde sme nocovali s vela cesticiek do hor s dychberucimi vyhladmi. Proste zatial asi vrchol cesty. Skoda opisovat jednotlive vylety, staci kuknut fotky.
Inak pekny bol sposob akym sa miestni starali o pasenie zvierat. Proste ich nechali ist a ked si na ne o par dni spomenuli behali zmatene po kopcoch a hladali ich. Takze napriklad posledny den sme v tramtarii na vrchole kopca stretli typka co sa nas pytal na kone co sme zhodou okolnosti videli pred dvoma dnami uplne inde. Ale tak snad ich nasiel.. :-D
No nech to nenatahujeme, tak momentalne sme uz zliezli trosku nizsie a zatocili spat na zapad a usadili sa v Kalpe. Je to dedinka nad mestom Rekong Peo, ktore je cosi ako administrativne centrum. Je to tu o kus zelensie, o kus viac tu prsi a o poriadny kus viac sa nam uz nechce nikam slapat. Ale o tom nabuduce.. :-)
Na zaver snad len treba trosku skritizovat miestne autobusy. Chodia cisto nahodne ak vobec a dostat sa nimi niekde je nadludsky vykon. Zatial ked sa dalo sme si radsej stopli niekde Jeep s miestnymi a ti nas zobrali. Uvidime ako zajtra, lebo z Kalpy to inak ako busom asi nepojde. Uff.. :-)
Advertisement
Tot: 0.132s; Tpl: 0.012s; cc: 14; qc: 67; dbt: 0.0963s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.2mb
evička
non-member comment
:)
aky ind z teba...nieze sa oholis, prosiiim, chcem to vidiet nazivo a az potom sa vrat do normalu :-D