Letiska, pady a Pennsylvania

---

Tak som bola prvy krat v laundromate, to je sila. nikto tu nema pracku a vsetci chodia s velkymi vreciami do laundromatu. maleho kamrliku, kde su len pracky, susicky a par stoliciek…vyborne. co je vyborne su tie susicky, ako velke pracky, ktore vsetko vysusia …za pol hodku som uz suche skladala. uplne odpadava ten zbytocny krok …vesanie pradla! to ma nikdy nebavi))

Od Tea, americana s ktorym mavam konverzacie som sa vcera dozvedela, ze to nestastie v Moskve maju na svedomi ceskoslovenski separatisti. kedze tu nesledujem ziadnu televiziu ani dennu tlac, najprv som vobec nevedela o com toci a ked som mu povedala, ze ceskoslovenski to urcite neboli, tak ostal pri tom, ze boli teda ceski.. Oznamil mi to ako uzasnu novinu..tak som sa mu snazila vysvetlit, ze cesky separatista neexistuje…finally cecenci, ale aj takto sa tu siria informacie…
Minuly tyzden sme boli s Andym a Camillou na vylete. Na letisku, starom Brooklynskom letisku, kde chce Andy robit v lete festival… prenajal auto, isiel si to tam obzriet, zaplatit najomne a tak som sa hned napchala do auta a isla na vylet. Camilla je jeho kamaratka z Danska, s ktorou spolu robili v Taliansku a teraz prisla na pol roka do NY..
Bolo to uzasne, zmena, auto a new york z auta…predmestia queensu, brooklynu, a potom asi 20 minutova cesta na letisko. Najprv sme isli navstivit jednu tlaciaren, kde andy dohodol tlac flyerov pre festival…tlaciaren, stara znama vona, tlaciarne vonaju vsade rovnako, ci v raci alebo v new yorku. Taka osumtela tlaciaren z 80-tych rokov.
Cestou k letisku som si uvedomila, ze som za cely mesiac nevytiahla paty z mesta, z obklucenia megabuildingov a ze som si to ani neuvedomila, az tu, zrazu take priestranstvo…sira plan. Je to stare letisko, uz sa tam nelieta, ale ludia tam chodia campovat, chytat ryby, zabavat sa … nakoniec sme nasli budku, kde sidlila sprava, andy tam vbehol, po pol hodine sa ukazal s troma ukradnutymi pamatnymi magnetmi na chladnicku a sli sme pozriet miesto na campovanie. nic sme nevideli, lebo cesta bola zaliata vodou po dazdoch a policajti nas zastavili. snad to bude lepsie v juli, ked bude festival).
Potom sme sli prestahovat Camillu. Prisla pred dvoma tyzdnami a nastahovala sa do jedneho sialeneho loftu. V brooklyne, pekne miesto, ale byvalo tam 6 chalanov, ziadne denne svetlo a uz jej z toho zacalo trosku prehrabavat…tazko sa to vysvetluje, ale je tu takych miest vela. ale bola tam uzasna vec, cez cele akoby prve poschodie loftu bola natiahnuta velka siet do ktorej sa dalo hadzat a clovek sa tak ocitol hojdajuc nad kuchynou… interesantne navstivit, ale trosku depresivne na zivot. takze nasla nedaleko maly byt s dvoma spolubyvajucimi…miesto, ktore rozhodne viac vystihuje slovo domov, ked sa clovek vrati z celodenneho tripu po NY.)

