Trek is over..

---

Dnes po obede sa nam uspesne podarilo vratit z treku. Za tych pat dni sa nam nahromadilo tolko zazitkov, ze nema najmensiu cenu to skusat nejak podrobne opisovat. Podrobnosti teda nejakym pripadnym zaujemcom az osobne, teraz len vseobecne info.
Vyrazili sme z dedinky Naya Pul asi hodinku cesty autom od Pokhary a odtial sme pat dni dupali cez Ulleri, Ghorapani, Tadapani, Landruk az do Phedi. Je to vlastne jeden z najkratsich okruhov popod Annapurnu. Na nic blizsie nam bohuzial neostaval cas. Aj tak to ale stacilo, aby sme sa k Annapurne South (7219m) a Hiunchuli (6441m) priblizili asi na 15 km. Vdaka tomu sa nam naskytol ocarujuci pohlad (raz sme sa donutili vstat asi o stvrtej, len aby sme mohli vyliezt na prilahly kopec a vidiet vychod slniecka..) na tieto vrcholy a nafotili sme doslova stovky fotiek. Snad z toho aspon cosi vyjde.. :)
Scenerie ale neboli jedine, na co budeme tazko zabudat. Kazdy den bol nabity udalostami a je naozaj tazke z nich nieco vybrat. Medzi to najocarujucejsie ale asi patrilo pozorovanie kultury a ludi. Hlavne na jeden vecer asi nezabudneme nikdy. Stravili sme ho len pri svetle sviecok, hrejuc sa v kuchyni pri peci a pozorujuc Neplaske slecny ako vyvaraju nasu veceru. Bolo to ako keby sme sa preniesli v case niekam do hlbokej minulosti. Alebo skor niekam do rozpravky..
Samotny trekking a fyzicku zataz nejlepsie vystihla jedna Americka turistka v Tadapani, ked zahlasila vecer do tmy : "I'm still walking, I can't believe it!". Cela cesta bola pretata mnozstvom udoli a riecok a bezne sa muselo zostupit aj 500m dole a zase slapat naspat hore. Obzvlast s nasimi predimenzovanymi rupsakmi to bolo obcas dost vycerpavajuce. V konecnom dosledku sme to ale nakoniec zvladali v pohode a keby to bolo mozne, isli by sme bez vahania znova a dalej..
A este jednu vec treba spomenut a to je Dal Bhat. Jednoduche, ale desne navykove jedlo, ktore Vam pripravia hadam uplne vsade po ceste. Je to vlastne len ryza a sosovicovy privarok. Co sme si vsimli, tak vacsina trekkerov po par dnoch prejde prave na toto viac menej narodne jedlo a po vacsinu treku uz len malokedy meni jedalnicek. My sme dopadli podobne.. :) Ono je to aj sposobene tym, ze jedalnicek sa sice nemeni, ale Dal Bhat sa meni v zavislosti od kuchyne kde bol stvoreny...
Zajtra nas uz caka cesta spat do Kathmandu a odtial let spat do Indie.

---