Advertisement
Rybar..
..v Tadlo Falls 5 - 6.12.2005 Vientanne Na to ze je Vientanne hlavne mesto krajiny sa nam zdalo vcelku v pohodicke, cele centrum sme obehli za 15 minut a nasli kopec peknych miest. Ubytovani sme boli v decentnom guesthouse hned pri rieke Mekong a hned dole sme mali slusnu Indicku restiku. Objavili sme tiez skvelu francuzsku kaviarnicku a jednu bageteriu s nefalsovanymi francuzskymi croissantami.
Z Vientanne sme odchadzali na druhy den z Juznej Autobusovej Stanice nachadzajucej sa na severnom konci mesta (pochopit tento fakt nam zabral asi dve hodiny bicyklovania). Tentokrat sme sli velmi slusnym autobusom celu noc az na juh do mesta Pakse. Cesta prebehla bez problemov, trochu sme mali obavy z toho busu, lebo naposledy cestou z Luang Prabang sme mali v buse chlapika, ktoremu spoza bundy vytrcal samopal (ked presiel cez ulicku a bolo mu ten samopal vidiet, bolo zrazu take ticho v autobuse ze by clovek pocul spendlik padnut. Nastastie chlapik vystupil na jednej z neplanovanych zastavok po ceste spolu so svojim nepouzitym samoplalom a par krabicami, ktore naplno zaberali zadne sedadla autobusu). Aha a tiez sme zabudli minule napisat do denniku o tom ako sme mali cestou autobusom obednu prestavku a po obednej prestavke ked sme sa
Cestou do Tadlo Falls..
..mala jedna cestujuca so sebou 100 kusov 10-kilovych baleni pracieho prasku.. vsetci vratili do busu sme v nom nasli cudziu tasku, ktora nikomu nepatrila. Bolo to prave v oblasti, kde v roku 2002 takto nejako strcili miestni partizani do vladneho autobusu bombu.. Ale nic take sa nekonalo, po desiatich hodinach sme dorazili do Pakse a chytili hned prvy ranny autobus do Tadlo Falls.
7 - 8.12.2005 Tadlo Falls Zo zaciatku vyzeral autobus do Tadlo Falls ako normalny lokalny autobus plny domorodcov, no hned po nastupeni sme zistili, ze z polovice sluzi ako zasobovaci voz.. Neverili sme vlastnym ociam ked sme na jednej z mnohych, mnohych zastavok vykladali jednej pasazierke vyse 100 kusov 10-kg baleni pracieho prasku. Predpokladame, ze minimalne 5 okolitych dedin bude najblizsi rok vyhravat sutaze o najcistejsie oblecenie roka. Bolo velmi naucne cestovat lokalnym busom, kde z krabice kikirikal nestastny uvazneny kohut a typek, ktory vyberal cestovne neustale mobilom organizoval vyzdvihovanie tovaru, ktory sme viezli v zadnej casti busu. Autobus bol taky plny, ze aj my sme museli sediet na plastovych zahradnych stolickach v ulicke... na rozdiel od slovenskych busov, kde by sme cely cas v tej ulicke stali.
Pri Tadlo vodopadoch sme sa ubytovali v bambusovom bungalove a vecer sme spolu s novymi holandskymi
Deti sa hraju..
..v rieke Mekong na ostrove Dhon Det kamaratmi rozoberali temu budhizmu, v ktorej oni boli velmi doma a zazili neobvykle veci v Indii a Nepale (napr. spominany typek z Holandska si v jednom chrame v Nepale 100 tisic krat klakol a lahol na zem na ocistenie duse; zabralo mu to nonstop 3 mesiace), co vyrazne ovplyvnili ich zivot. Bolo prekvapajuce pocut, kolko turistov sa dobrovolne stava na urcity cas mnichmi v budhistickom klastore a co to vsetko obnasa.
