Advertisement
Published: January 29th 2008
Fitz Roy is for us the best area in Argentina we have visited. The wheather was awesome, the trails short and the views great. We had a 2 day rest here (for Xmas). Then we made 3 day trek around Mt. Fitz Roy masiv - was very beutiful and not much exhausting, so it was perfect after our illness. But then the wheather changed and we decided to move on to El Calafate.
Rano sme sa prebudili v kempe, ktory sme si rano o tretej po prichode naslia videli sme nadheru, tak sa v nas opat prebudil horolezecky duch, zbalili sme stan a na sviatky sa presunuli do hostela, nech mame strechu nad hlavou. Den sme este polezali, kedze sme nechceli nejako uponahlat to ze sa uz citime lepsie, ale dalsi den sme si uz vysli na kratku 2 hodinovu prechadzku na dve vyhliadky - jedna na masiv Fitz Roy a druha na druhu stranu, na nekonecnu pampu, ktoru sme prisli. No a dalsi den sme sa uz pekne zbalili, male batohy sme ako vzdy s napotrebnymi zaloznymi ponozkami a inymi vecami dali do uschovne, ktore v tychto krajinach dobre funguju v kazdom hosteli a vykrocili sme smerom na kemp
Agostiny - prvy kemp na ceste na spic Cerro Torre. Bolo sice trochu pod mrakom, takze Cerro Torre pocas cesty nebol vidiet cely, ale islo sa velmi peknym prostredim, cestou sme stertali horolezcov vlaciacich si svoje sudy a zostupujucich dole, co nam vravelo, ze pocasie asi chvilu nebude dobre, ale dufali sme, ze budeme mat stastie. V kempe sme boli za par hodin - Fitz Roy area je super v tom, ze je tu vsetko tak blizko. Z kempu je to k lagune Torre asi 5 minut a poriadne tam fucalo a na chvilu sa nam ukazal aj spic. Pod Cerro Torre je ladovec a z neho sa kusky odlamuju do laguny a potom su hnane vetrom na druhy breh. Su pekne bledomodre. Vecer som zaspaval s pocitom, ze sa mi splnil sen byt pod Cerro Torre a citil som sa minimalne tak ako keby som ho vyliezol. 😊
Dalsi den sme sa presunuli priamo pod Fitz Roy a vysli na vyhliadku k lagune de los Tres, kde sme si pockali na zapad slnka za najnizsi mrak a zisli spat do kempu. Ako vzdy aj tentokrat bola na veceru sackova polievka, ktora v takych chvilach velmi chuti. Este aby som
napisal nieco ku kempom ako sme ich zazili my - su plne stanov, vselijakych ludi, zem je uplne bez travy a udupana, vsade lezi kopec dreva, konarov a haluzi, nad nasim stanom bol pravidelne nejaky suchy strom a nez sme zaspali (tak 10 sekund) sme sa bali, ze v noci pride silnejsi vietor a na nas spadne. Pravidlom je jedna kadibudka na kemp, ktora aj tak vyzera a aj tak smrdi.
Dalsi den sme s dali budiky na 5.30, ze pojdeme fotit vychod slnka, ale rano bolo oblacno, takze sme cakali skoro zbytocne. Ale nieco sme predsa len odfotili. Rano sme si este odskocili pozriet na vyhliadku na blizky ladovec, kde sme trochu stratili cestu a riesili sme to lezenim po obrovskych balvanoch, co ma tak vycerpalo, ze spat niesla batoh Sona. Kedze sa pocasie pokazilo uplne (prsalo), tak sme sa zbalili a najblizsou cestou sme sa vybrali do El Chaltenu, zakempovali v super peknom kempe zadarmo a dali si vybornu veceru. Po pozreti predpovede pocasia na najblizsi tyzden sme sa vzdali nadeje na znovuuzretie Cerro Torre a Fitz Roy a kupili sme si listok do El Calafate. Prave v tu noc (z 29.12. na 30.12.) sa v Argentine posuva
cas o jednu hodinu dopredu a sme o tom nevedeli, ale zrejme ani soferka nasho autobusu, tak sme rano normalne nastupili a o posune sme sa dozvedeli az v El Calafate, ktoreho navstevu sme zobrali dost utokom, ale to az nabuduce.
Advertisement
Tot: 0.083s; Tpl: 0.018s; cc: 11; qc: 28; dbt: 0.0404s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb
