Death Road Downhill

---

Na vcerajsi den budeme asi este dlho s laskou spominat. A nase zadky tiez.. Absolvovali sme downhill zjazd na bikoch z La Paz do Coroica. Napriek ocakavnym stratam sme to nakoniec prezili obaja, comu doteraz nemozeme uverit. V skupine nas bolo sedem (2ks slecna, 5ks junak) a dvaja instruktori. Jeden instruktor isiel vpredu co to dalo (a my plus dalsi dvaja sebevrahovia za nim) a druhy vzadu sprevadzal opozdilcov, teda slecny. :-) Este s nami isiel doprovodny Jeep vezuci nahradne bicykle a ine uzitocne veci, napr. banany.
Prva cast cesty, cca 30km, bola po asfaltke a nieco ako brzdy bola cira zbytocnost. Predbiehali sme v pohode auta vseho druhu a so zatatymi zubami vyberali zakruty. V tejto casti treba priznat prvenstvo Kostovi, pretoze jeho zanedbatelne vyssia vaha sa nezanedbatelne prejavila. Iginovi nepomohlo dokonca ani vynajdenie noveho sposobu sedenia na biku, pracovne nazvane "Lezim na tyci a je mi dobre"..
Druha cast zjazdu uz bola malicko adrenalinovejsia. Preslo sa na staru cestu do Coroica, ktora je z jednej strany lemovana stenou porastenou niecim, z coho by mal Tarzan radost a na druhej strane cloveka caka krasny vyhlad do nekonecnej hlbiny. Cesta je uzka, bez asfaltu, miestami zalievana vodopadmi. Jej okraj je posiaty krizmi a instruktor si neodpustil ukazat nam kazdy zruteny autobus a kamion na ktory si spomenul.
Z povodnej domnenky, ze tu sa asi pojde pomalsie, nas rychlo vyviedli. Nasadilo sa nadherne adrenalinove tempo a stacit veducemu vypravy chcelo zablokovany pud sebazachovy a v zakrute obcas zavrete oci. Tu treba zase priznat vitazstvo Iginovi (to ako mne samozrejme), asi ze castejsie zatvaral oci. Raz sice nedobrzdil jednu zakrutu a chybali len milimetre aby nehodil drzku do dzungle, ale nakoniec len pokosil nejake zahadne tropicke byliny a obaleny blatom a listim bez zastavenia svihal dalej.. :-)
Po skonceni jazdy nas cakala zasluzena sprcha, nejake papanie a navrat do La Paz, kde sme prisli asi o osmej vecer do krasneho dazdiveho necasu. Zazitok to bol neuveritelny a mozeme kazdemu len doporucit. Keby bol cas, ideme hned zase. Aj ked to chvilkove stupanie za La Paz bolo dost traumaticky zazitok. Ono slapat na bicykli do kopca v 4km.n.m su riadne muky. Ale to co nasledovalo potom.. :-)
Dnes uz odchadzame do Copacabany, ktora lezi na brehu Titicaca. Nechytili sme turisticky bus, tak nas caka dalsi "bus normal". Este ze ma cesta len tri hodiny..

---

Photos

Pohoda na asfaltke..
takto to vyzeralo na zaciatku

Zacina sa to komplikovat
Sudruhom z Bolivie dosiel asfalt

Puzzle
Najdi na obrazku cestu

Romanticka vyhliadka
Kam to az mozem spadnut?

A samotny tatos
tento je Igiho :-)

Cesta
co dodat?

Comments

[K@TiA]

s5 zivi
fuu no vidno ze veta davajte tam na seba pozor alebo len aby ste prisli domov zivi a zdravi vam hovori len velmi malo :) ale nie no vyzera to fakt uzasne len neviem ci prave ja by som sa na taketo nieco dala nahovorit - hlavne asi kvoli tomu slapaniu do kopca :o) ale ten zjazd musel byt vazne uzasny asi vam trochu zavidim :) igi inak dufam ze si v popise nic nezatajil a nedolamal si sa pri tom pade... oki tak no co povedat davajte na seba aspon pozor a dojdite zivi a ak sa bude dat tak aj zdravi :) papa

[Kosto]

Igi je gumeny
Ja som sa ani nezrubal, len som presiel nejakym divnym krikom a vyzeral potom ako keby som vyliezol z bahenneho kupela. :-) Ale naozaj to stalo za to a aj to slapanie byt nemuselo. Kto chcel, mohol sa ten kusok odviezt Jeepom.. :-)