nas prvy den

---

Vstavat sa nam velmi nechcelo, ale museli sme. O 10 sme mali stretavku s Misou, pri jazere Hoam Kiem. Nase cakanie hned vyuzila skupinka studentov, ktori si sem chodia precvicovat aglictinu na turistoch. Hodiny anglictiny su drahe a toto je pre nich vyborna prilezitost. Pre nas to zas bola prilezitost povypytovat sa na veci, ktore zaujimali nas. Pri jazere Hoam Kiem sme hned navstivili nas prvy chram Ngoc Son.

Odtial sme sa vybrali do byvaleho vazenia Hoa Lo, nazyvaneho tiez Hanoi Hilton. Velmi prijemne prostredie to nebolo. Kusok odtial na nachadza pagoda Quan Su, budhisticky chram. Atmosfera tam bola velmi prijemna, nikto si nas velmi nevsimal, mohli sme sa volne prechadzat ako sme chceli a pozorovat ludi pri ich beznom zivote.

Zvysok dna sme sa rozhodli stravit prechadzanim po ulickach stareho mesta. Typicka ulica vyzera takto: kazdy vhod je bud obchod s niecim, vstup do hotela alebo predajna jedla /slovo restauracia nepouzivam zamene/. Po chodnikoch sa velmi chodit neda, bud su zapratane ponukanym tovarom, zaparkovanymi motorkami alebo ludmi jediacimi na plastovych mikrostolickach. Chodi sa vacsionu po ulici, kde na vas stale trubia prechadzajuce motorky a auto. Ulice su vsak prekvapivo ciste, ziadne smeti, tulavy psi alebo zobraci. Kazda ulica sa specializuje na predaj niecoho - ryza, lepiace pasky, kvetiny ..., zohnat sa da vsetko. Domy su uzke a vysoke. Casto je kazde poschodie postavene inym stylom, z ineho materialu. Asi podla moznosti v case pristavby. Aut tu vela nechodi, zato motoriek je tu neuveritelne mnozstvo. Vsetci tu nosia helmy, ale to je asi tak jedine pravidlo ktore dodrziavaju. Nie je nicim vynimocnym vidiet motorku prechadzat na cervenu. Prejst cez cestu nie je len tak, motorky ani auta nezastavuju, trubia. Najlepsie je postavit sa za miesteno a prejst s nim. Stale nam tu niekto nieco ponuka na predaj, uz sme celkom znudeny zo staleho opakovanie nie, dakujem.

Vecer sme este navstivili pagodu Bach Ma. Tato je postavena na pocest kona, ktory vtedajsiemu cisarovi ukazal miesto kde ma postavit hradby mesta tak, aby sa neborili. V pagode boli aj nejaky mnisi, cas travili pozorovanim olympiady. Atmosfera v nasich kostoloch je neporovnatelna. Ludia su tu neuveritelne mily, stale sa usmievaju. Vecer sa spustil silny dazd, schovali sme sa do prveho obchodu a pani nam hned ponukla stolicky na sedenie a vobec nic od nas nechcela. Tiez sme skusili miestne jedlo a vsetkym styrom nam velmi chutilo, pivo tu maju vyborne tiez.

---