Po jednom dni relaxovania pri vodopadoch sme sa vydali dalej na juh, kde sa rieka Mekong rozvetvuje do mnohych ramien a vytvara tak takmer 4000 ostrovov. Cestovali sme opat lokalnym autobusom, co bola vlastne prisposobena dodavka na prepravu osob. Samozrejme sme aj tentoraz viezli so sebou kopec tovaru do okolitych dedin. Cesta vyzerala zo zaciatku kludna, az do chvile kym sme si vsimli neobvykle spravanie mladeho chalana, ktory sedel hned oproti nam. Drziac v objati svoj ruksak sa zacal zrazu bez priciny smiat a o sekundu neskor sa uz sklanal akoby mu bolo zle a potreboval si vyprazdnit zaludok. Nanajvys divne spravanie sa stupnovalo roztrhanim 500 kipovej bankovky a jej vyhodenim z okna. Jedlo, ktore po ceste jedol vzdy z polovice vyhodil von oknom a druhu pravidelne vypluval
Splav Mekongu
pri Si Phan Don do autobusu. Svojim chovanim si vysluzil pozornost vsetkych cestujucich, no my sme mali tu smolu, ze sme sedeli hned oproti. Ked chcel typek za chodu vyskocit z autobusu, nebolo pochyb, ze na niecom slape. Nakoniec vznikla mala roztrzka, ked si chcel nasilu sadnut medzi nas dvoch. To uz sme ho radsej chytili za ruky a pritlacili o sedadlo a chvalabohu pohotovy vodic zastavil autobus a typka sme vyhodili von na cestu.. Aha no a este sme museli cestou v autobuse odkopavat od seba sliepky, ale na to uz si pomaly zvykame ako beznu vec..
9 - 11.12.2005 Si Phan Don Spominanym autobusom sme dorazili do dediny Nakasan a zasluzili si obdiv miestnych obyvatelov, ked sme dobrovolne pomohli vylozit zo strechy naseho autobusu asi 20 debni piva. Potom sme sli motorovym clnom okolo ostrova Don Det na ostrov Don Khon. Na ostrove bolo medzi domorodymi domami roztrusenych zopar bungalovov, tak sme po chvilke hladania nasli jeden co sice nemal priamy vyhlad na rieku, ale v hojdacej sieti sa nam aj tak dobre lehnilo.
Prave v autobuse sme sa nahodou zisli s nasimi ceskymi bratmi, konkretnejsie Petrem - ceskou rockovou hviezdou (spevak z kapely Touyen) s vlasmi zafarbenymi
na zlto-oranzovo (nedal sa prehliadnut), Jakubom - Cech zijuceho v Australii, Alcu a Oliho - cesko-nemecky par z Regensburgu. A tak sme ako spravni bratia pocas nasledujucich vecerov poriadne zaparili. 😊
Jeden den sme preskumavali okolie na bicykloch, co bol idealny dopravny prostriedok, aby sme videli pomaly zivot Laosanov, deti kupajuce sa v do hneda sfarbenej rieke Mekong, a predierali sa ryzovymi polami na kamenistu cestu, na ktorej nas to potom riadne vytriaslo.
Na dalsi den sme sa rozhodli spoznat rieku Mekong priamo v akcii - na kajaku. Tak sme si pozicali nafukovaci dvoj-kajak velmi podoby Gumotex Palava. Strasne nepohodlne sa v nom ale sedelo. Horsie bolo ale, ze nas zobrali na bielu vodu vytvorenu obrovskym vodopadom na rieke Mekong. Tam sme sa hned po dvoch zaberoch padla vykotili a zazili trochu neprijemne pocity pod divokou vodou.. Ale chytila nas druha kanojka, tej sme sa chytili a uz volako sa potom dostali k nasemu clnu a pokracovali dalej.
Voda sa o chvilu ukludnila a Mekong sa opat rozsiril na sirokansku a relativne kludnu rieku. Nasim cielom bol maly kamenny ostrovcek uprostred rieky, z ktoreho sme potom pozorovali vyskakovat z vody Mekongskych sladkovodnych delfinov. Su to krasne 1,5m
Kratie
osarpane stare kolonialne domy a pravy kambodzsky trh velke tvory, ktore sme ale zial videli len z velkej dialky. Dalej sme padlovali sirokanskym Mekongom az do dediny, kde sme potom hodili lode na strechu tuk-tuku a frcali naspat.
