Ninh Binh a jeho malebna krajina

---

Dneska sme sa rozhodli stravit cely den na bicykloch a objavovat krasne okolie Ninh Binh. Hotel sa na svojej vizitke chvalil najlepsimi bicyklami na prenajom v meste. Na bicykloch nefungovalo nic - ziadne prehadzovacky, svetla, brzdy sa dali pouzit maximalne na trubenie. Ale nevadilo nam to, aspon sme si trocha vyskusali ake je to byt miestnym. Po asi tak 10 minutach jazdy mi vyfucalo predne koleso. Stanik sa vratil do hotela a medzitym stratil mapu. V hoteli si vyzdvihol dalsiu, ale tu nasledne stratil tiez. Mapa vsak bola uplne od veci, vobec sa v nej nedalo orientovat, v podstate to boli rukou nakreslene ciary, takze to az tak nevadilo a vzdy sa bolo koho opytat.

Krajina je tu naozaj krasna. Cely den sme bicyklovali okolo ryzovych policok, malych jazierok s lotosovymi kvetmi, kacickami a chladiacimi sa buvolmi. Cesta nas viedla malymi dedinkami, kde prave zbierali ryzu. Cesty nou boli pokryte a ludia po nich jazdili a ryzove zrnka same vypadavali.

Prvou zastavkou bola jaskyna Mua - v podstate islo o vyklenok. Nad nim sa vsak vynuli schody k malej pagodke na vrchole hory, z ktorej mal byt nadherny vyhlad do okolia. Vystup na vrchol pripominal mensiu kopiu vystupu na vrchol na ostrove Cat Ba, ale zvladli sme to a vyhlad skutocne za to stal.

Potom sme sa vybrali do mestecka Tam Coc, kde sme si kupili listky na lodku, doslapali k nastupistu a nasadli na lodicku. Specialitou miestnych je padlovanie nohami. Okolie vyzeralo ako zmensena zatoka Halong Bay. Po chvili nam nasa vesliarka zacala ponukat veci na predaj a tak nam pribudli dalsie suveniry. Riecka nas viedla cez tri jaskyne, kde sme aspon na chvilu unikli praziacemu slnku. Neskor sme si kupili tradicne bambusove klobuky. Nie sme si isty ako zvladneme ich prevoz, ale pred slnkom chrania vyborne.

Neskor sme dorazili do pagody Bich Dong, ale ta bola zatvorena. Odmenou za to nam vsak bol chram Thai Vi. Privital nas tu starucky mnich, ktory nam poukazoval miestne zaujimavosti. Potom nam zahral na tradicny jednostrunovy nastroj a nakoniec nas pozval na vyborny zeleny caj. Toto bol skutocne nadherny koniec dna.

Potom nas uz cakala len cesta naspat do nasho hotela. Zacalo sa stmievat /stmieva sa tu velmi rychlo/, svetla sme samozrejme nemali a museli sme ist po pomerne rusnej ceste. Pruhy tu nepouzivaju, ale bola to taka 2 az 3 prudovka. Nakoniec sme stastne dorazili. Vecer sme sa najedli pri stanku na ulici. Vsetci sme sa zhodli, ze to bolo najlepsie jedlo co sme tu zatial mali.

---