Advertisement
Published: December 15th 2006
Vcerajsi strajk nam dost narusil plany. Najali sme si sofera aby nas povozil po okoli ale po asi 7 kilometroch sme narazili na miestnych dedincanov s palicami v rukach a prinutili sofera aby sa otocil a vratil spat. Nefungoval ziadny biznis - vsetky restauracie boli zatvorene, obchody takisto, vsetky cestovky samozrejme takisto. Vraj na inych miestach hadzali do aut aj kamene. Nefungovala ani ziadna doprava - takze ludia nemohli ani cestovat z mesta do mesta (pokial nemali sukromne auta) Tak sme aspon zastavili na ceste spat na vyhliadkovom mieste a hodinku sme sa presli po cajovych plantazach - velmi pekne. Dnes sme mali v plane obist vela miest - ale planovana trasa cestovky sa zmenila z minuty na minutu a robili tu istu trasu co sme uz videli. Prenajali sme si riksu na cely den - vybehli sme dobre vysoko, obisli sme par vodopadov, vela mensich sme videli na kazdom kroku. Riksa bola pomala v porovnani s autom, nabuduce berieme uz len auto - stihli by sme viac. Pri vystupovani do hor je meter po metri citit ako sa ochladzuje - niekedy to pride ako "facka" studeneho vzduchu - ale je to prijemna zmena kedze dole v meste je cez den
horuco. Tato oblast si vyzaduje viac casu - z casovych dovodov sa nam nepodarilo ist k tym najvacsim vodopadom, ale zajtra sa to pokusime napravit. Skusim podplatit vodica miestneho autobusu aby nam na par minut zastavil pri vysokom vodopade popri ktorom zajtra pojdeme do mesta Kumily - ale nemusi sa to podarit. Po prichode do Kumily chceme zobrat miestny bus k slavnym vodopadom ktore su nedaleko, ale ak nam to nebude casovo vychadzat tak z toho asi nic nebude pretoze vecer uz chceme byt v meste Kottayam. Bude ma to velmi mrziet ak nam to nevyjde - to su plusy a minusy cestovania s niekym kto ma iny casovy harmonogram. Je nam spolu vyborne a usetrili sme kopec penazi na ubytovani a doprave, ale zase ak chcem byt s nim musim prisposobit moje tempo tomu jeho. Den strajku nam nepomohol. Za posledne 3 dni som absolvovala svoju prvu "bucket shower" v zivote. Tepla voda tecie len ked si o to poziadame 15 minut dopredu (v rozumnu hodinu) a kedze sme si neskoro vsimli ze v izbach nie su sprchy, musime si ju napustat do velkych vedier (nechcem vediet na co ich predtym pouzivali iny ludia) a oblievat sa mensimi vedierkami.
Vecer je uz kosa takze tepla voda sa hodi. Zacali sme hladat iny hotel ale zistili sme ze tak funguje cele mestecko - vsade je tepla voda len do vedier, tak sme ostali v nasom povodnom. Musim spomenut restauracie lebo situacia sa opakuje kazdy den a v kazdom meste. Pri kazdom jedle sa nam stava ze Davidovi daju moje jedlo a naopak - nepisala by som o tom keby sa tak nestavalo 3x denne a uz poslednych par tyzdnov. Ked si objedname omeletu donesu ju a chapati (alebo inu placku namiesto chleba) donesu o 20 minut neskor - nie je mozne jest ju osamote (je sucha). To iste ked si objedname kuracie kusky v omacke s ryzou - ryzu donesu o 15 minut neskor atd. Proste donesu polku jedla a polku o pol hodinu neskor. Dnes rano si David objednal toast s maslom a lekvarom, zabudli mu to doniest a ked mu to doniesli nemal si cim natriet toast lebo mu nedali noz ked si on poprosil chlapik na neho pozrel ako keby ho obtazoval - a namiesto noza mu doniesol miniaturnu dvojzubovu vidlicku - samozrejme nerozumel co chce aj ked mu to David dlho nazorne demonstroval ze si to
niecim potrebuje natriet na ten chleba. Po anglicky tu nehovori skoro nikto, dorozumievame sa rukami, nohami a sme velmi trpezlivy. Ale situacie sa nam opakuju z mesta do mesta a vacsinou sa jedna o jednoduche veci na pochopenie ktorych clovek nemusi byt clenom MENSA.
Advertisement
Tot: 0.05s; Tpl: 0.014s; cc: 10; qc: 25; dbt: 0.0272s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.1mb
