Advertisement
Published: February 5th 2008
Edit Blog Post
We decided to do the whole Torres del Paine circuit, which takes usually 8 days. When we found out how much food we need to carry, we decided to buy food only for app. 4-6 days. we had some nice days and also some rainy on the trek. But anyway we had very nice views - we saw 3 glaciers, valleys full of flowers, snowcaped mountains, we had to cross one windy pass and carry pretty heavy backpacks 😊 It was demanding, but very beautiful. We were happy to finish the circuit and enjoy this beautiful scenery. Happy not to do just the shorter W - circiut.
V Puerto Natales nas hned pri autobuse odchytila teta nadhanacka a zaviezla do svojho hostela El Mirador - pekneho asi 15 minut od centra. Kupili sme si sampanske - v Chile maju zrejme len jedinu znacku sampanskeho a je strasne hnusne, ale kedze bol silvester, tak sme ho dopili a isli sa pozriet ci bude ohnostroj. No videli sme asi 5 takych svetlic ako vystreluju lode ked sa potapaju... inak nic 😊 Ale miestny boli z toho nadseni - boli pekne - ruzove.
Dalsi den sme na obed nasadli na autobus a uhanali
do PN Torres del Paine s umyslom spravit cely okruh napriek zlemu pocasiu. Cely okruh trva cca. 8 dni, ak je zle pocasie treba cakat, tak sme sa rozhodli nakupit potraviny na 10 dni. Po zratani kolko by to bolo chlebov a kolko by asi vazili batohy sme nakupili chleby na 4 dni a pasteky asi na 6 + nejake polievky. Cestou by sa malo dat nieco dokupit, ale bude to asi len chleba.
Zakempovali v kempe prihodne nazvanom Las Torres a zvolili strategicky postup: ak bude zajtra zle pocasie pojdeme proti smeru hodinovych ruciciek ak bude dobre tak opacne. Dalsi den bol uprsany a tak sme zacali smerovat na kemp Seron. Cestou popod mraky vytrcali zasnezane hory - za pekneho pocasia tu musi byt paradny vyhlad. Potom sa nam otvoril vyhlad na udolie plne niecoho svetlo hnedeho - myslel som, ze je to taka trava, ale ked sme zisli dole, tak sme zistili, ze je to plne udolie margaretiek. Isli sme cez neho asi 1.5 hodiny... V kempe sme postavili stan a prestalo prsat. Kedze vsetci smerovali do dalsieho kempu Coiron, ktory je uz oficialne uzatvoreny, rozhodli sme sa pokracovat aj my a usetrit tak den. Kemp Coiron sme
nasli len vdaka GPS bodu z internetu. Kde spali vsetci ostatni nevieme,ale my sme sa k nasmu mistu predierali asi hodinu. Zato bol zadarmo 😊. Rano nas cakalo predieranie spat na cestu a pokracovali sme dalej k dalsiemu kempu Dickson s paradnym vyhladom na ladovec Dickson a kopec ciastocne schovany v mrakoch. Tam fucalo tak, ze v niektorych narazoch to nevedel ustat ani miestny kon a to prave v okamziku, ked som okolo neho prechadzal, takze som sa zlakol, ze na mna robi vypad a on sa zase zlakol, ked mna myklo 😊 Sme sa tam len najedli (cim sme usetrili uz ten spominany den) a isli dalej do dalsieho kempu Los Perros pod sedlom John Garner - najvyssim bodom celeho okruhu (cca 1200 m.n.m.). Tu sa mali dat doplnit zasoby, ale z jedla tu mali len instatne cestoviny so syrom a siroky vyber napojov v plechovkach, co nam bolo na figu. Nastastie sme mali chleba aj ostatneho este dost, uvarili sme si ako aj po ine dni cinsku polievku a isli spat. Rano sme sa vydali cestou do sedla. Den predtym z kempu odisli ludia, ktori sa kvoli vetru marne 3 dni pokusali sedlo prejst (vratili sa cestou ktorou
