StanikaKacenka

Vstavali sme pomerne skoro, rychlo sa pobalili, autobus nas vyzdvihol okolo 8 a za 3 hodinky sme boli v delte. Sprievodca nam s kamennou tvarou tvrdil, ze sa vola Buffalo, samozrejme, ze sme mu neverili, ale jemu toto oslovenie evidentne robilo radost. Trocha sme sa previezli po rieke, navstivili vyrobnu medu a cukroviniek. Exkurzia spocivala v tom, ze nam asi tak v desiatich minutach ukazali co a ako robia a potom nas tam drzali dalsiu hodinu a nukali nam veci na predaj. Lode na rieke boli plne vsakovakeho tovaru, prevladalo vsak ovocie a zelenina. Kazda lod mala stoziar s pripevnenou vzorkou ponukaneho tovaru, takze najst ziadany tovar nebol problem. Pomaly sa zacalo stmievat a my sme sa pomaly presuvali k dedine s miestnou rodinkou u ktorej sme mali spat. Autobus zastavil v poliach, kde na nas ... read more

Asi tak o pol druhej rano nas sofer zobudil s tym, ze autobus je pokazeny a budeme musiet prestupit do nahradneho, ktory je uz na ceste. Pri style jazdenia miestnych soferov to ani nebolo prekvapenim. Retarder nie je ziaden dovod na spomalenie. Nahradny autobus prisel skoro, ale bol sklamanim, pretoze to nebol spaci autobus, ale obycajny sedackovy. Tento sofer jazdil este horsie ako predchadzajuci. Par krat musel poriadne dupnut na brzdu, par krat ho pretrubili pretoze predbiehal v zakrute a podobne. Nakoniec sa nam podarilo zaspat a tak sme sa na to nemuseli pozerat a stresovat sa. Rano sme dorazili do Nha Trangu. Plan bol taky, ze tu ostaneme cez den a vecer sadneme na nocny autobus do Saigonu. Plan sa vsak musel velmi rychlo zmenit, pretoze to co nebol problem v Hoi An sa cez ... read more

Do obeda sme sa rozhodli navstivit My Son - ruiny chramoveho komplexu champskej civilizacie. Ruiny boli pomerne zruinovane, ale zasadene v krasnom prostredi. Vysledny efekt bol pomerne dramaticky, ale za dve hodinky sme uz nemali co robit. Do Hoi An sme sa vracali lodkou a tak sme zasa mali moznost vidiet zivot miestnych obyvatelov. Po obede sme sa este vybrali na blizku plaz - piesok a palmy. Voda bola krasne tepla, na osviezenie by ale mohla byt aj trocha chladnejsia. Nazbierali sme si este nejake musle a na vecer sa vybrali spat do mestecka. Hoi An je okrem ineho vyhlaseny svojou kuchynou a je na to skutocny dovod. Varili tu vyborne, v aziskych restauriaciach u nas taketo jedlo dostat tazko.... read more

Na dnes sme si zahovorili celodenny vylet po demilitarizovanom pasme /DMZ/. Toto oddelovalo severny a juzny Vietnam v case vietnamskej vojny. Videli sme vela roznych vyznamnych kopcov, mostov, taborov, riek a podobne. O vietnamsku vojnu sa nikto z nas velmi nezaujima a preto nam to po case zacalo cele nejako splyvat. Najvatsi dojem na nas urobili tunely Vinh Moc. Tieto si vykopali ludia, ktory v tejto oblasti zili a nechceli sa odstahovat, ako ukryt pred bombami. Chodby boli uzke a mazlave a zit v nich asi velmi prijemne nebolo. Kazda rodinka mala svoju komorku, plus spolocne priestory. Momentalne zije asi 16 ludi, ktory sa v tychto tuneloch narodili. Ako sme sa tiez dneska dozvedeli vietnamci pochovavaju svojich mrtvych na dvakrat. Najprv ich pochovaju tradicne do zeme, vedla cintorina. Po troch rokoch ostatky vyberu a kosti ocistia ... read more

Nakoniec sme rano dorazili do Dong Hoi a boli velmi radi ze sme konecne mohli vystupit. Izbu sme si zabukovali den predtym, takze sme len museli najst spravnu ulicu, zbavit sa veci a vyrazit. Dnes sme chceli navstivit jaskynu Phong Nha. Toto je vraj najrajsia a najnavstevovanejsia jaskyna v celom Vietname a tiez je v zozname UNESCO. Chlapik z hotela mal na prenajom len jeden skuter. Toto bol trosicka problem, ale hned sa nastastie vyriesil. Nahodny okuloiduci na nam prihovoril, teda vlastne majitelovi hotela, pretoze nevedel ani slovo anglicky. Majitel nam dohovoril, ze nas zoberie do jaskyne. Cesta bola okolo 50 km, ale zvladli sme ju pomerne rychlo a bez problemov. Jaskyna Phong Nha ma asi 50 km, z toho pre verejnost je otvoreny prvy kilometer. Bola obrovka, vsade plno roznorodych utvarov, roznych farieb a textur. ... read more