Saigon, teda vlastne Ho Ci Minove mesto

---

Dnes sa stal zazrak - autobus priesiel o desat minut skor ako mal a k tomu este na pat hodinovej ceste dva krat zastavil. A na zaver nas vyhodil asi tak 5 minut peso od nasho hotela.

Nas hotel bol umiestneny v "stvorci" ohranicenom hlavnymi ulicami, v strede tohto stvorca sa rozne krizovali uzucke ulicky. Tieto ulicky nemaju nazvy, len cisla popisne tak ako domy, podla toho, kde sa do nich vchadza. Najst spravny vchod do tohto bludiska a vyznat sa v nom bolo pomerne komplikovane, vsetko to vyzeralo tak nejak rovnako. Na druhu stranu sa pri prechadzani tymito ulickami dalo miestnym vidiet az do kuchyne a obyvacky. A to doslova, je tu totiz zvykom mat tieto dve miestnosti hned ako prvu miestnost v dome - ziadna predsiet a podobne. A kedze je tu hrozne teplo, tak vsetky dvere boli pootvarene a nebolo nic vynimocne vidiet rodinu pri veceri alebo pozerajucich televiziu. Dvere tu nemaju ako u nas, skor take garazove, takze otvorene dvere znamenali vyhlad do celej miestnosti, ziadne nazeranie cez uzku medzeru.

Saigon ma okolo 7 milionov obyvatelov, je to obrovke mesto, ale napriek tomu nema ziadne centrum, alebo nejaku staru povodnu stvrt. Presli sme si par ulic v okoli hotela a nakoniec skoncili vo vyhlasenej trznici. Opat sa nam podarili krasne a vyhodne nakupy. Vecer sme si este vysli na pivko a skoncili na biliarde s miestnymi dievcatami.

---