11 - 12.12.2005 z Laosu do Kambodze Skoro rano sme sa prepravili lodou a tuk-tukom na hranicu medzi Laosom a Kambodzou. Po nejakych skromych uplatkoch (povedali nam ze v nedelu musime zaplatit za "overtime") na oboch stranach rieky sme si sadli do speedboatu a zazili neskutocne krasnu hodinovu jazdu dole riekou Mekong do mesta Stung Treng.
Prve dojmy z Kambodze boli ze su mesta o cosi spinavsie, ale ludia privetivejsi ako v Laose a ovladajuci skvele cudzie jazyky. A mile je ze Kambodzanky nosia kadejake klobuciky a klobuky s maslami v style princezny Diany.
Zo Stung Trengu nechodia ziadne normalne autobusy.. a tak aj ked uz sa stavame vcelku ostrielani cestovatelia a nenechame sa len tak lahko okabatit, v Stung Trengu nam neostalo nic ine ako padnut do pazurov miestneho cinskeho podnikatela "Mr. T". Ten nam dohodil exluzivnu (cenovo) dopravu rozpadavajucou-sa dodavkou, ktora mala deravu podlahu a na prasnej ceste nam tymi dierami do vnutra prudil prach tak, ze sme museli dychat cez vreckovky. Dodavka mala kapacitu asi 12 ludi, ale bolo nas tam 25 vratane 8 ludi na streche. Vodic jazdil uplne sialene a ked sme 60-km rychlostou prelietavali jamy o velkosti maleho detskeho bazenika, mali sme pravdu povediac dost. Toto peklo trvalo asi 3 hodiny a dorazili sme do mesta Kratie.
V Kratie nas samozrejme chcel sikovny sofer hned doviezt do nejakeho spriazneneho guesthousu od ktoreho by dostal proviziu, ale my sme trvali na tom ze vystupime v centre. Po kratkej prechadzke sme nasli obstojny hotel a zjednali cenu na 3 dolare 50 centov za izbu aj s telkou a CNN..
Kratie bolo sice dost spinave, ale malo celkom pekne stare domy a celkom zivu atmosferu. Smutok bol len ze na nas stale utocili kadejaki miestni podnikatelia ktori sa nam snazili predat listok na jeden z dvoch autobusov, ktore odtialto rano smerovali do Phon Penu.
Cesta do Phom Phenu nasledujuce rano bola oproti predoslym skusenostiam uplnym luxusom. V postarsom klimatizovanom autobuse sme dofrcali po 6 hodinach jazdy celkom pohladnou kambodzskou krajinou s ryzovymi poliami do hlavneho mesta Kambodze.
12.12. 2005 Phom Phen V Phom Phene uz sa pomaly ucime ako odolavat dotieravym predajcom, taxikarom, motorkarom a vsetkej tej dotieravej havedi co tu na nas neustale utoci. Treba povedat jeden krat razne "No" a potom uz sa vobec na nich nedivat a uplne ich ignorovat.. Akonahle sa s nimi pusti clovek s nimi do reci (Where are you from, where you go ?), uz sa ich nezbavi..
Vecer sme obehali na motorkach mesto. Dost nas prekvapil Royal Palace, ktory bol velmi pekny a v prekvapivo dobrom stave. A vsade strasne malo turistov. Zastavili sme sa aj na miestnom trhu, kde predavaju oblecenie a topanky zapadnych znaciek, ktore sa siju v Kambodzi. Dostat tu nohavice Columbia za 3 dolare, alebo kosele GAP za $2,50, no nekup to.
UpdateTeraz uz sme na pobrezi v Sihanoukville a lehnime na plazi, odtialto do Anghkor Watu a domov.. tak uz len jeden dennicek 😞
Advertisement
Tot: 0.118s; Tpl: 0.011s; cc: 7; qc: 45; dbt: 0.0729s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb