Advertisement
Published: February 23rd 2008
Edit Blog Post
We bought direct bus tickets to La Paz from Uyuni (where we finished our 4 day tour). Normally, it should be 6-7 hours journey. But unfortunatelly, our bus got stucked in the mud after the 1st hour. Everybody tried to help. We spent there an hour trying to get bus back on the road. 3 other buses came and tried to help. But the bus did not want to continue anymore. So we were split to the other buses (with some difficulties because the buses were already full) and had to travel to Oruro which is the town on the way. We got money from the bus driver, so we can buy tickets from Oruro to La Paz. When we got to Oruro, there was a strike and bus could not get to the bus station properly. But we made it after few stops and by side streets. We had enough and decided to sleep in Oruro. It was evening already and we did not want to come to La Paz at midnight and to look for a hostel. So we travelled to La Paz next morning. And we could enjoy very strange views on this city. La Paz is situated
Ulica v Uyuni
a hostel, kde sme spali. in 800 deep canyon which is covered with houses next to each other. It is a very unusual place.
V Bolivii sme spoznali tieto mesta: Tupiza, Uyuni, Oruro a La Paz. Spoznali sme ich vo vymenovanom poradi a zaroven v tomto poradi rastie aj pocet ich obyvatelov. Domy v prvych dvoch z nich su postavene len z
nepalenych tehiel, ktorych je pri kazdom dome pre istotu zasoba - zrejme treba castejsie opravovat, hlavne ked prsi. Na strechach je igelit a na nej nejaka trstina. Vsade je dost bordelu, ale nikomu to
nevadi. Prve dve vymenovane nemaju asfaltove cesty len ujazdenu hlinu ako aj vsetky cesty su len hlinene vratane hlavneho tahu na Chile, druhe dve su spojene asfaltkou ako aj tah do Peru. Druhe dve mesta su
velke, vsade je premavka, ze sa neda prejst cez cestu a dopravu sa snazia riadit dopravni policajti. Ale v podstate plati vopchaj sa kam mozes, inak ostanes stat. A tak sa tam aj jazdi - v La Paz (znamena
mier) sme zazili peknu cestu taxikom, kde sa sofer uplne s kludom rozpraval so zakaznikom na prednom sedadle a pri tom sa vrhal medzi auta na centimetre - no u nas by asi
taky kludny taxikar nebol. Ako
som uz pisal velmi nam to pripomina Thajsko a tak aj v tych velkych mestach je kopec stankov s jedlom na ulici - vselijake jedlo, kopec stankov vytlaca stavu z cerstveho ovocia (toto sme si oblubili - pohar
stoji 6 korun), samozrejme je tu kopec oblecenia z lamy a kopec taxikarov, ktory nam lezu na nervy. Aka krehka je doprava v Bolivii sme mali moznost okusit na vlastnej kozi ked sme si zaplatili priamy spoj Uyuni - La Paz. Cesta ubiehala velmi peknou krajinou - az som si musel vytiahnut fotak a vyzeralo to na nudnych 6 - 7 hodin az kym autobus zrazu nezapadol - skutocnost, s ktorou clovek ako my akosi nepocita. Bolo zaujimave vidiet ako to tu riesia - vsetci hned zacali radit, skoro kazdy chlap si lahol do tej hliny a pozeral pod kolesa, ci uz mal sviatocne gate alebo ine, zeny si vacsinou sadli (po tom co si velmi umne odskocili na potrebu hned vedla autobusu) obdalec a pozerali. Vodic aj s pomocnikom sa zaspinili najviac, lopatami a
krompacom kopali co to dalo, potom sme uz aj my cestujuci nosili kamene a tlacili, potom sa koleso, ktore este viac zapadlo
nadvihovalo zdvihakom a to az dovtedy kym neprisiel dalsi autobus, z neho sa
vyhrnuli ludia a zacalo sa to odznova - kazdy radil, kopalo sa a tlacilo 😊 Medzitym sa za nas zaradili este dalsie dva autobusy, z oboch vystupili ludia a radili, no a potom nam sofer dal prachy na autobus z Orura do La Pazu a poprosil nas nech sa napchame do tych daslich autobusov, ze nas zavezu do Orura. To tiez nebolo lahke, lebo vsetky 3 autobusy tvrdili, ze su plne a nikto nas 11 gringov nechcel vziat. Domaci sa samozrejme stihli porozdelovat do autobusom pred nami, kedze asi poznaju, ako tu veci chodia. Nakoniec sa 1 autobus nad nami zlutoval a vsetci sme sa do neho natlacili. Tak sme zvysne 4 hodiny stravili postojacky. Ked uz sme boli skoro v Orure, aby to nebolo len take jednoduche, tak tam prave prebiehal strajk a autobusar nam oznamil, ze musime vystupit a do centra ist pesi, lebo cesty boli preplnene a nedalo sa ist dalej. Tak sme nadseni vystupili, pobrali batohy a diskutovali co dalej. V tom sa ale pohla premavka, zakricali na nas batohy do autobusu a rychlo sme nastupili a nakoniec sa doviezli busom az na
Najskor to bola sranda
a vyzeralo to len na kratku zastavku. stanicu. My sme sa radsej rozhodli prespat v Orure, lebo sa nam vobec nechcelo hladat ubytovanie v La Paze o polnoci (vtedy by sme tam asi dosli). Oruro nas zaujalo tym, ze rano stali osli vselikde po uliciach co by clovek cakal skor na dedine nez v takom meste.
Pohlad na La Paz je jeden z najnevsednejsich ake sme kedy mali - je to mesto hlboke aspon 800 m a prichadza sa k nemu zvrchu, takze clovek ma pohlad na kanon, po ktorom sa az do hora splhaju domceky (tie su tu murovane z palenych tehiel),ale to je dom na dome, ziadna zelen nic, len domy, domy. Na stanici sme si zobrali taxik v nadeji, ze nas nezavezie do spleti uliciek a tam nas preda, nim sme sa dostali do
vcelku dobreho hotela, ktory vsak mal velke fugy medzi oknami, takze bolo pocut vsetko z ulice, najma trubenie. A tu musim este povedat, ze truba je tu po plynovom pedali asi najviac pouzivana suciastka v aute. Trubi sa vsade a stale. Tu to ale pri tej premavke asi ani inak nejde. V La Paze sme boli na jednej peknej vyhliadke, co bolo vlastne take platene detske ihrisko a vo Valle
de la Luna, co je take velmi
zerodovane udolie s jednym indianom hrajucim na pistalke na jedom z kopcekov 😊. Inak je tu velmi lacno a su tu mili ludia a pekna krajina. Bolivia nas ocarila a urcite sa vratime ked sa bude dat.
Advertisement
Tot: 0.064s; Tpl: 0.013s; cc: 12; qc: 29; dbt: 0.0328s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb