Advertisement
Summary in English:
We found good and cheap accomodation in Arequipa (Scandinavia hostel, Calle Ugarte). Arequipa was our last stop in Peru. We wanted to visit Colca Canon - the deepest canon in the world, which is few hours from here. We did not know to decide if to go there on our own or by some tourist agency. But after few warnings because of rainy season and founding some bad news on internet we decided for the agency. After all it was good decision because our guide was a nice guide, who answered us all questions we had. He told us lots about local nature, people and traditions. We had to travel few hours by bus first to little town Cabanaconde. We had lunch there and we hiked slowly down the canyon in the afternoon. The path was not so bad - local people walk there often and sometime they use mules and donkeys to carry some staff for them up and down. There are small villages at the bottom surrounded by fields. It is very pleasant place. They have electricity down there only since few months ago. We spent night in one of the villages and next day we
visited little museum in this village. Then moved to another one. This one was called Oasis, because it was very green and with swimming pools with thermal water in it. So we had a nice refreshing swim, lunch and then we headed up the canyon. It was not so bad, bacuse of ligt rain, we were not exhausted by sun and managed 1100 metres up nice on time. We stopped at condor's lookout on the way back next day. We were little bit lucky and saw some. Then we had another stop for a buffet lunch, where we could taste lamas, guinea pigs and other local specialities 😊
V Arequipe sme boli rano a v centre sme chvilku postavali az kym sme nevideli nejakeho turistu kam ide. Tam sme potom zaklopali a tak si nasli velmi lacne a dobre ubytovanie (Scandinavia hostel, Calle Ugarte) s milymi majitelmi. Arequipa bola nasou poslednou zastavkou v Peru a v jej okoli sme chceli navstivit Colca Canon, narokujuci si byt najhlbsim kanonom na svete. Tak sme obehli par cestoviek, dohodli sme sa na trase a cene a dalsi den nas rano vyzdvihol taxik, odviezol na autobusovy terminal a tam sme sa stretli s
nasim sprievodcom Nestorom. Ten povodne nemal byt nas sprievodca, ale ked nam oznamil, ze nas sprievodca na nas caka az v dedine, z ktorej budeme schadzat dole do kanonu, a ze ovlada len velmi malo aglinctinu (napriek uisteniam v agenture, ze budeme mat anglicky hovoriaceho sprievodcu) sme sa rozhodli dalej pokracovat s Nestorom, ktory sprevadzal 2 norky (obyvatelky Norska 😊 Cakala nas 3 hodinova cesta do mesta Chivay, kde sme prestupili na dalsi autobus a dalsie 3 hodiny sme sa viezli do dediny Cabanaconde - vychodzieho bodu nasej tury. Po obedee sme vyrazili a kedze sa jedna o kanon, tak cesta isla stale dole, takze pohoda. Kanon Colca je obrasteny vselijakymi kaktusmi a inym rastlinstvom, takze celkovy pohlad na neho je vo vseobecnosti zeleny. Cestou sa treba uhybat mulam a somarom, aby sa nezlakli a neskocili z tej vysky dole - niektori aj zastali a zvedavo sa na nas pozerali s nechapavym vyrazom, co nas sem privadza 😊. Odpoved bola jednoducha: sprievodca.
Sprievodca bol dobry, z miestnych pomerov - rozpraval vselijake miestne zvyky o stavbe domov, o bylinkach, o miestnych zvykoch, vedel dobre po anglicky a rozdaval cokoladky a cukriky 😊. Ku koncu cesty nam zacalo prsat, tak sme museli
pridat do kroku aj preto, lebo sa uz stmievalo. Za sera sme prisli na miesto nasho noclahu, so Sonou sme mali pre seba jednu izbu, co bol zaroven domcek velky ako jedna izba, na zemi udupana hlina a od neba nas delila len vlnity plech 😊. Dno kanonu je trochu ine ako jeho strane - je obyvane a su tam rozne policka na kukuricu, bananovniky a podobne vydobytky. Dalsi den sme pokracovali cez dalsie dve dedinky dalej - v jednej nam bolo ukazane ake nastroje a oblecenie sa pouzivali kedysi a v sucasnosti a v druhej bol bazen s termalnou vodou 22 stupnov, co sme privitali, lebo vonku bolo dost teplo. Tiez nam boli predstavene parazity na kaktusoch - vyzeraju ako keby niekto ofrkal kaktus vapnom a to tam uschlo, ale v skutocnosti su to male chrobaciky, ktore maju v sebe strasne vela cerveneho farbiva, takze sa to pouziva na vyrobu cervenej farby (vraj do jedla aj na latky na saty). Miestni tie parazity zbieraju a susia a potom ich vyvazaju. Plati tu jednoducha rovnica: viac kaktusov = viac parazitov a tym aj vacsi majetok.
Po obede nas cakal vystup, v drobnom mrholeni, ktore prijemne chladilo, 1100 vyskovych metrov na
Oaza dole v kanone
tam nas caka druhy den kupanie v bazeniku :) vrch kanonu do dedinky, kde sa tento nas okruh zacal. Tam sme uz len prespali a dalsi den sa vratili do Arequipy s mensimi zastavkami na vyhliadke na kondorov - mali sme stastie a raz prileteli aj ku nam, a dalsou malou zastavkou, ktora bola vyuzita na obed formou bufetov, kde sme zistili, ze lama spravena na sposob gulasu so zemiakmi chuti uplne vyborne a ze morske prasiatko ma na sebe velmi malo masa a navyse je to na nohe, ktora sa vypraza aj s paprckou, takze clovek ma pri konzumacii trochu moralne zabrany. Inak to chuti ako vyprazane kura.
Advertisement
Tot: 0.077s; Tpl: 0.018s; cc: 10; qc: 27; dbt: 0.0481s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1mb