Vcera som bola na velete na Coney Islande, uz som to mala v hlave od zaciatku a cakala len na krajsie pocasie. Nez som isla do ny, citala som jednu knihu o Manhattane od Rooma Koolhaasa, vybornu…odporucam komukolvek, aj tym co sa sem nechystaju..vola sa to tusim Retroaktivny manfest pre Manhattan al. tak nejako a bola prelozena do cestiny. prva cast knihy bola venovana prave coney islandu, jeho sialenym zabavnym parkom na zaciatku minuleho sotorcia, celym mesteckam s virtualnou realitou, v ktorych vtedajsi investori realizovali tie najsialenejsie sny a obyvatelia manhattanu sem hufne cestovali na vikendy za zabavou…aby videli slavnu steeplechase, mestecko plne trpaslikov, ludske deviacie, .. sudy lasky, kam nastupovali muzi z jednej strany a zeny z druhej, potom sa to cele zacalo tocit a ako ludia padali jeden cez druheho, mali moznost sa zoznamit a najst lasku…. obrovske parky , ktore casom vsetky vyhoreli… tam niekde, v tej iluzii sa vraj zrodila architektura Manhattanu… Takze ked som sa v Sobotu zobudila a videla, ze vonku ziari slniecko, nahodila som kratasy, popadla longboard a konecne fotak a vyrazila na vylet, smer Coney Island. Nie je to zas az taky big deal, Coney Island je pobrezie, plaz na ktoru sa da dostat metrom! aaach, chcem v Bratislave plaz a metro. alebo v Zemianskych Sadoch plaz…tam by som to metro ozelela!)
Bol uz takmer obed, Brooklyn a Bedford street v plnej zbroji vsetkych ludi, kebabarni, mufinarni, kaviarni, poulicnych vetesnictiev, kamennych vetesnictiev, record shopov…a slniecko prazilo. Metrom je to asi 3/4 hodku na Coney Island…. mozno si dokazete predstavit moj sok, ked som vystupila na Brighton Beach, tam kosa jak svina a taka nebezpecna hmla vo vzduchu. Za ten cas co som bola v metre sa totalne zlomilo pocasie a nielen na Coney Islande, Neskor v Brooklyne to bolo podobne.. ludia o tom hovorili, ze uz tak mrsime enviroment, ze pocasie robi taketo klucky…kazdopadne, ja som si dala krasny vylet, aj ked som poriadne vymrzla…sla som k vode a potom som sa vozila po promenade na longboarde az na koniec. nedala som ziadne ruske kola ani cyklony, ale za to krevety a velmi nezdravy funnel pie, co su vlastne len take male vyprazance…vypecky!)) s jahodovou polevou. uzasne nezdrave…ale tam na coney island, do lunaparku to krasne patrilo. Dnes je to plaz a taky skor zufaly lunapark a velmi silno ruske neighborhood, z ktoreho dycha zasla slava… o to krajsie v tom zufalom pocasi.

Este Nedela a cely volny den, ziadna skola, slniecko zas. Tak som sa nadsena z longboardu rozhodla, ze idem brazdit ulice Brooklynu, mozno blsi trh a potom si vyberiem Brooklynsky al. Williamsburg Bridge a prejdem cez East River na Manhattan. Vozila som sa po Brooklyne, zastavila sa v malom shope, kde vyrabaju longboardy, lebo som hladala nejaky popruh, na ktorý by som ho mohla zavesit a nosit na ramene, ked sa neda po zemi. Nic podobne nemali, tak ked som po ceste zbadala maly gitarový second-hand, nabehla som tam a kupila pas na gitaru (k nemu este dve skoby pre horolezcov) a funguje to perfektne. Vyskusala asi najdrahsie prastare gitary, zastavila sa na Crispy Chicken a Coleslaw salat v malej lokalnej taverne pod Williamsburg bridge a uhanala na most aj s longboardom… zrazu celkom na ponahlo, pretoze na vecer som mala listky do Joyce theater na tanecne predstavenie Brazil Dance. Ist krizom cez ktorýkolvek most smerom na manhattan je zazitok, clovek ma celý manhattan ako na dlani, ako pohladnica….stale s k nemu blizi, zacne sa do tych buildingov vnarat, az je zrazu len taky svab pod tou neskutocnou vyskou. Ked som bola v NY prvy krat, tak som bola z tych mrakodrapov uplne odvarena…stale som len kukala hore a nechapala, ze je to skutocne a ze to moze takto stat. NIelen tie zname, Empire State Building al. Chrysler, bezne domy, rezidencne a administrativne budovy su na manhattane neskutocne vysoke. staci sa prejst po 6th ave a clovek neveri ako to mohol clovek postavit… casom si zvykne a teraz ked idem po ulici, uz sa hore nepozeram, nikto sa nepozera, len jak take svaby…bez slnka, to sa dostane do uzsich ulic len na obed, ked je slnko naozaj vysoko..
To som popisala taky idealny najazd z mosta do mesta. Moj bol trochu menej poeticky, lebo na konci Williamsburg Bridge je taky mierny spad, ktorý je dost siroky a vyzera celkom neskodne…co ma vyhecovalo k tomu, ze som si povedala, ze konecne vyskusam ten Carving (dlhe obluky, ktore je mozne na longboarde robit podobne ako na snowboarde v snehu). Neviem ci som pisala, ze longboard do ktoreho som sa zalubila a ktorý som si vybrala nema brzdu…) Aaaaaach, tak sa mi to rozpeckovalo, ze som chvilu skusala brzdit nohou o zem, potom som sa skusala zachytit zabradlia po stranach, potom este chvilu vsetko mozne, zufale mavanie rukami, ..vsetko zbytocne..ficala som si to stale paradnejsou rychlostou, ..utok na manhattan! Posledny pokus nez som zoskocila a kedze fyzika funguje aj tu, nedorovnala som tu rychlost a brzdila na zemi. Tak som si dala prvy pad a stala sa opatrnejsou. Zodrala som si dlan, laket a koleno, utekala hladat nejaku lekaren s leukoplastom a cela nestastna dobehla na predstavenie neskoro a v kratasoch, lebo nohavice, ktore som cely den nosila v ruksaku som si ani nemohla na to koleno natiahnut..ach. Predstavenie fajn, ale stipalo to jak blaznive…tak ma to dost otravilo. Cele ma to otravovalo este dalsi den, nemohla som sa sprchovat a furt som si nadavala, aka som sprosta! Potom to vyprchalo a uz som spokojnejsia a ostavam verna heslu, ze kto nepada jazdi pod svoje moznosti…

