Advertisement
predavacka
na plazi v Sihanoukville 13 - 16.12.2005 Sihanoukville Z Phnom Phenu sme sli expresnym busom po vcelku fajnovej ceste do jedineho morskeho pristavu v celej krajine - mesta Sihanoukville. Je to taktiez zatial jedine miesto v Kambodzi, kde sa pomaly zacal rozvijat primorsky turisticky ruch. Samotne mesto bolo dost nepekne, ale plaz Seredenpity Beach na ktoru sme dorazili bola celkom pohladna. Bolo na nej vedla seba zo 7 skvelych restauracii/guesthousov na sposob slovenskej Carovne (BB), alebo trebars Verne (BA) s perfektnou atmoskou, skvelymi jedlami a povacsinou europskymi majitelmi. Na drinky sme chodili napriklad do jedneho baru, ktory si prenajali 5-ti europania, ktori tam cely den kvasili a obcas aj obsluhovali. Ubytko sme mali perfektne vo vlastnom romantickom bambusovom bungalove s vyhladom na more. Bungalovy vlastnil jeden mlady britsky par.. Vseobecne sme stretavali dost europanov, ktori sem zjavne niekedy davno prisli len na par dni na dovolenku a z roznych dovodov sa tu rozhodli ostat.
Na druhy den sme sa rozhodli ist na vylet lodou na blizke ostrovy, spojeny s potapanim. Potapanie bolo celkom obstojne co sa tyka rybyciek a koralov, ale bola tam dost zla viditelnost. Cestou naspat sa nas vyletik ale zmenil na male peklo, pretoze zacal strasne fukat vietor, vlny narastli
nas bungalov
v Sihanoukville do obrovskych vysok a kapitan nasej malej drevenej barky mal dost co robit aby sme sa dostali naspat do pristavu. Po prvej hodine hojdania sa na vysokych vlnach zalaha polovica osadenstva na podlahu lode, kde sa snazila stabilizovat svoje zaludky. Druha polovica osadenstva pomahala kapitanovi aspon pohladom zdolavat vysoke vlny, ktore sa na nas rutili. Povodne sme sa mali plavit cosi vyse hodiny, ale trvalo nam to nekonecne tri hodiny kym sme sa vytraseni dostali z potapacskej lokality do pristavu. Uff.
Dalsie dni v Sihanoukville sme chodili na rozne plaze na pozicanej motorke a prejedali sa v kadejakych restauraciach. Cesta autobusom na sever zo Sihanoukville do Seam Riep bola casovo dost zdlhava (9 hodin), ale prebehla vcelku v pohode..
17 - 20.12.2005 Siem Reap - Angkor Wat Perlu vsetkych historickych pamiatok - slavny Angkor Wat - sme si nechali na zaver nasho vyletu. Okolo chramu zapisaneho do dedicstva UNESCO vyrastlo za posledne roky obrovske turisticke centrum - Siem Reap. Ked nas autobus zastal na stanici, okamzite sa na nas vrhlo asi 50 taxikarov a vsetci vykrikovali a liepali sa na nas, bolo to dost zle. Ked sme si vytahovali batohy z kufra autobusu zacalo ma par
Angkor Wat
moj otec a jeho brat v roku 1967 chlapikov tahat za rukav, tak som sa aj par krat zahnal a normalne ich rukami odohnaval a odstrkaval. V tejto strasnej tlacenici a hluku sme si vsimli obdalec stat chlapika, ktory drzal napis "Please take my tuk-tuk ! I don't want to hassle you. I am friendly, reliable, and good price". To sa nam zapacilo ako dost originalny a jedinecny marketing, a tak sme sa prelaktovali az k nemu a nechali sa odviezt do mesta. Z chlapika sa naozaj vyklul celkom v pohode typek, chvilu nam trvalo kym sme nasli nejaky volny guesthouse, ale cestou sme sa tiez dohodli na tom ze nam na druhy den spravi celodenny odvoz po chramoch.