prisli) a v ten isty den, ale vecer sedlo presli ludia, ktori tvrdili, ze v sedle bolo uplne bezvetrie, pricom v kempe fucalo, ze sa skoro nedalo ustat. Nam v sedle fucalo a prsalo, ze sa skoro nedalo ustat, ale spravili sme aspon vrcholovu fotku a ked sa dalo trochu sme pozreli na ladovec Grey - aj napriek zlej viditelnosti a tomu, ze dazd pichal do oci ako ihlicky to bola super podivana 😊 - ladovec ako siroka rieka tiekol udolim medzi dvomi hrebenmi a este mal nejake svoje bocne ladovcove "pritoky". Cely nabublany, pekny modry so sivymi trhlinami, riadna masa. Jednoznacne jeden z najlepsich vyhladov tohto treku. V najblizsom kempe Los Paso (alebo tak) sme si dali len malu prestavku a kedze opat prestalo prsat a zacalo svietit slnko dali sme si na vyhliadke nad nim obed. A kochali sme sa asi hodinu 😊 Potom sme to este zbehli a trochu aj zosmykali po strmej zablatenej casti do dalsieho kempu Los Guardas, kde tiez bola vyhliadka - tentoraz na celo ladovca, tu sme prespali a dalsi den sme popri ladovci a jazere do ktoreho vtekal presli az do kempu Pehoe, kde je najlepsie vybaveny obchod na celom okruhu, kupili
druhy den
dalsie margaretky a k tomu hory sme si chlieb a dzem, ktory sa tu v chile predava v sacku a dobre sme sa najedli - uz sme po tych vsetkych polievkach a pastekach potrebovali zmenu. Tu by sa dalo aj osprchovat, je to kemp asi na najvyssej urovni (asi aj najdrahsi) na celom okruhu, ale bolo pekne a aj ked sme boli uz dost unaveny, tak sme to este dokrkali az do zdarma kempu Italiano. Cestou sme mali pekny vyhlad na cuernos (rohy) del Paine, dzem nam dodal dostatok energie, aby sme to vselku v pohode (zrejme s druhym dychom) dosli. Celu noc prsalo aj dalsi den doobeda, tak sme mali konecne oddych a vybrali sme si tak usetreny den. Napriek dazdu sme sa rozhodli ist do Valle de Frances, ktore malo byt velmi pekne a dobre sme urobili, ze sme vysli az hore a nevzdali to ako vacsina ludi v ten den - na cca hodinu sa urobilo uplne pekne, svietilo slnko, my sme si vychutnavali paradne pohlady priamo z pod cuernos a ked sme sa dali na cestu spat tak sa opat zatiahlo a zacalo prsat. Niekto tam hore nas ma rad 😊 Dalsi den nasledoval presun cez kemp Los Cuernos (lyzicka suseneho mlieka
vyhlady druhy den
pohlad na vezu, ktoru sme videli aj z Valle de Frances do kavy tu stoji 25 SKK) a dokonca cez plaz pekneho tyrkysoveho jazera 😊 az do kempu Las Torres z kade sme vyrazali. Okruh sa uzavrel, nas uz len cakali samotne Torres, najvacsia atrakcia tohto parku. Taka velka, ze vacsina ludi pride len kvoli nim. Az sa mi tam nechcelo ist. Dalsi den sme teda vyslapali udolim hore do kempu Torres postavili stan a potom odlahceni k samotnym Torres. Musim povedat, ze na fotkach to vyzera uplne inak a ze je to impozantny pohlad. Take sutre som este nevidel 😊 Ukazali sa nam cele len na chvilu a potom sa schovali do mrakov. Kedze Torres su zname tym, ze rano mozu byt uplne cervene od vychadzajuceho slnka, tak sme dufali, ze ich uvidime este rano a nastavili sme si budika 😊 No cestou padajuci sneh naznacoval, ze asi nic cervene nebude, iba ak nase ratafaky, napriek tomu sme sa vyskriabali az hore, pozreli sme sa na biele nic, dali sme si keksik, zisli dole, zbalili stan a zbehli uplne dole, chytili stopa k autobusu a v Puerto Natales si dali maso (jednu porciu pre oboch - take velke su v Chile porcie; v tej istej restike sme boli aj na
kemp Dickson
situovany na poloostrove. V pozadi ladovec Dickson novorocny obed) a zorganizovali si presun do Argentiny neplanovane cez Punta Arenas. Este nikdy sme taky dlhy trek nespravili a svorne dufame, ze uz ani nespravime 😊
Advertisement
Tot: 0.139s; Tpl: 0.012s; cc: 18; qc: 87; dbt: 0.1018s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.3mb