Oh my God!

---

Este stale je 7. Novembra 2006, den kedy som priletela do new Delhi ale mne to uz pripada ako tyzden - tolko veci sa stalo a tolko som sa uz dlho nenasmiala ako dnes. Proste usmev mi nezchadza z tvare :-) "Oh my God" bola dnes velmi casto pouzivana veta nasledovana vybuchmi smiechu a neveriacky krutenim hlavou. Uz davno som citala ze na Indiu Vas nikto nedokaze pripravit, nedokaze Vam to opisat musite to zazit sami. Ja som tomu velmi neverila lebo po 4 mesiacoch v malej dedinke v Egypte a inych kutoch sveta som si myslela ze uz ma asi len tak nieco neprekvapi, ako som sa mylila. 2 hodiny po pristati na letisku som nasla spriaznenu dusu - Grega profesionalneho fotografa z USA (aj ked to nie je jeho hlavna zarobkova cinnost). Dnes sme spolu stravili cely zvysok dna, zajtra mame na plane pozriet tu modernu cast Delhi a dalsi den ideme na 2 dni do Agra - pozriet Taj Mahal. Zobrali sme si bicyklom riadenu riksu k prvym pozoruhodnostiam tohto mesta. Jazda trvala asi pol hodiny ale pocas nej sme sa kazde 2 minuty znova narodili :-) To bolo hrozne zo zaciatku sme sa zdesene drzali coho sa dalo, v ociach hroza. To sa neda opisat to bol najlepsie investovany dolar v nasom zivote - na to nema ziadny Disney Land. Na bicykli sliapal stary velmi chudy muz ale isiel velmi rychlo zrazal sa s bicyklami, dalsimi riksami, autami - par krat sme skoro preleteli cez auto - neviem ci by mi to poistovna vobec preplatila. Pofotili sme par veci - bolo to uz po tme - Greg urobil uzasne fotky, moj novy maly fotak sa nechytal na jeho obrovsky Canon - ludia vytvorili okolo nas kruh a pozerali ako foti a vsade isli v kruhu za nami, hrozne preplnene miesta, stale si musime davat pozor na veci. Nazad sme isli uz motorovou autoriksou, ale o pocite bezpecnosti sa nedalo rozpravat. Musim otvorene priznat ze som dostala vyslovene facku s velkym F - taky kulturny sok som este nezazila. V St. lucii v Karibiku som videla ludi zit v primitivnych, spinavych podmienkach, zobrakov atd., presla som skoro cele Turecko, ale nic sa neda s Indiou porovnat. Na kazdom metri sa deje nieco neocakavane. To ze sa tu kravy v tom chaose volne prechadzaju je to posledne co pritahuje nasu pozrnost. Zajtra pojdeme trochu do civilizacie obzriet pamiatky a modernu cast mesta. Neda sa to opisat, ani fotky nic neukazu - ja som videla vela fotiek z Indie za posledne mesiace, ale to co sa deje tu na Main Bazaar sa musi zazit :-))

---