9. Opat Pohara - Navrat spod Annapurny

---

Dnes sme uspesne prileteli z Jomsomu pomedzi Daulagiri a Nilgiri spat do Pokhary a v paperke som si tu opat pripadal ako blbec. Tak som ju dal radsej dole, vytiahol posledne trochu ciste tricko a vysli sme si na prechadzku do "mesta". Nakoniec to skoncilo romantickym clnkovanim po jazere na ostrov a spat pri zapade slnka. A konecne sme spat na internete, takze v skratke zazitky z Annapurny.

1. Let do Manangu. Zazraky sa deju. Ze vobec priletelo nase lietadlo, ze sme po troch hodinach na letisku vzlietli, nasli to "letisko", nepomylili si ho s vedlajsim chodnikom a uspesne pred plotom dobrzdili. Batozinu nam hodili z lietadla rovno do travy, tak sme na nu vobec necakali. Opat sme v lietadle stretli nejakych Slovakov, co je pri pocte 10 pasazierov, z toho 6 serpov nevidana nahoda. Krasnou sceneriou sme v trickach preslapali cez Braku do Manangu, kde sme si na jacich kozusinach pozreli film o vypravach z jari 1996 na Everest.

2. Z Manangu sme pomedzi padajuce kamene, "modre ovce" a krasne kamenne vezicky dorazili do Tilicho Base campu, kde nam predchadzajuca mega skupina Spanielov vyjedla syr a vajcia.

3. Vyslapali sme do 5000 k jazeru Tillicho, ktore bolo podivne tekute a velke. Po navrate dosla aj ryza, tak sme sa urychlene presunuli do neskutocne zapraseneho lodgu Tilicho Peak, kde vsak ryzu mali.

4. Odtial sme sa ponad budhisticky klastor dostali k mastaliam Khasangu, odkial bol super vyhlad na koniky, kravicky, anapurny a gangapurny. Zostupili sme spat do hlavneho udolia Annapurna treku, a cez Yak Kharku s dobrymi jablkami a zlym jacim syrom sme presli do Chuti Lettaru, kde nas v obidvoch lodgoch nechceli ubytovat (cestoval s nami amik Josh, jeho kamos Lex dostal sneznu slepotu na Tilichu), tak musela nastupit Sona a poriadne im to vysvetlit. Takze nakoniec izba bola, dokonca s oknom, akurat nebolo sklo.

5. Presun do Thorung Pedi, jablkovy kolac s cajom, vyslap do Thorung La high campu. Kedze Josh tam prisiel o 8:30, nemusime byvat v dormitories. Vyhlad z kopca nad campom nadherny. Do tabora sa doklopytala francuzska za svojou tlupou, rano jej bolo zle, tak ju posadili/priviazali na kona a vyniesli do 4850, nech sa poriadne aklimatizuje. Kedze sme dorazili nezvycajne skoro, relaxujeme na slniecku v jedalni.

6. Skoro rano (na nas) o 7 vyrazame dohanat hore Thorung sedlom skupinky ospalych dychciacich turistov. Zistujeme, ze Nepalci aj v 5400 dokazu postavit cajovnu a vsetko omotat vlajkami. Niektori turisti sa fotili, iny dychcali, jeden sa snazil oprety o palicky telefonovat do Australie. Tesime a fotime sa s nimi, mame za sebou posledne stupanie, odteraz uz iba zostupujeme. a to poriadne, rovno 1700 metrov. Kolena sa raduju, tak radsej zastavujeme na obed pred Muktinathom. Udolie Mustangu je nadherne, samy suter a sukulenty, akurat v dedinkach rastu nadherne stromy. O jednej sme dole, ze vraj to malo trvat 8 hodin. Muktinath je diera na pohladanie, ale maju tu hotel Bob Marley, vyborny yak sizzler, a jablkovicu, asi palenu na jacom exkremente. Taktiez 2 skupinky Cechov a CD s Wanastovy Vjeci.

7. Z Muktinathu sa cez pevnost v Jarkhote proti vetriku prebijame do Kagbeni, krasneho mesta a vstupnej branu do Mustangskeho kralovstva. V Red House lodge v starom meste maju vyborne jedlo, tak skusame aj Local wine (robene z jacmena) a Cheng pivo (kvasnice s mukou, bez viditelnej upravy).

8. Rano splhame na vrch nad Kagbeni, napodiv nam nic nie je. Vyskusali sme si behanie dole kopcom po kamennej drti, krasne tlmi narazy na kolena a cesta dole trva zlomok vyslapu. Po ranajkach slapeme proti silnejucemu vetru do Jomsomu. S ocami plnymi prachu kotvime v hoteli Xanadu a objednavame miestnu specialitu - opat jaci steak. Navsteva muzea, nakup jablk, noviny rozlozia po stole a serviruju makucke masko, mnam, k tomu Everest pivko.

9. Rano odlietame do Pokhary, tentoraz uplne nacas a z asfaltovej drahy, takze ziadne vzruso.

---

Comments

[Duri]

som myslel z idete turistikovat..
A vy tusim len papkate a prespavate v dakych lodzoch.. :)