Advertisement
Published: March 27th 2006
Edit Blog Post
Ahoj,
pre tych, co uz citali predchadzajuci prispevcok, by som ich chcel upozornit, ze tam pribudol nejaky text a davnejsie aj nejake fotky - to len tak aby ste o nieco neprisli 😊.
Takze z Christchurchu sme sa presunuli do Kaikouri, kde hlavnym bodom nasho programu bolo plavanie s delfinmi. Okrem toho su tam aj pekne hory, ako sme zistili a ktore prave boli zapadane cerstvym snehom na vrcholkoch. Povodne sme s delfinmi chceli plavat pri CHCH, ale tam bolo velmi zle pocasie a vsetky vypravy boli zrusene, tak sme sa pokusili tu. Ked sme prisli, tak nas hned schladili, ze najblizsi volny termin je asi o tri dni a tolko casu sme tam my stravit nechceli, ale zapisali sme sa na cakaciu listinu. No a nakoniec nam to vyslo, ale rano o 5.45 sme uz museli byt nastupeni, rozdali nam neopreny a pustili film ako sa treba spravat na mori. Ked sme konecne vyrazili, vsetci uz nahodeni v neoprenoch, uz zacalo svitat. Moc sa nam teda do tej studenej vody nechcelo, ale co uz, ked sme si to zaplatili. Vyrazili sme na ocean za nasim "open ocean experience" ako to nazyvali a pokusali sa najst nejaky krdel delfinov. To sa
im po case podarilo a tak pre nas nastal cas naskakat do vody. 😞 No bolo to vcelku v pohode, ten neopren fungoval - nebola v nom moc zima a este aj nadnasal a ked sme prvy krat ponorili hlavu do vody a zbadali pod sebou plavat delfinov, tak sme na vsetko okolo zabudli a bolo to proste uzasne. Prehanali sa okolo, plavali vedla nas, paradicka, tazko popisat. Po nejakej tej stvrdhodinke nam ufrnkli, na nas zatrubili aby sme sli naspat na lod a sli opat hladat nejaky krdel. tak sa to zopakovalo 3x a na zaver nam nasli este taky obrovsky krdel, ktory sme si aspon pofotili z lode. Alebo sme sa aspon snazili, pretoze sme sa strasne triasli od zimy. zistili sme tiez, ze neradi plavame lodou, pretoze tie vlny nam fakt nerobili dobre. Mne bolo zle menej, ja som nevracala a Jancovi bolo zle viac... (a nakrmil rybky vlockami s mliekom) Potom sme si dali teplu sprchu, ta bola v cene a isli sme si ukludnit zaludky do auta. V ten den sme este chceli vyjst na miestny vyhliadkovy kopec, tak sme sa presunuli k vychodiskovemu bodu a tam som ja Janco v aute spal asi 1.5
hodiny 😊 . Potom mi uz bolo lepsie 😊 Ale aj tak sa mi moc nechcelo vysli sme za hodinu na prvu vyhliadku, pofotili sme sa, aj tak nebolo moc vidiet, kvoli oparu nad morom, a isli sme spat. A to sme si zobrali super tabletky proti nevolnosti, ale ocividne nezabrali. Od tej doby nemam rad vlocky s mliekom.
Nasledoval presun dalsou spojnicou vychodnehoa zapadneho pobrezia - Lewis Pass, kde sme sa len zastavili v Hamner Springs - kupelne mesto pri teplych pramenoch, ktore sme len okukli a isli dalej do miest, kde mali byt teple pramene volne pristupne. Ako nas nas bedeker varoval, toto miesto nie je nijako oznacene a treba ho trochu hladat. Navyse nam dost prsalo, tak sme ani nevedeli, ci to miesto chceme najst. Ale nahoda tomu pomohla a nasli sme to. Povodne sme sa zastavili na odpocivadle, len na wc, ale boli tam na aute dalsi nejaki tipci, kt. nam povedali, ze to je tu blizko a je tam malo vody. To nam nevadilo a v jazierku o priemere 1.5 metra a hlbke asi 15 cm 😊 sme sa uz za chvilu cvachtali obaja za dost nezelanej pritomnosti sandflies. Jazierko lezi asi 0.5 metra od
rieky dost studenej a priamo na cesticke veducej nevieme kam, tak keby isiel niekto, co nevie o tomto jazierku okolo iste by bol na nas dost zaujimavy pohlad - dvaja blazni su v zime v dazdi ponoreny v malickom jazierku, alebo skor velkej kaluzi, plnej zelenych rias priamo na ceste a muchy ich stipu kde sa da a oni si ich ani neodhanaju 😊. Na vysvetlenie - muchy sme si nemohli odhanat, lebo nam z vody trcali len hlavy - to aby nam nebola zima, a v tychto jazierkach zije nejaky zivocich, co sa dostava cez ucho a nos, ked ponorite hlavu do vody, do hlavy a je z toho nepekna choroba, a my sme sa bali aby sme si pri tom odhanani nefrkli vodu niekde do uvedenych miest 😊.
Dalsia zastavka na nasej ceste bol Nelson Lakes National Park. Kopce su dost podobne nasim Nizkym Tatram a da sa tam robit hrebenovka, co mna velmmi tesilo a teda sme sa podujali prave na tuto cast tohto parku. Vysli sme zavcas rana, aby sme si chytili na chate, kde sme chceli spat dobre miesta, tak sme sa balili vlastne este za tmy. Po par metroch stupania sme videli, ze sa
na hrebeni
Nelson Lakes nieco belie nad nami, najskor sme si mysleli, ze je to len orosena trava lesknuca sa v rannom slnku (kolka poetika! 😊, ale ked sme vysli vyssie, tak sme zistili, ze je to sneh. No aked sme boli na hrebeni, tak sneh bol uz uplne vsade a to bolo super pekne 😊 A navyse taky paradox, ze pred par dnami sme sa nahanali v mori s delfinmi a teraz mame uz sneh pod nohami. Malio sme dost oblacny den, ale ked sa to sem tam otvorilo, tak sme mali velmi pekne zasnezene vyhlady. Na chatu sme prisli prvi 😊 a chytili sme si tie najlepsie fleky. Chata Angelus lezi pri jazere, nachadzajucom sa ocividne v krateri byvalej sopky, ved posudte sami. Este sme sa podujali na dalsi vylet na kopec, z ktoreho bol pekny vyhlad na cele okolie. Druhy den nam uz prsalo, tak sme len zliezli najblizsou dolinou spat k autu. Lucime sa a odchadzame smer sever juzneho ostrova.
Advertisement
Tot: 0.135s; Tpl: 0.01s; cc: 17; qc: 90; dbt: 0.0947s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.2mb
Brano
non-member comment
Pozdrav od fanusika :o)
Caute. Vidim, ze sa Vam dari naozaj skvele. Ta sopka vyzera uzasne, tiez tulene a samozrejme aj delfiny. Radi by sme videli aj viac fotiek. Ak to bude mozne, zverejnite toho viac. Neviem ci viete ale s Fronkacom sa chystame cez Adrentour na Mt. Blanc. Uz sme si to aj objednali a zaplatili. Takze teraz nas caka trening a pripravy. Mali by sme tam ist koncom augusta. Ja osobne by som sa chcel tento rok vystverat aj na Gerlach a tiez by sme s Fronkacom chceli absolovat Orliu Pert. Piste, piste, piste. B. P.S.: Dobre sa čítate. ;o)