pohorie Bucegi

---

Ráno nás nepríjemne prekvapilo - hmla ešte zosilnela a k tomu sa pridal hustý dážď. Vôbec sme si neboli istý čo robiť, ale aj tak sme sa vydali k lanovke. Boli sme si istý, že nebude premávať a pomaly sme začali rozmýšlať čo ďalej. Na naše veľké prekvapenie premávala a tak sme sa rozhodli nechať sa vyviesť hore. V kabínke sme boli my a ešte štyria pracovníci lanovky s lopatami. Na druhú stranu nás viacerí miestny varovali, že keď je pekné počasie, tak na lanovku sa stoja aj niekoľkohodinové rady, takže aspoň nejaká pozitívna správa.

Hore, v osamotenej budove lanovky sme si dali čaj. Dážď medzitým pomaly prestával a my sme sa vydali na chatu Babel. Kým sme k nej došli začalo svietiť slnko, hmla ustúpila a deň vyzeral oveľa sľubnejšie. Pri tejto chate sme zišli k lalomiciorskému kláštoru. Za kráštorom bola jaskyňa a tú sme samozrejme museli navštíviť. Jaskyňa prekvapila - pokračovala stále ďalej a ďalej, pred nami sa otvárali stále ďalšie priestory a potom zasa stále nižšie tunely. Na konci jaskyne bol prameň a obraz nejakého asi patróna.

Po tejto zástavke sme vyrazili do cabane Omu, kde sme plánovali prespať. Po ceste sme videli kopu oviec, kráv, koní a aj nejakých oslíkov. Pohorie Bucegi je náderné, jedinou vadou bolo množstvo odpadkov, ktoré rumuni nemajú problém zahadzovať kdekoľvek. Po ceste sme stretli nejakých pastierov s malinkým jahniatkom. Fotka a pohladkanie nás stáli tri cigarety. V diaľke sa postupne začali kopiť tmavé mraky, ktoré neskôr nabrali náš smer. Pomerne dlho sa nám darilo ustupovať, ale nakoniec nás dobehli a tak sme trocha zmokli. Ale bolo pekne teplo a tak nám to ani nevadilo. V kabani Omu sme dostali malinkú izbičku. Večer sme si kúpili čaj, chutil výborne, pýtali sme sa na recept, ale vraj je to tajomstvo, mali sme podozrenie na rum. Neskôr sme si dali ešte ďalšie čaje, skukli západ slnka a išli spať.

---