Advertisement
Published: February 23rd 2008
Edit Blog Post
We never thought we can hike to 6000 metres high peak, but we made it. We just hired a guide. We were aclimatesed quite well. And we could go. We had an ice-climbing training on the 1st day. We moved to the base camp on the second day. And we started to walk at 1 AM on the 3rd day. It was not technically difficult. The only problem was the altitude and problems conected with it - stomack sickness, headache, breathless. But we made it through all this to the top 6088m. We could not believe it and we were very happy of it. It is just an incredible experience for us 😊
Mili moji, nikdy v zivote som si nemyslel, ze budem o tomto pisat, ale vzdy som si velmi zelal nieco take dokazat. Ale po poriadku. V La Paze sme si zaplatili sprievodcu na miestny kopec Huyana Potosi. Ani sme to nejako nemali v plane, ale vsade to ponukali a Sonu dostali na to, ze v tom je aj ladovcovy kurz a mna na to, ze sa vstava rano a vyraza sa pri svetle celoviek 😊 Velmi mam rad tury zacinajuce sa skoro rano. Fakt. Trochu sme mali
sice problemy ziskat anglicky hovoriaceho sprievodcu a nakoniec sme ho ani nemali 😊, ale velmi sme sa snazili, lebo v pripade ze by sa nieco stalo sme nechceli niekde za snezenia na kopci listovat v slovniku. Rano sme nasadli na taxik a potom este presadli do dalsieho a asi hodinu sa viezli k prvemu refugiu, tam sme sa najedli, potom sme isli na blizky ladovec (pekne pomalicky, lebo sme boli asi 4200 m.n.m a sme sa dost zadychavali). Na ladovci nam ukazali par technik ako sa chodi v mackach hore a ako dole, potom ako sa pouziva cepin a este na moju ziadost aj ako sa brzdi. Potom som si to skusal sam a ked som tak 2x vyslapal 2 m hore a zosmykol sa dole zatial co sme sa snazili brzdit sme boli zadychani ako po 1500 m zabehnutych na zakladnej skole. Clovek to necaka a zaskoci ho to. Ale neda sa nic robit kym sa nevydycha. Po cca 2 hodinach sme si povedali, ze sme nacviceny dost a ze bude lepsie si setrit sily na ozajstny vystup a vratili sme sa na refugio, kde bola poriadna kosa. Nastastie spacaky mame dobre, tak sme do nich zalahli a spali
az do rana. Dalsi den nas cakal vyslap asi 3 hodiny do vysky cca. 5200 m do dalsieho refugia. Islo sa pekne pomalicky - z nohy na nohu a tak sa clovek nezadychal. Inak nohy vladali len ten dych a Soni bolo zle od zaludka. V refugiu boli len 3 stupne nad nulou a stale sa vetralo. Po obede sme si lahli az do vecere a po veceri (o cca 18.00) sme sa marne snazili zaspat, lebo sme stale rozmyslali ake bude asi v noci pocasie a ako to pojde a pod. Budicek bol o polnoci s tym, ze pocasie je vyborne. Ked sme vysli pred chatu nebolo vidno skoro ani na krok 😊 Nastastie to bol len lokalny mrak, ktory ked sa rozplynul, tak bolo vidno hviezdy, nefukalo a islo sa vyborne. Chuda Sona mala opat zaludocne problemy a v noci ju dost bolela hlava, takze si oddychla este menej nez my ostatni, co sme spali sice kratko, ale aspon to dobre. Cesta v snehu a mackach pri svetle celoviek ma pre mna neopakovatelne caro a to mi dodalo asi tolko adrenalinu do krvi, ze som sa chvilami hneval, preco nejdeme rychlejsie, tak dobre sa mi islo. Ale urcite
by som nevladal tak az do konca. Nervy drasajuci bol posledny 300 metrovy vysvih, ktory sa nam zdal skoro kolmy, ale v skutocnosti mal asi 50 stupnov. V kazdom pripade ak by sa niekto posmykol, tak by so sebou stiahol aj dalsich dvoch co s nim boli na lane, co tomu dodavalo to prave korenie. Ale macky a pravidelne zasekavany cepin nas udrzal na nohach ako aj to, ze kazdych 23 krokov bola asi 2-3 minuty prestavka. Tak sme to vysli asi za 45 minut a boli sme na vrchole!!! 6088 m.n.m. Na obzore svitanie, vrchol ako som videl na fotkach, ktore som vzdy obdivoval a pod nami mraky s trciacimi okolitymi stitmi. Jeden z najkrajsich pohladov ake som v zivote mal. Pre taketo pohlady by som chcel chodit na taketo kopce. Na vrchole sme mali len desat minut, tak sme pofotili co sa v tom sere svitania dalo a museli sme svihat dole, lebo s vychodom slnka zacinaju padat laviny. To je na tejto hore taky limitujuci faktor, ze treba vyjst do svitania kvoli tym lavinam. Kto nestihne do svitania musi sa otocit. Cesta dole je rychla - na prve refugiu 2 hodiny, tam sme si dali skory obed,
na dalsie refugio len hodina, tam sme pockali na taxik a uz sme boli v La Paze stale krutiac hlavami kde sme to vlastne boli. Hora to nie je technicky tazka, kondicku sme mali vcelku dobru, problemom je len vyska a teda, ze to treba stihnut do svitania aspon v tomto obdobi. Lezie sa len poslednych 300 m, inak je to chodak 😊
Advertisement
Tot: 0.156s; Tpl: 0.026s; cc: 17; qc: 87; dbt: 0.1s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.2mb
Brano
non-member comment
To~
to ste mali parádny výh>ad. Super túra na 6-tisícovku. Gratulujem. :o)