Rano sme s nasim novym kamaratom - Soplenom - vyrazili o nekrestanskej piatej hodine rano, aby sme stihli vychod slnka nad hlavnym chramom - Angkor Watom. Cely komplex chramovych budov je obkoleseny 190 metrov sirokou vodnou priekopou. Cez tuto priekopu vedie stary kamenny most, po ktorom sme sli takmer uplne po tme. Za prvou vstupnou branou bolo par schodikov a ja som spoznal ze presne z tychto schodikov fotil moj stary otec mojho otca a jeho brata pred 38 rokmi a vznikla tak rodinna fotka ktoru som si
Vychodna Brana
Miro na bicykli pri Angkor Tham velmi dobre pamatal uz z detstva.
Ked som porovnaval tu fotku s nasim vyhladom vlastne sa za tie roky nic nezmenilo - okrem par novych paliem - a este zopar stoviek ludi, ktori teraz cakali s nami na vychod slnka a ktori pobehovali po hlavnej pristupovej ceste ku chramu a tak znemoznovali spravit nam fotku v tej istej kompozicii (s ludoprazdnym Angkor Watom) ako moj dedo.
Chvilu sme sa motali po hlavnom chrame a potom sme sa pomaly presuvali po okoli. Okrem Angkor Watu je totiz v okoli Siem Reapu obrovske mnozstvo dalsich rovnako monumentalnych chramov. Niektore su dost zruinovane a priam prerastene dzunglou, ale vsetky su naozaj obdivuhodne pamiatky po obrovskej civilizacii z 9 az 14 storocia n.l. Je nepredstavitelne ze v dobe, ked mal taky Londyn 50 tisic obyvatelov zilo udajne na tomto mieste milion Kmerov.
Na okolitych chramoch nebolo vela turistov a tak sme casto uplne sami pomaly nasavali neskutocnu atmosferu zrucanin a divokej dzungle. Jedine minus boli deti, ktore nas vsade otravovali aby sme si od nich kupili nejake suveniry, obcerstvenie, pohladnice a kadeco.. A na odpoved "no" vacsinou nereagovali alebo sa snazili rozvijat konverzaciu otazkou "why no?".
Cez obed sme povedali
hlavy diablov
pri vchode do Angkor Thamu Soplenovi - nasmu vodicovi - aby si k nam prisadol a porozpraval cosi o sebe. Je to 28 rocny chalan ktory obstojne hovori anglicky. Rozpraval nam o jeho neutesenych vyhliadkach na zivot v Kambodzi. Ako statny zamestnanec by zarabal od 10 do 40 dolarov mesacne. V statnej sprave sa da zarobit len na vyssich postoch (na uplatkoch), ale na tie sa da dostat len cez znamosti. V sukromnych firmach sa udajne zaraba 100 az 200 dolarov mesacne, ale tam sa da dostat opat len po znamosti. Hovoril ze mu rodicia uz zomreli a tak posiela domov mladsiemu bratovi a sestre peniaze aby mohli chodit na skolu. Rozsiahle nam popisoval jeho mesacny rozpocet a nam bolo jasne ze naozaj musi hladiet na kazdy peniaz..
Dalsi den sme si pozicali bicykle a pozerali dalsie pamiatky v oblasti. Najprv sme boli v starom kamennom meste Angkor Thom, plnom chramov porovnatelnych s Angkor Watom. Mesto bolo take rozsiahle, ze aj napriek velkemu poctu turistov sme nasli v dzungli obrovske kamenne brany, pri ktorych sme boli dlho uplne sami. Potom sme boli v chrame Ta Prohm, ktory mal fajnu atmosferu vdaka tomu, ze v nom ponechali obrovske stromy ktore prerastli cez mury a steny
Te Phram
strom vrasteny do chramu.. chramu. Korene stromov prepletene cez starobyle steny poskytovali slusne scenerie, cosi z toho sme pofotili.
20 - 22.12.2005 cesta domov ! Tak dnes odchadzame minivanom zo Siem Reapu cez hranicny prechod Poy Pot do Thajska a do Bangkoku. Odtial letime domov - akurat pod vianocny stromcek.
Advertisement
Tot: 0.089s; Tpl: 0.011s; cc: 7; qc: 45; dbt: 0.0482s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb
dnk
non-member comment
uz sa Vas neviem dockat priatelia! stastnu cestu a pohodovy let Vam prajem. Dovidenia doma. dnk