A zacal novy tyzden a nova skola, tú som dost poctivo tento tyzden odflakala. Bolo zrazu krasne pocasie, ozaj hot! a ja som sa na ceste do skoly vzdy niekde zasekla a strvrdla tam. Na 34th St, rovno ako vystupim z metra je St. Herald Square, su tam porozkladane stolicky a je tam neskutocne zivo. ani neviem preco, vela obchodov a ako si to Broadway straduje krizom cez Manhattan, tak tu sa stretava so 6th Ave (Avenue od Americas), taky dopravny a ludsky uzlik…kde velmi rada tvrdnem!)

V Utorok bola Andyho party, chystal ju dlhsie, tak sme sa Kuromi a Umem dohodli, ze pojdeme pozriet…Kuromi a Ume su moji novi roomates z Tokya. bolo to vtipne, aj ked ANdy bol nestastny…nebolo prilis vela ludi a hlavny fotograf sa tam na konci nalial, odlozil kameru na zem a niekto mu ju cmajzol. Teraz Andy nema ziadne fotky, ktore potrebuje poslat spolocnosti, s ktorou mal dohodu a ktora mu dala pivko… ja som sa bavila vyborne, tusim prvy krat som si v NY zatancovala a stale som bola udivena z toho, ako tam mladi vsetkych farieb zuruju pekne spolu.

Dalsi zazitok bol vylet do New Jersey, stvrte Hoboken, vo Stvrtok vecer. Vecer som sa stretla s mojimi kamaratmi, Mattom a Lydiou na 9 Avenue v podniku, kde maju asi 45 druhov piva a ludia sa tam zliezaju a vsetky ochutnavaju. O 9 prisla Jen, moja nova kamaratka a vyrazili sme smer Hoboken v New Jersey, na narodeninovu oslavu, party a koncert. po ceste sme stretli noveho kamarata, Lennyho z LA, kameramana, ktorý tu nataca nejaku show pre TV. Pytali sme sa na cestu a tak sme sa prijemne zakecali, ze sa k nam nakoniec pridal a stravili sme spolocne velmi prijemny vecer, dohodli o tyzden food contest, ktorý Lenny nataca… nepochopola som o co pojde, ale v piatok sa to mozno dozviem.

Na vikend som naplanovala vylet do Pennsylvanie, na navstevu tety Karen a Terryho. Karen je teta mojej kamaratky, ktorá zije v Pennsylvanii a pred nejakymi par rokmi nasla birthday certifikat svojho predka, z ktoreho vyrozumela, ze ma korene na Slovensku, ba priam v Stropkove a tak sa s kamaratkou vybrali do Stropkova na cintorin, pozriet hroby. Stretli tam babicku, ktorá ked videla certifikat utekala s nimi cez cely Stropkov za dalsou babickou, zijucou rodinou. uzasne. Ja som Karen a Terryho stretla v Bratislave, pred par rokmi… cely vecer sme prekecali o hudbe, …terry je stary punkrocker a ked zacal rozpravat o cbgb a koncertoch velvet underground a patti smith v 70-tych rokov, nebolo mi viac treba. Takze som sa v Piatok pobalila na vikend, vybrala sa na Port Authority Terminal a snazila sa najst bus do Readingu v Pennsylvanii. Mala som od KAren vsetky informacie, napriek tomu som sa tam uplne domotala a miesto o 1PM, sedela v autobuse o 4. To je taka skrumaz tam na tej stanici, ma asi tri poschodia, ale co je najvacsi podraz, ze tam operuju rozne spolocnosti, z ktorých kazda cestuje niekam a kazda ma svoj office s listkami a kazda sidli inde. Takze najrpv treba najst spolocnost, ktora premava tam kam treba, potom treba najst jej okienko a nakoniec spravny gate. toto vsetko som nakoniec nejak zvladla a o 4 vyrazila v autobuse, v prvej rade na sever, na vidiek. Mala som v plane studovat po ceste tony nových sloviciek, ale furt som len kukala z okna a nasavala countryside, lebo to si clovek sakra uvedomi, ked zrazu opusti NY. Karen byva v malom domceku tak pekne na vidieku, tri hodiny od NY…domcek ako z rozpravky. Ked som dorazila dostala som veceru a domace pivo, ktore kvasilo pod stolom. Robia si vsetko sami, vsetko co sa da, chlieb, syry, sauces, pivo. to som celkom nepochopila, ale v zasade normalne povaria jacmen s vodou a potom ho nechaju kvasit… a veru celkom dobre pivko. Ziju uplne iny zivot aky poznam z mesta, vsetko v malom, organicke, malo odpadu… Karen robi sosky bohy z keramiky a okrem toho ma maly business s roznymi mastickami a lotions z byliniek, ma v podzemi hotove laboratorium, kde luhuje olej z chilli papriciek, levandule a dalsich bilin a plodov, rozne to potom mixuje s vcelim voskom alebo neviem cim a na koniec je z toho rganicka kozmetika, ktoru predava a posiela po celom svete. Hned nafasovala vosk na moje odreniny. neviem z ktorej bylinky ten vosk prisiel, vyzera ako vazelina, ale funguje paradne. Prekecali sme par hodin a vecer muzicirovali, karen hra na gitaru spieva take stare country songy…teda niektore ani nie su country, ale v jej podani to vsetko zneje ako country. terry hra na akordeon, takze ja som chytila shakere, niekedy gitaru a vyspevovali sme uprostred Pennsylvanie…kopec neznamych country songov. Ja som zahrala par mojich najoblubenejsich, o ktorých som mala doteraz mienku skor menej znamych songov, co mozno funguje v bratislave….pre Karen a Terryho to boli ciste hitovky))
V sobotu bol krasny den v Pennsylvanii, s Terrym sme sa cele doobedie zahrabali v muzike, jeho cdckach a platniach, nekonecna debata a pocuvanie, a poobede sme vyrazili na zahradu. karen siala nejake kvetinky a terry pobehoval s rylom v kovbojkach ako vtedy na zapade.) Vecer sme boli pozvani k ich priatelom na veceru. manzelsky par basnikov z pennsylvanie, ktori mali na navsteve dalsich dvoch basnikov z argentiny. Bol to zazitok, argentinske steaky, homemade pastas a kedze ja tu pozieram povacsine nejake kebaby a cinske bufety na rohu, bol to pre mna cisty kulinarsky zazitok. Esteban vytiahol taku pidi-argentinsku harmonicku, karen zas gitarku, Terry akordeon, Craig ustnu harmoniku a zas sa muzicirovalo o 106.
V nedelu som sa zobudila neskoro, karen s terrym uz sedeli v zahrade hltali new york times a pocuvali radio…ja som sa osprchovala a vyplazila za nimi na zahradu. cisty relaxing na americkom countryside…je to vlasrtne len jedna cesta a popri nej domceky, sem-tam americka zastava a ticho…
To bol moj oddychovy vikend, o siestej som uz opat mierila smerom na manhattan, kde si ziaden odpad neseparuje a kde moji spolubyvajuci necitaju new york times a nezamyslaju sa nad konspiracnymi teoriami okolo polskeho nestastia..

KOnecne som naplanovala svoj vylet na zapad. Letenky z NY do SF a z Chicaga spat do NY su uz v suchu v izbe. Zo San Francisca vezmem vlak do Chicaga, to budu dva dni a dve noci vo vlaku.. a mozno mala spomienka na railovacky po Europe.)…kackoooo, pod so mnou!!

Tak toto sa tu udialo za posledne dni…chodim kam sa da, koncerty, vystavy, napriek tomu som stale nevidela nic, co by my dostalo, koncert, pri ktorom…….sup, zimomriavky.. ziaden taky . it sucks..
O par dni som v polovici… casto myslim na ludi, ktorých tu nemam, ktorí su mi blizko a s ktorými by som sakra tak rada pokecalaaaa!! alebo sa aspon objala a povedala, ze ich lubim.. tak sa niekedy rozpravam sama so sebou, aj sa pytam aj si odpovedam…tak polonahlas..jak blazon.
a vselijake myslienky mi behaju hlavou, chybaju mi veci, ktore su mi doma samozrejme a malo vzacne. a chcem hrat koncert, chcem hrat so zivymi kvetmi, sakra! kupila som si konecne palicky a taky maly trenazer pad, do ktoreho tlciem, ked pocuvam v noci pesnicky na youtube…slaba nahrazka. …par staznosti na zaver!

Ag.

---

Photos

Photo 47
vylet na letisko